Vyšehrad je v podpore členstva krajín západného Balkánu v Únii jednotný, no nestačí to

Čierna Hora. [Pixabay]

Krajiny Vyšehradskej štvorky sa zjednotili pri rozšírení Únie aj NATO o západný Balkán, hoci sa  celkový konsenzus rozpadá pri Kosove. Deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí, však nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na nedávnom stretnutí s moldavským ministrom zahraničných vecí Tudorom Uljanovskim povedal, že „čím viac členov Únia má, tým je silnejšia“. Vyhlásenia podobného charakteru jasne vystihujú aj postoj ďalších krajín Vyšehradu k rozširovaniu Únie: deklarácie, ktoré sa zaväzujú k politike otvorených dverí nie sú nasledované konkrétnymi a rozhodnými krokmi, čo sa často odôvodňuje mimoriadne komplikovaným prístupovým procesom.

Pre všetkých šesť štátov západného Balkánu je vstup do Únie zahranično-politickým cieľom číslo jeden. Integrácia je pre demokratický a ekonomický rozvoj regiónu nevyhnutnou podmienkou. Rozšírenie Únie na západný Balkán bude takisto najlepšou poistkou proti aktivitám veľkých hráčov ako sú Rusko, Čína, Turecko či Spojené arabské emiráty, ktoré sa môžu snažiť o posilnenie vplyvu v Európe cez balkánske zadné vráta. Šesť krajín západného Balkánu je domovom pre približne 18 miliónov ľudí a spoločné HDP sa približne rovná tomu slovenskému. V teórii by tak ich asimilácia do 500 miliónovej Európy nemala byť problémom.

Rozširovanie by malo ostať prioritou aj pre Úniu, pokiaľ chce dať zadosť slovám Jeana-Claudeau Junckera o „exporte stability“ a chce byť zároveň „architektom sveta zajtrajška“.

Únia je v otázke rozširovania o západný Balkán nejednotná

Ministri zahraničných vecí Európskej únie sa včera (15. februára) na pravidelnom neformálnom zasadnutí, ktoré organizuje predsednícka krajina v Rade Európskej únie, nezhodli v otázke rozširovania o západný Balkán.

Jednotný Vyšehrad

Vyšehradská štvorka ako skupina hlasno vyzývala na prechod od slov k skutkom, čo sa týka rozšírenia Únie smerom na juh. Prvým dôvodom je solidarita, druhým ekonomická a bezpečnostná stratégia. „Chceme zdieľa našu skúsenosť so systémovou a ekonomickou transformáciou, ktoré umožnili vstup do Európskej únie aj nám,“  komentoval poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz.

České, maďarské aj poľské predsedníctvo Rady Európskej únie mali rozširovanie na západný Balkán vysoko v rebríčku svojich priorít, podporovali dokončenie prístupových rozhovorov s Chorvátskom aj začiatok rokovaní so Srbskom.

Slovenské predsedníctvo v roku 2016 (už po vstupe Chorvátska a počas prebiehajúcich rozhovorov so Srbskom) hovorilo najmä o všeobecnej podpore rozširovaniu. Na začiatku roku 2018, kedy Brusel pripravoval Stratégiu o perspektívach rozširovania na západný Balkán, sa ale Bratislava pridala k najambicióznejším štátom Únie. Dokonca navrhovala, aby Únia do niektorých rozhodovacích procesov, ktoré vstupu predchádzajú, prizvala aj Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Macedónsko a Srbsko.

Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Ani zvyšné krajiny V4 v ambíciách za Bratislavou nezaostávajú. Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček nedávno Úniu vyzval na otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom. „Obe krajiny urobili pokrok a mali by dostať možnosť spraviť ďalší krok,“ skonštatoval Petříček. Na aprílovom stretnutí so srbskými zástupcami Petříček zase vyhlásil, že Srbsko je „kľúčovou súčasťou európskeho integračného procesu na Balkáne.“ Srbom ponúkol české skúsenosti s prístupovým procesom.

Poľsko, ako jediná krajina z V4 participuje v takzvanom Berlínskom procese. Medzivládna platforma, ktorá združuje desať krajín s cieľom podpory regionálnej spolupráce medzi krajinami západného Balkánu, dopĺňa európsku politiku rozširovania. Varšava tento rok skupine predsedá a hostiť bude aj júlový summit v Poznani.

Okrem konštruktívnej podpory rôznych iniciatív a návrhov, V4 veľmi hlasno kritizovala postoj Únie k západnému Balkánu. Slovenská diplomacia na čele s Miroslavom Lajčákom označila dátumy vstupu balkánskych krajín, navrhnuté Junckerom, za nešťastné a politicky škodlivé vyjadrenia. Súhlasí s tým aj aj slovenský europoslanec a predseda Delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ-Srbsko, Eduard Kukan. „Pokiaľ vyhlásenie dátumov nebude nasledované konkrétnymi krokmi a projektami, pre krajiny to bude mať negatívne dôsledky,“ povedal Kukan.

Západný Balkán je ako Slovensko, obhajoval rozširovanie bulharský premiér

Bojko Borisov na sofijskom summite povedal, že šesť krajín ašpirujúcich na členstvo v Európskej únii neprináša žiadne riziko. Francúzsky prezident im odkázal, že Únia sa musí pred ďalším rozšírením najskôr sama reformovať.

Neurčité sľuby kritizovali taktiež Maďari, ktorí západný Balkán vidia ako politickú aj ekonomickú prioritu. „Otvorenie jednej alebo dvoch kapitol ročne sa dá nazvať všelijako, ale určite nie povzbudením. Musíme krajiny motivovať, ukázať im, že snaha o členstvo v Únii sa vyplatí, pretože v inom prípade iba posilňujeme protieurópsky sentiment, čomu sa všetci chceme vyhnúť,“ povedal Szijjártó začiatkom roku 2019.

Poľská expertka Marta Szpalová, z Centra pre východné štúdiá, zdôraznila, že pokiaľ bude Brusel s rozširovaním naďalej váhať, veľké mocnosti spoza hraníc Únie situáciu využijú.

Rovnaký cieľ, rozličné motivácie

V ceste rýchlemu vstupu krajín západného Balkánu však stojí viac než len nerozhodný Brusel. Korupcia, organizovaný zločin, obchod s ľuďmi, ilegálna migrácia a medzištátne škriepky sú témy, ktoré krajiny pred vstupom musia vyriešiť. „Región má napriek tomu pre Úniu veľký strategický význam, hlavne kvôli jeho využitiu ako nástroja zahraničnej politiky,“ vysvetľuje Anna Oroszová, výskumníčka v Maďarskom inštitúte zahraničných vecí a obchodu. Únia pre západný Balkán naopak znamená efektívny demokratizačný prostriedok.

Z dôvodu geografickej blízkosti je Vyšehradská štvorka v téme rozširovania na západný Balkán najhlasnejšia. V4 rozširovanie na juh vníma strategicky. Napriek jednotnému cieľu sa však  motivácie jednotlivých krajín pre rozširovanie líšia. Kým Poľsko zdôrazňuje bezpečnostnú a stabilizačnú dimenziu, Slovensko, Česká republika a Maďarsko vnímajú predovšetkým ekonomické výhody, ktoré prístup nových krajín do Únie prinesie. Krajiny V4 podporujú rozširovanie spoločne, ale dodávajú mu tiež bilaterálnu rovinu.

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí v strategických dokumentoch tvrdí, že rozširovanie Únie, cez splnenie stanovených kritérií, je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a jednotnej Európskej únie, hlavne čo sa týka jej hodnôt. „Bezpečnosť a stabilita na Balkáne je priamo spojená s bezpečnosťou a stabilitou Európy ako celku. Slovensko preto podporuje integračné snahy krajín západného Balkánu do NATO,“ píše Ministerstvo zahraničných vecí.

Slovensko ostáva spomedzi krajín V4 jedinou, ktorá stále neuznáva Kosovo. Okrem neho krajinu neuznáva ešte ďalších päť európskych krajín. To však Slovensku nebráni pri každej možnej príležitosti podporovať dialóg medzi Prištinou a Belehradom, ktorý je kľúčom k čo najrýchlejšiemu vstupu Srbska do Únie. „Čím viac domácich úloh si Kosovo spraví, tým rýchlejšie sa mu podarí presvedčiť skeptické krajiny,“ povedal Henrik Markuš, vedúci zastupiteľského úradu Slovenska v Skopje. Od Bratislavy sa však v otázke uznania Kosova v blízkej budúcnosti zmeny neočakávajú.

Vízová (ne-)liberalizácia, clá aj armáda: Kosovo má za sebou turbulentný rok

Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.

Pre Poľsko má rozširovanie smerom na Balkán dve dimenzie – politickú a technickú. Cieľom Varšavy je balkánskym krajinám ponúknuť svoju vlastnú skúsenosť s transformáciou. Okrem politickej podpory Poľsko ponúka asistenciu v oblastiach, ktoré považuje za kľúčové pre integračné proces. Za týmto účelom v roku 2015 ministerstvo zahraničných vecí zriadilo program „Akadémia rozširovania“, ktorý má slúžiť ako tréningový program pre krajiny západného Balkánu. V súlade s odporúčaniami Európskej komisie, zahrnutými v rozširovacom balíčku, ponúka program podporu v zahranično-politických otázkach, európskej integrácii, bezpečnosti, poľnohospodárstve, ekonomike a justícii.

„Priame know-how v oblasti transformácie a integrácie ponúka aj Slovensko,“ podotýka Tomáš Strážay, analytik Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku. Podľa Kukana je výhodou Bratislavy, že s regiónom nemá nijaké problematické historické väzby, ani skryté záujmy či agendu. Slovenskí diplomati sa tak môžu postaviť do pozície dôveryhodných sprostredkovateľov.

Diplomatická bitka na západnom Balkáne.

Štáty V4, rovnako aj ostatné členské štáty Únie, nepochybne veľmi jasne chápu, že západný Balkán sa stal šachovnicou pre globálne veľmoci, so silnou prítomnosťou Číny, Ruska, Turecka, Saudskej Arábie a iných.

Věra Stojarová z Masarykovej Univerzity v Brne tvrdí, že „pokiaľ balkánsky polostrov nebude súčasťou Únie, ostane pod kontrolou vonkajších mocností“. České hranice sú od regiónu vzdialené iba 600 kilometrov.

Potrebná je diplomatická moc, takzvaná mäkká sila, ale taktiež strategické investície. „Preto je v regióne dôležité šíriť európske hodnoty, ktoré by napokon mali viesť k účasti krajín na európskom projekte, aby neboli pod kontrolou iných veľkých krajín,“ povedal Radek Vondráček, poslanec Poslaneckej snemovne za ANO.

Stojarová vidí rôzne prístupy krajín so záujmom v regióne, ktoré bojujú o vplyv. Napriek faktu, že Európska únia je najväčším obchodným partnerom balkánskych štátov, dominantným investorom je Čína. Najatraktívnejšou krajinou z pohľadu mäkkej sily je naopak Rusko. Stojarová si myslí, že Únia by v oboch zápasoch mohla robiť viac. „Únia sa musí zamerať na presadzovanie liberálnej demokracie, príťažlivosť európskeho projektu a jeho hodnôt. V opačnom prípade bude nad celým socio-politickým diskurzom dominovať ruská propaganda,“ hovorí expertka.

Kukan: Primitívna zaťatosť nás v zahraničí iba zhadzuje

Slovenský europoslanec má o budúcej zastúpenie Slovenska v Európskom parlamente obavy. Sám by opäť kandidoval, ak by to slovenská legislatíva umožňovala nezávislým kandidátom. Za eurofederalistu sa stále nepovažuje.

Anna Oroszová tvrdí, že Rusko okrem rozdúchavania konfliktov medzi niektorými etnickými skupinami neponúka regiónu nijakú skutočnú alternatívu, čo je v priamom rozpore so záujmami Únie. Čína a ďalší hráči zase svojimi investíciami oslabujú vynútiteľnosť Úniou požadovaných reforiem, pretože oni sami ich v investičných projektoch nevyžadujú. Vyriešenie tejto otázky by posilnilo predpoklady lokálnych reforiem a môže v konečnom dôsledku znamenať aj efektívnejšiu súťaž investorov zo strany európskych spoločností, ktoré v investíciách zavádzajú podmienenosť reformami a dodržiavaním hodnôt.

Výhody budú vzájomné a uvedomuje si ich aj Varšava. Tomasz Zornaczuk vidí v tejto otázke viac ako iba profit z jednotlivých investícií. Ekonomické výhody budú plynúť zo samotnej účasti krajín na jednotnom trhu, zlepšia sa tiež možnosti boja proti medzinárodnému zločinu. Poľsko aktívne buduje obchodné väzby s krajinami regiónu a rok čo rok doňho prúdi čoraz väčšie množstvo poľských turistov. Varšava na oplátku očakáva, že z regiónu pritiahne vysokokvalifikovanú pracovnú silu a špecialistov, ktorí jej na trhu chýbajú.  Kultúrna blízkosť by mala umožniť jednoduchšiu asimiláciu.

Poľsko aj ostatné stredoeurópske krajiny majú s odlivom mozgov vlastné, nepekné skúsenosti. Veľmi dobre si uvedomujú, že s rýchlou integráciou prichádza masívna emigrácia, čo nastoľuje otázku efektivity práce. To ale dáva viac priestoru profesionálom, ktorí sa zo zahraničia rozhodnú vrátiť do svojej rodnej krajiny.

Macedónci a Albánci si musia na otvorenie prístupových rokovaní počkať ďalší rok

Hoci bruselský summit mal byť vyvrcholením nielen úsilia kandidátskych krajín, ale aj balkánskej agendy bulharského predsedníctva v Rade Európskej únie, členským krajinám sa dohodnúť nepodarilo.

Z krajín západného Balkánu je pre stredoeurópske štáty najdôležitejšie Srbsko. Maďarsko je najväčším srbským obchodným partnerom, zatiaľ čo Poľsko je druhé. Maďarskí experti podčiarkujú aj ďalšie výhody, ktoré by vstup Srbska do Únie priniesol. Orozsová tvrdí, že vstup Srbska by bol v súlade s národne-orientovanou politikou maďarskej vlády. Priepustnosť hraníc a regionálne infraštruktúrne projekty by podľa expertky otvorili priestor pre silnejšiu väzbu Maďarska s Maďarmi v srbskej Vojvodine. Vzhľadom na Orbánovu politiku vydávania pasov pre Maďarov v zahraničí, môže takáto väzba priniesť strane Fidesz nových voličov. Uplynulé maďarské voľby ukázali, že väčšina Maďarov v zahraničí volila práve stranu súčasného maďarského premiéra. Rozšírenie by tiež pomohlo maďarskej ekonomickej expanzii.

Okrem tovarov a služieb Viktor Orbán do regiónu exportuje aj svoj pohľad na svet. Jeho hlavným nástrojom sú investičné akvizície maďarských pro-vládnych podnikoch v Severnom Macedónsku či Slovinsku. V Severnom Macedónsku napríklad maďarská firma kúpila periodikum, ktoré podporuje bývalého premiéra Nikolu Gruevskeho. Maďari z obchodu iba ťažko môžu očakávať zisk, ale nepochybne to vysiela silný politický signál o šírení regionálneho vplyvu maďarského premiéra. Okrem podpory regionálnych spojencov, Orbán týmto spôsobom šíri svoje antiimigračné, neliberálne a euroskeptické hodnoty a vytvára pôdu pre sociálnu manipuláciu.

Rovnako môžeme chápať udelenie azylu Nikolovi Gruevskemu, ktorý bol v Severnom Macedónsku odsúdený na dva roky väzenia za korupciu. Orbán vysiela odkaz západným krajinám, že je suverénnym aktérom, ktorý svoje rozhodnutia nebude podriaďovať záujmami Bruselu či Washingtonu. Anti-sorošovská konšpirácia, ktorú Orbán šíri už roky, je mimochodom čiastočne dovozom z Balkánu. Gruevskeho vláda ešte v bývalom Macedónsku vyhlásila „desorošizáciu“ krajiny a hnutie „Zastavme Soroša“ začalo práve tu.

Bulharský politológ: Únii hrozí, že na západnom Balkáne príde o dôveru

Summit v Sofii nepriniesol prielom, ale priniesol pozitívnu dynamiku, ktorá môže pokračovať s ďalšími predsedníctvami, hovorí pre euractiv.sk DANIEL SMILOV.

Dôležitosť zahraničných aktivít rastie

Integrácia Balkánu do Európskej únie je dlhodobým európskym záujmom. Pod vplyvom vlastných problémov ako brexit, polarizácia spoločnosti a nárast sily pravicového extrémizmu sa však Brusel vzdal väčších ambícií v regióne. „Dôležitosť iniciatív ako je Berlínsky proces alebo podpora V4 rastie,“ podčiarkla Marta Szpalová.

V čase kedy protieurópsky sentiment donútil jedného z najdôležitejších členov Únie k odchodu, je ďalšia integrácia pre EÚ mimoriadne dôležitým a pozitívnym symbolom. Situácia si ale vyžaduje viac než len symboly a deklarácie. Únia Potrebuje konkrétny akčný plán doplnený dátumami.

„Otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a Severným Macedónskom, ktoré je naplánované na jún je minimom v snahe zachovať kredibilitu Únie v regióne,“ dodáva slovenský expert Tomáš Strážay.