Poľsko a Maďarsko neustúpili, rozpočet blokujú aj po videosummite

Predseda Európskej rady Charles Michel počas videosummitu vo štvrtok 19. novembra. [Európska rada.]

Maďarsko a Poľsko blokujú dohodu o záchrannom pláne a európskom rozpočte aj po štvrtkovom videosummite. Lídri sa téme venovali len krátko, plánujú intenzívne presviedčať Budapešť a Varšavu, aby veto stiahli.

Zablokovanie peňazí nebolo plánovanou témou videosummitu, ten sa mal zamerať na otázky súvisiace s pandémiou, vrátane distribúcie vakcín. O postoji Poľska a Maďarska tak diskutovali menej ako pätnásť minút. V mene zvyšných krajín vystúpila nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá problém označila za vážny.

Žiadne vydieranie

Odpor Maďarska a Poľska proti podmieneniu čerpanai európskych peňazí funkčným právnym štátom bol známy, pondelňajšie veto viacročného rozpočtu aj protikrízového programu však väčšinu krajín nahnevalo. Pozíciu Varšavy a Budapešti podporl len slovinský premiér.

Slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok ešte pred summitom vyhlásil, že neexistuje racionálny dôvod na odmietnutie podmieňovania čerpania peňazí právnym štátom. Mechanizmus podporili aj premiéri Rumunska a Bulharska.

Podľa účastníkov maďarský a poľský premiér neponúkli žiadne ďalšie argumenty, len zopakovali svoj postoj. “Maďarsko a Poľsko vyhlásili, čo nechcú, nie čo chcú – ako sa dalo očakávať od ľudí ponúkajúcich problémy, nie riešenia”, povedal po videokonferencii nemenovaný diplomat.

Stály predseda Rady Charles Michel aj predsedníčka eurokomisie Ursula Von der Leyen po výzve médií odmietli postoj Maďarska a Poľska označiť za „zradu“ či „vydieranie“. Pripomenuli, že základom je dohoda o rozpočte a pláne obnovy vyrokovaná a odsúhlasená všetkými krajinami na mimoriadnom summite v júli, ktorú už odobril aj Európsky parlament a čaká sa len na to, aby ju schválili všetky členské krajiny.

Primátori Varšavy a Budapešti kritizujú svoje vlády za veto rozpočtu Únie

Je to nepochopiteľné, hovorí primátor Varšavy Trzaskowski o poľskom postoji. Primátor Budapešti Karácsony navrhuje presmerovať zdroje priamo samosprávam. Európsky výbor regiónov vyzýva na prekonanie maďarsko-poľského veta rozpočtu a plánu obnovy.

Upozornili, že nikto túto politickú krízu nepodceňuje a že sa „intenzívne“ pracuje na dosiahnutí kompromisu. Tieto rokovania má na starosti Nemecko ako predsednícka krajina v Rade EÚ.

„Musíme nájsť východisko z krízy, aby neohrozovala záujmy ľudí a podnikov,“ uviedol Michel. Von der Leyen spresnila, že milióny Európanov a európske podniky urgentne čakajú na peniaze z plánu obnovy. Vyjadrila nádej, že sa podarí prekonať aj túto situáciu, podobne ako EÚ v minulosti zvládla aj iné veľké krízy.

Francúzsko a Holandsko spomenuli možnosť schváliť záchranný plán samostatnou medzivládnou dohodou, bez účasti krajín, ktoré majú problém s naväzovaním financií na právny štát.

Očkovanie na budúci rok

Lídri na summite diskutovali najmä o spoločnom postupe proti šíreniu pandémie. Michel pred summitom uviedol, že pôjde o tri hlavné témy: vzájomné uznávanie testov medzi členskými krajinami, opatrenia pre nasadenie budúcich vakcín a spoločné postupné rušenie obmedzujúcich opatrení.

Podľa predsedníčky Komisie Ursuly von ver Leyen by EÚ mohla už v decembri schváliť prvé dve vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od spoločností Pfizer-BioNTech a Moderna.

Pripomenula, že EÚ má dohody pre dodávku šiestich rôznych vakcín vyvíjaných na báze štyroch rôznych technológií a do konca decembra by mohla schváliť dve vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od spoločností Pfizer-BioNTech a Moderna. Spresnila, že Európska agentúra pre lieky (EMA) im môže udeliť „podmienené povolenie na uvedenie na trh“ už v druhej polovici decembra, ak jej experti označia vakcíny za bezpečné a účinné.

Na otázku, či sa v tejto súvislosti hovorilo aj o Maďarsku, ktoré chce zakúpiť ruskú vakcínu Sputnik V, šéfka exekutívy EÚ uviedla, že to nebolo na programe dňa. Zároveň však zdôraznila, že EMA neposkytne licenciu tým vakcínam, ktoré sú netransparentné z hľadiska poskytovania dát o ich vývoji a priebehu testovania počas klinických skúšok.

Európsky týždeň | Zvyšok sveta by nemal čakať na zbytky vakcín z Európy

Svet, vrátane Európy, sa blíži k vakcíne proti koronavírusu. Pozitívne správy sa objavili minulý týždeň, keď spoločnosti Pfizer a BioNTech oznámili, že ich očkovacia látka má viac ako deväťdesiat percentnú účinnosť. Ako sa bude vakcína v EÚ rozdeľovať?

Von der Leyenová upozornila aj na význam antigénových testov na COVID-19, najmä v situáciách keď sú PCR testy pomalé a laboratória ich nestíhajú vykonávať v širokom meradle. Pripomenula, že eurokomisia prijala usmernenia kedy a ako treba tieto testy vykonávať a dodala, že ich treba typovo zjednotiť a vybrať antigénové testy s 80-percentnou úspešnosťou, aby si ich výsledky mohli navzájom uznávať všetky členské krajiny.

Obaja lídri pripustili možnosť zavedenia prvých vakcín na trh už začiatkom budúceho roka, čo však najskôr bude iba v menšom množstve. Brusel aj preto intenzívne presviedča členské krajiny, aby rýchlo pripravili svoje národné očkovacie stratégie a určili, kto bude mať prístup k očkovaniu v prvej fáze. Podľa ich slov distribúcia vakcín do členských krajín bude férová a spravodlivá, pričom EÚ má záujem, aby cez nástroj COVAX doručila vakcíny do všetkých kútov sveta.

Michel naznačil, že EÚ sa musí poučiť z dôsledkov prvej vlny pandémie na ekonomiky krajín a zdravie obyvateľov a vysvetlil, že až začne ustupovať súčasná druhá vlna nákazy, tak bude treba zaistiť koordinovaný postup krajín pri uvoľňovaní obmedzujúcich opatrení.