Vláda sľubuje posilniť vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách

Predseda vlády SR Igor Matovič (OĽaNO) drží v ruke programové vyhlásenie vlády SR, počas tlačovej konferencie v Bratislave 19. apríla 2020. [TASR/Jaroslav Novák]

Európska agenda zostáva ministerstvu zahraničia, viac práce s ňou ale budú mať aj jednotliví ministri. O témach summitov EÚ bude slovenská vláda diskutovať dopredu.

Prvým cieľom novej slovenskej vlády pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) v európskej politike je „posilniť vnímanie európskej agendy ako súčasti domácich politík“ a v tomto duchu posilniť aj strategickú komunikáciu.

Vláda bude podľa svojho programového vyhlásenia v kapitole „Európska politika“, „trvať na tom, aby všetky rezorty aktívne pristupovali k európskej agende, dobudovali a posilnili svoje interné štruktúry, viedli intenzívnu komunikáciu s európskymi inštitúciami, partnermi v členských krajinách a dotknutými subjektami v SR vrátane NR SR“.

Európske politiky by tiež sa mali dočkať „strategického riadenia na vrcholnej politickej úrovni“. V praxi by to malo znamenať, že o kľúčových európskych témach bude vláda pravidelne rokovať už pred zasadnutím Európskej rady. Lídri EÚ sa prostredníctvom telekonferencie najbližšie spoja vo štvrtok, 23. apríla.

„Dohody dosiahnuté na úrovni lídrov budú následne adekvátne rozpracované na národnej úrovni“, ukladá ďalej programové vyhlásenie.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí by malo „posilniť medzirezortnú koordináciu európskych záležitostí na politickej úrovni“. Vyhlásenie ale zároveň predpokladá, že postoje vlády k zásadným témam EÚ ako sú klimatická politika, digitalizácia, eurozóna a jednotný trh budú „zadefinované na úrovni rezortov“.

Táto časť programového vyhlásenia odráža predvolebnú diskusiu o tom, či je potrebné preniesť koordináciu európskych politík z ministerstva zahraničia na úrad vlády. Časť politických strán sa pred februárovými voľbami prihovárala za toto riešenie. Spomedzi koaličných to bola najmä strana Za ľudí a opatrnejšie aj SaS.

Predstavy strán o lepšom slovenskom pôsobení v EÚ

VOĽBY 2020 | U časti slovenských politických strán je chuť preniesť koordináciu európskej agendy z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Úrad vlády SR. 

Odozvu našlo aj v expertnej komunite. Odporúčanie v tomto zmysle formulovala aj Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Potrebu viac zapojiť úrad vlády zdôvodňovali experti tým, že premiéri hrajú čoraz dôležitejšou úlohu v rozhodnutiach EÚ. Druhým dôvodom bola práve nutnosť zvýšiť pocit zodpovednosti za európske politiky na jednotlivých ministerstvách.

Bývalý minister Miroslav Lajčák sa jasne vyslovil proti takémuto kroku. Dôvod naň nevidelo ani OĽaNO.

Súčasný minister financií Eduard Heger (OĽaNO) pred voľbami hovoril, že riešenie spočíva v tom, že si ministri „uvedomia, že Slovensko je súčasťou EÚ a budú na jej agendy klásť dostatočný dôraz“.

Podľa programového vyhlásenia sa vláda rozhodla pre čiastočný kompromis, v ktorom sa úrad vlády a ministri viac vťahujú do týchto procesov, no samotná koordinácia ostáva rezortu diplomacie. Ministerstvo zahraničia zároveň sľubuje lepšiu koordináciu medzi vládou, poslancami Národnej rady a europoslancami.

Aby súčasné opatrenia mali len dočasný charakter

Programové vyhlásenie konštatuje, že svet sa stal aj v dôsledku COVID-19 nepredvídateľnejší. Pandémia sa stane testom pre EÚ, a to nie len pri riešení jej ekonomických dôsledkov.

„Je viac ako pravdepodobné, že pod tlakom okolností bude v EÚ snaha o. i. oslabiť základný inštitucionálny rámec fungovania vnútorného trhu a v mnohých oblastiach hľadať izolované národné riešenia,“ píše dokument. Pre Slovensko ako otvorenú ekonomiku je životným záujmom, aby „súčasné opatrenia a obmedzenia mali len nevyhnutný a dočasný charakter“.

Mimoriadna situácia podľa vyhlásenia dáva členským štátom šancu diskutovať zlepšiť fungovanie EÚ. V Únii sa tento rok chystá Konferencia o budúcnosti EÚ, ktorá sa mala pôvodne začať už v máji. Európska komisia už oznámila, že sa jej začiatok odsunie na jeseň.

Vláda chce spolu s politickými stranami prijať „stanovisko, ktoré bude slúžiť ako mandát pre súvisiace rokovania na európskej pôde“.

Vláda pritom neodmieta ani alternatívu zmeny zmlúv o EÚ, resp. otvorenia primárneho práva ak „bude jasne a adresne zadefinované, aké zlepšenie fungovania EÚ prípadné zmeny prinesú.“ Všetky takéto návrhy sa majú posudzovať cez prizmu subsidiarity, teda princípu podľa ktorého sa rozhodnutia majú prijímať na úrovni EÚ len vtedy, ak ich ciele nie je možné lepšie dosiahnuť na národnej alebo miestnej.

Nový kabinet sa hlási k prijímaniu rozhodnutí prostredníctvom komunitnej metódy. Ide o systém riadenia a rozhodovania v EÚ, ktorý uznáva prím európskych inštitúcií (Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ). Jej opakom je medzivládny spôsob rozhodovania, ktorý spravidla dáva viac priestoru a váhy väčším štátom.

Vláda sľubuje zapojiť do diskusie o budúcnosti EÚ širokú občiansku verejnosť cez projekt Národný konvent o EÚ. Odmieta ale systém tzv. špitzenkandidátov, ktorý by obsadenie postu šéfa Európskej komisie automaticky spojil s top kandidátom európskej politickej strany, ktorá vyhrá európske voľby.

Vyhlásenie sa vyjadruje aj k téme právnehu štátu. Vláda a Národná rada je odhodlaná „zlepšiť fungovanie právneho štátu u nás doma a podporí úsilie členských štátov posilniť rámce na ochranu právneho štátu  na úrovni EÚ za predpokladu zachovania princípu subsidiarity“.

V časti o základných prioritách zahraničnej politiky sa hovorí o nadštandardných vzťahoch so susednými krajinami: s Českou republikou, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom. Slovensko zostane aktívnym členom V4 ako „dôležitej formy regionálnej spolupráce“. Kritériom slovenského pôsobenia sa má však stať podpora presadzovanie záujmov Slovenska a to, aby V4 prispievala k spoločným riešeniam v rámci EÚ.

Migračná politika

Programové vyhlásenie sa na viacerých miestach venuje migračnej politike, v ktorej prevláda kontinuita. „Odmietame politiku povinných relokácií a rozhodovanie o udelení azylu musí zostať v kompetencii členského štátu,“ uvádza vláda. Rezort zahraničia ale tiež uznáva, že členstvo v EÚ je založené aj na solidarite. „Zároveň sme pripravení adresne uplatniť princíp solidarity tam, kde to prinesie udržateľné riešenia problému nelegálnej migrácie, ako napr. v oblasti spoločnej ochrany vonkajšej hranice EÚ,“ píše sa v dokumente.

Ministerstvo vnútra tiež avizuje, že vláda bude pri formulovaní novej európskej migračnej a azylovej politiky brali do úvahy „oprávnené záujmy SR“ a posúdi možnosť centralizovať túto agendu na jednom mieste. Ohlasuje novú Migračnú politiku SR na obdobie rokov 2021 – 2025.