Víťazi a porazení volieb do europarlamentu

Zelení zaznamenali prekvapujúco dobré výsledky vo viacerých členských štátoch. [EPA-EFE/Omer Messinger]

Eurovoľby sú za nami. Kým európski lídri sa pripravujú na zdĺhavé rokovania o väčšine vo fragmentovanom parlamente, EURACTIV sa pozrel na víťazov a porazených európskych volieb.

Víťazi

Európa

Pesimisti pred voľbami varovali pred hroziacim víťazstvom nacionalistov naprieč Európou. Nacionalistické zisky však napokon neboli také veľké, ako sa očakávalo. Komunikácia sa ukázala byť kľúčovým nástrojom, čo veľmi skoro pochopila väčšina politických strán aj európskych inštitúcií. Účasť 50,5 percenta je najvyššia za posledných 20 rokov. Odvoliť prišiel každý druhý občan Únie.

Progresívci a zelení

Kým dve najväčšie parlamentné frakcie, Európska ľudová strana (EPP) a Aliancia socialistov a demokratov (S&D) utrpeli straty, prekvapením volieb sa stali zelení. V novom Parlamente ich bude zastupovať 67 poslancov, v minulom mali iba 50. Za dobrý výsledok môžu vďačiť najmä silným výsledkom v Nemecku, vo Francúzsku a prekvapujúco aj v Írsku, čo niektorí komentátori označili za „zelenú vlnu“. Spolu s alianciou liberálnej ALDE a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona majú zelení viac poslancov ako ľudovci.

https://twitter.com/SkaKeller/status/1132711767342297089

Viktor Orbán

Napriek faktu, že ľudovci nesplnili svoj interný predvolebný cieľ zisku jednej tretiny mandátov, v niektorých krajinách ich členovia opozíciu doslova zvalcovali. Najväčším individuálnym víťazom v rámci EPP je maďarský premiér Viktor Orbán. Jeho strana Fidesz získala 52 percent hlasov, čo mu prinesie až 12 z 21 maďarských kresiel. Tešiť sa môžu aj Orbánovi ideologickí bratia z poľskej strany Právo a spravodlivosť, ktorí získali 45,6 percenta. V Taliansku s prevahou zvíťazil Matteo Salvini, so svojou stranou Lega získal 34,3 percenta a teda 28 mandátov. Vo Francúzsku prezident Macron nedokázal poraziť Marine Le Penovú. Tá vyhrala s 23,3 percenta a získala 22 kresiel.

Krátka pamäť voličov

V škandálmi zmietanom Rakúsku s prevahou zvíťazila strana ÖVP premiéra Sebastiana Kurza. Oproti minulým eurovoľbám si polepšila o viac než sedem percent a celkový výsledok 34,9 percenta jej vyniesol sedem mandátov. Hoci je Kurz nespochybniteľným víťazom volieb, rakúsky parlament dnes jeho menšinovej vláde vyslovil nedôveru a Kurz na premiérskej stoličke skončil. Škandál pred týždňom spustil videozáznam, na ktorom predseda koaličnej, krajne pravicovej FPÖ Hanz-Christian Strache diskutuje o možných nelegálnych daroch pre stranu s nastrčenou údajnou príbuznou ruského oligarchu. FPÖ vo voľbách získala 17,2 percenta a tri mandáty. Jeden z nich aj pre Stracheho. V Českej republiky zase vyhrala strana ANO Andreja Babiša a to napriek podozreniam zo zneužívania európskych peňazí. To isté platí pre bulharského premiéra Bojka Borisova, ktorého strana GERB vyhrala s 30,9 percentami.

Porazení

Alexis Tsipras

Grécky premiér Alexis Tsipras zažil nepríjemnú volebnú noc. Jeho strana Syriza získala 23,7 percenta, čo jej vynieslo 6 mandátov. Voľby vyhrali opoziční konzervatívci z Novej demokracie s 33,7 percentami. Tsipras na výsledky reagoval vyhlásením predčasných volieb. Konať by sa mohli už 30. júna. Tsiprasova reakcia nie je iba dôsledkom európskych volieb. V ten istý deň sa totiž konali aj regionálne a komunálne voľby, ktoré víťazstvo Novej demokracie potvrdili. Komentátori sa zhodujú, že za pokles popularity gréckeho premiéra môže najmä Dohoda z Prespa, v ktorej sa Gréci a Macedónci dohodli na vyriešení dlhoročného sporu o názov krajiny. Dohoda je v krajine nepopulárna a voliči z nej vinia Tsiprasa. Prehra Syrizy je aj prehrou európskej ľavice. Tá klesla z 52 kresiel na 39.

Konečné výsledky eurovolieb 2019 na Slovensku

Oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo koalície PS/Spolu aj to, že sa do europarlamentu zo Slovenska dostalo len 6 strán. Štrnásty mandát dočasne volebná matematika odobrala KDH.

Poľská opozícia

Poliaci nespokojní s vládou strany PiS sa vo voľbách spojili do takzvanej Európskej koalície pod vedením Občianskej platformy, ktorú pôvodne viedol predseda Európskej rady Donald Tusk. Koalícia získala 38,3 percenta, čo ale stále nestačilo na vládnucu PiS. Koalícia si pred voľbami verila na víťazstvo, ktoré malo vyslať jasný signál pred jesennými parlamentnými voľbami.

Niektorí socialisti

Socialisti, podobne ako ľudovci, na európskej úrovni stratili. Kým v Holandsku socialisti zaznamenali prekvapujúce víťazstvo, v tradičnej straníckej bašte, v Nemecku, prepadli. Výsledok nemeckej SPD bol napokon ešte horší ako sa pôvodne očakávalo. Strana získala iba 15,8 percenta čím si oproti minulým voľbám pohoršila o viac než desať percent. Sociálni demokrati prehrali aj v Rumunsku, kde zvíťazili proeurópske zoskupenia. Škandálmi poznačená rumunská PSD získala 23,3 percenta. Pred piatimi rokmi voľby vyhrala s 37,6 percentami

Emmanuel Macron

Francúzsky prezident nedokázal poraziť svoju najväčšiu súperku, Marine Le Penovú. V rozhovoroch o novej koalícii však bude napriek tomu rozdávať karty. Je pravdepodobné, že bez jeho mandátov väčšina nevznikne.

Spojené kráľovstvo

Hlboké rozdelenie spoločnosti v otázke Brexitu robí z celej krajiny porazeného. V podivných, neplánovaných a nechcených eurovoľbách zvíťazil Nigel Farage so svojou Brexit Party. Slušný výsledok zaznamenali aj proeurópski liberálni demokrati. Historický úspech majú za sebou aj zelené strany.

 

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner