Vyšehradská štvorka útočí na „európsku demokraciu,“ myslí si nemecký europoslanec

Nemecký europoslanec Jo Leinen. [Jo Leinen]

Predsedovia vlád Vyšehradskej štvorky v spoločnom vyhlásení odmietli myšlienku nadnárodných volebných kandidátiek v eurovoľbách. Podľa nemeckého europoslanca Jo Leinena je to „pohŕdanie európskymi voličmi“.

Predsedovia vlád vyšehradských krajín sa pred blížiacim bruselským summitom dohodli na spoločnom prehlásení „o Budúcnosti Európy“. Na neformálnom stretnutí Európskej rady sa bude hovoriť o budúcnosti európskeho bloku po vystúpení Veľkej Británie v marci 2019.

Sme proeurópski ale…

Okrem témy migrácie, ktorá tvorí veľkú časť vyhlásenia, sa predsedovia vlád vyjadrili aj k otázke ďalšieho smerovania Európskej únie. O budúcnosti európskeho bloku po vystúpení Veľkej Británie v marci 2019sa bude najbližšie diskutovať 23. februára na bruselskom neformálnom summite.

Premiéri sa zhodli na tom, že všetky vyšehradské krajiny sú proeurópskymi krajinami a „veria, že EÚ je najlepším zoskupením, ako čeliť a vysporiadať sa s vnútornými a vonkajšími výzvami.“ V panelovej diskusii v rámci budapeštianskeho summitu však vyjadrili smerom k Bruselu aj viacero námietok.

Maďarský premiér Orbán si myslí, že EÚ treba znovu naprojektovať  Český premiér v demisii Andrej Babiš si myslí, že „Brusel a Európsku komisiu treba odpolitizovať, pričom najdôležitejšie slovo by mali mať členské štáty. Podľa Róberta Fica by EÚ mala byť o rozdielnych názoroch, a preto by V4 nemala byť nazývaná „čiernou ovcou rodiny“  len preto, že má iný názor – napríklad v otázkach povinných kvót.“

„Inštitúcie EÚ by mali jednať so všetkými členskými štátmi rovnako a postupovať striktne v rámci príslušných právomocí vyplývajúcich zo Zmlúv. Právo členských štátov uskutočňovať domáce reformy v rámci svojich kompetencií by malo byť rešpektované,“ píše sa v spoločnom prehlásení Vyšehradskej štvorky.

Nadnárodné kandidátky nechceme

Lídri EÚ sa 23. februára stretnú v Bruseli na neformálnom summite, kde okrem iného budú hovoriť aj o novom rozdelení kresiel v Európskom parlamente po eurovoľbách v roku 2019. Jednou z možností je zavedenie nadnárodných volebných obvodov, ktoré by mali posilniť pocit občianskej príslušnosti k EÚ. Na stole je aj otázka tzv. špičkových kandidátov (Spitzenkandidaten), teda kandidátov, ktorí by sa vo európskych voľbách uchádzali o post šéfa Európskej komisie.

Predsedovia vlád V4 v spoločnom prehlásení odmietli nadnárodné volebné listiny. „Sme presvedčení, že počet kresiel v Európskom parlamente musí byť obmedzený.“ Nejasnú pozíciu zastáva V4 k otázke „Spitzenkadidáten“ modelu, ktorý by bol prvýkrát použitý v eurovoľbách 2014.

Europarlament po brexite: Časť kresiel sa prerozdelí, časť odloží

Europoslanci z výboru pre ústavné veci ukázali, ako si predstavujú rozdelenie kresiel v Európskom parlamente po odchode Spojeného kráľovstva z Únie.

„Výsledky naších debát musia byť plne v súlade so základnými zmluvami a nemali by podkopávať súčasnú rovnováhu medzi inštitúciami EÚ a medzi členskými krajinami.“

Takýto postoj štyroch stredoeurópskych premiérov sa však nepáči nemeckému europoslancovi Jo Leinenovi z progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D).

Útok na európsku demokraciu

„Vlády Vyšehradskej štvorky volajú po Európe úradníkov, kde sa rozhodnutia prijímajú v malých uzavretých kruhoch bez zodpovedajúcej parlamentnej kontroly. Ignorujú demokratickú štruktúru EÚ a úlohu Európskeho parlamentu ako rovnocenného partnera v legislatívnom procese. Tým, že odmietajú zlepšenia demokratického fungovania európskych inštitúcii ako výber špičkových kandidátov (Spitzenkandidaten) na predsedu Európskej komisie a nadnárodné kandidátky, odhaľujú ich pohŕdanie európskymi voličmi.

Podľa Leinena sú  krajiny V4 pred dôležitým summitom „ v rozpore s líniou Európskeho parlamentu a viacerých členských štátov“.

V4 sedela k migrácii, slovenské ministerstvo znova s číslami zavádza

Krajiny sa ohradili voči tlaku Európskej komisie kvôli utečeneckým kvótam. Používajú pri tom fakticky nesprávne argumenty a odvolávajú sa na čísla európskej agentúry pre azyl (EASO), ku ktorým sa tento úrad nehlási.

„Existuje nebezpečenstvom, že sa rozdelíme nielen na jednej otázke, ale priamo na demokratickej povahe EÚ. Kým francúzsky prezident Emmanuel Macron verejne podporuje suverénnu a demokratickú Európu, Viktor Orbán a Jaroslaw Kaczyński podporujú nacionalizmus a zjavne vidia EÚ len ako zdroj štrukturálnych fondov,“ vyhlásil Leinen a dodal:

„Je preto ešte dôležitejšie, aby nová nemecká vláda spolu s Francúzskom bránila európsku demokraciu. Koaličná dohoda musí jasne deklarovať, že Nemecko stojí za demokratickou Európskou úniou, ktorá je akcieschopná,“ vyhlásil fanúšik federálnej Európy.

Regionálna rozvojová banka neprešla

Summit V4 sa okrem budúcnosti EÚ venoval aj myšlienke založiť stredoeurópsku regionálnu rozvojovú banku. S myšlienkou prišli na začiatku roku spoločne maďarský premiér Viktor Orbán a jeho poľský náprotivok  Mateusze Morawiecki.

Regionálna rozvojová banka by mala byť doplnkom k regionálnym kohéznym fondom a rozvojovým bankám, ktoré sú podľa Orbána nedostatočné a finančne náročné. Podľa slov poľského premiéra by banka podporovala rozvoj infraštruktúry v stredoeurópskom regióne. Vyšehradská štvorka by sa preto mala pozrieť aj za hranice Európy, napríklad do Číny, ktorá „nepredstavuje nebezpečenstvo, ale príležitosť.“

„Pokiaľ bude odozva na strane Čechov a Slovákov, môžeme túto banku rýchlo vytvoriť“ povedal Morawiecki.

Predseda českej vlády v demisii Andrej Babiš však už pred summitom vyhlásil, že nie je potrebné zakladať novú banku, pretože si Česko potrebuje dať do poriadku predovšetkým vlastné banky – Českú exportnú banku a Českomoravskú záručnú a rozvojovú banku.

„Rád si vypočujem ten projekt, ale nemyslím si, že je takáto banka potrebná“.