Vojaci krajín V4 budú v pohotovosti, od leta povedú európske bojové jednotky

Krajiny V4 už v pohotovostnom režime pre EU Battlegroups boli v roku 2016. [Min. obrany ČR]

Bojové skupiny V4 pod poľským velením budú v spoločnej pohotovosti od 1. júla do konca roka. Slovensko do európskej bojovej skupiny nasadí 229 vojakov. Ku krajinám Vyšehradu sa pripojí aj Chorvátsko.

Bojové skupiny Európskej únie (EU Battlegroups) sú určené na plnenie úloh v rámci medzinárodného krízového manažmentu vo vzdialenosti 6000 kilometrov od Bruselu. Hoci sa o nich sprvoti hovorilo ako o potenciálnej európskej armáde, kvôli nezhodám medzi členskými štátmi Únie k ich skutočnému nasadeniu zatiaľ nikdy nedošlo.

„Ozbrojené sily SR budú pripravené do Bojovej skupiny EÚ krajín V4 nasadiť 229 profesionálnych vojakov a vojenských policajtov,“ uviedla pre EURACTIV.sk hovorkyňa rezortu obrany Danka Capáková. Rezort pripomína, že príslušníci ozbrojených síl budú pôsobiť „vo veliteľských štruktúrach, v dopravnej rote, čate likvidácie výbušného materiálu, multifunkčnej čate radiačnej, chemickej a biologickej ochrany a jednotlivo v ďalších zložkách bojovej skupiny“.

Bojové jednotky Európskej únie (EU Battlegroups/EU BG) ešte neboli v praxi nikdy využité, no každých šesť mesiacov je pre ne v pohotovosti približne tri tisíc vojakov z dvoch bojových skupín. Únia prízvukuje, že ide o jednotky s neofenzívnym charakterom a ich funkcia pri zapojení by mala skôr mierový, humanitárny a odzbrojovací charakter.

Okrem Vyšehradskej sa v júli do pohotovosti zapojí aj skupina vedená Francúzskom.

Skúsenosti z roku 2016

Ak by o nasadení EU BG jednohlasne rozhodli členské štáty (a zároveň by získali autorizáciu Bezpečnostnej rady OSN), bojové skupiny by museli byť schopné zapojiť sa do riešenia situácie do desiatich dní kdekoľvek na svete. Na zabezpečenie prípravy, nasadenia, udržania a stiahnutia jednotiek majú už krajiny pripravený operačný plán.

„Udržateľnosť V4 EU BG je plánovaná na 30 a po doplnení do 120 dní od nasadenia,“ dopĺňa slovenský rezort obrany.

Krajiny V4 už v pohotovostnom režime pre EU Battlegroups boli, a to v prvej polovici roka 2016, teda tesne predtým, ako Slovenská republika prebrala predsedníctvo v Rade Európskej únie. Svoj status získala skupina úspešnou certifikáciou v roku 2015 od Severoatlantickej aliancie.

Bojové skupiny EÚ sa v pohotovostnom režime striedajú od roku 2007.

Vojenské veliteľstvo EÚ nebude veliť vojakom

Už len niekoľko pečiatok a podpisov delí EÚ od vytvorenia novej centrály pre vojenské misie.

Najvýznamnejším dôvodom toho, prečo skupiny za takmer 12 rokov svojej existencie ešte neboli nikdy nasadené je ich financovanie. Od júna 2017, teda po schválení Lisabonskej zmluvy a európskej stratégie pre obranu a zahraničie, sa však diskusia o možnosti rozšírenia nákladov, ktoré by znášali členské štáty EÚ, a to najmä pokiaľ ide o nasadenie bojových skupín EÚ.

Tak ako pred tromi rokmi, aj v roku 2019 budú V4 EU BG vedené Poľskom. Novinkou však bude zapojenie Chorvátska. Zahreb skupine poskytne päť príslušníkov vlastných ozbrojených síl,  ktorí budú pôsobiť na operačnom veliteľstve v Krakove.

Vyšehradská bojová skupina bude v bojovej pohotovosti opäť v 1. polovici roka 2023. Podľa rezortu obrany krajiny V4 „prehodnocujú možnosť deklarovať tento príspevok po dobu celého roka 2023, čo však bude predmetom ďalšej analýzy“.

Z krajín V4 potvrdilo ešte skorší záujem o účasť v jednotkách Česko. V júli 2020 by mali českí vojaci spolu s Rakúskom, Chorvátskom, Fínskom, Írskom, Lotyšskom, Holandskom a Švédskom vytvoriť jednotku pod vedením Nemecka.

Spoločné projekty

Spolupráca V4 v oblasti obrany je pomerne pozitívne vnímaná naprieč celou Úniou a Severoatlantickou alianciou a mnohí analytici konštatujú, že po migrácii aj tou najviditeľnejšou. Štvorica krajín spolupracuje v oblasti obranného plánovania, výcviku a cvičení, spoločnej ochrany vzdušného priestoru, či vojenského vzdelávania.

Väčšina Slovákov by chcela, aby Únia robila viac v oblasti obrany

Takmer 80 percent Slovákov si myslí, že by Európska únia mala vytvárať spoločné ozbrojené sily na ochranu pred vonkajším ohrozením krajiny.

V kontexte NATO sa intenzívne pripravuje vytvorenie Veliteľstva spoločnej logistickej podpornej skupiny. Koncom minulého roka ministri podpísali memorandum o spolupráci, ktoré malo byť prvým krokom pre spustenie tejto skupiny. Pôjde pri tom o prvú spoločnú spôsobilosť, ktorú Vyšehradská skupina ponúkne NATO. Plná vojenská pripravenosť skupiny je naplánovaná na budúci rok.

Už niekoľko rokov sa prehodnocuje aj potenciál spolupráce v oblasti spoločného obstarávania, nakoľko krajiny V4 navyšujú svoje obranné rozpočty a zároveň ich zastaranosť techniky núti modernizovať. Častokrát pri tom ide o podobné, najmä dosluhujúce ruské systémy. Napríklad Maďarsko od roku 2019 využíva až pätinu svojho obranného rozpočtu práve na modernizáciu.

V koordinácii nákupov však štvorica krajín zaznamenáva nedostatky, o čom svedčí aj najväčší obranný nákup v dejinách Slovenskej republiky, minuloročné obstarávanie a nákup stíhačiek za 1,6 miliardy eur. Zatiaľ čo česká strana využíva lietadlá švédskej výroby Gripen (podobne ako Maďari), Slováci budú lietať na amerických F-16 napriek tomu, že spoločne s Českou republikou už ochraňujú vzdušný priestor v iniciatíve Spoločné česko-slovenské nebo.

Slovensko potrebuje nové stíhačky. Aké stroje dnes „letia“ v Európe? (INFOGRAFIKA)

Slovenská republika stále prehodnocuje nákup nových stíhačiek, vláda hovorí o európskom riešení.

Ako nástroj pre harmonizáciu obranného plánovania a obstarávania sa využíva aj tzv. Integrovaná matrica obranných spôsobilostí krajín V4. Tá sa priebežne aktualizuje.

Od minulého roka majú krajiny k dispozícii aj prvý Katalóg výcvikových aktivít krajín V4 na roky 2019 až 2020.