Z prezidentskej schôdzky v Paríži môže vyťažiť viac Čaputová ako Macron

Prezidentka Zuzana Čaputová poletí do Paríža v stredu 24. júla. [ARCHÍV TASR/Martin Baumann]

Ťažiskom návštevy slovenskej prezidentky vo Francúzsku sú hodnotové témy. Svedčí o tom aj jej program: pripomenutie si obetí teroristického útoku v Bataclane a slovensko-francúzskeho generála v Meudone.

Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová absolvuje v stredu a vo štvrtok (24. a 25. júla) návštevu Francúzska, ktorá má skôr symbolický ako politicko-obchodný význam.

Od jej stretnutia s prezidentom Emmanuelom Macronom možno očakávať spečatenie ich hodnotového partnerstva. Proeurópsky zameraní lídri sa totiž zhodnú na obrane právneho štátu a demokracie, ako aj na boji proti klimatickým zmenám.

Podobný názor na hodnotové otázky robí zo Slovenska a jeho prezidentky privilegovaného partnera Francúzska vo Vyšehradskej skupine.

Celkovo však môže z návštevy vyťažiť viac Čaputová ako Macron. Dôvody sú inštitucionálne a politické. Slovenská prezidentka jednak nedrží v rukách takú exekutívnu moc ako jej francúzsky partner. A jednak pochádza z iného politického tábora ako slovenské vládne strany. Pre Macrona je preto Čaputová skôr hodnotovým partnerom a poslom zo Slovenska a V4.

Pre slovenskú hlavu štátu je však tá francúzska politickým partnerom, ktorému dokáže tlmočiť slovenské záujmy. Bratislava a Paríž si síce rozumejú v oblastiach klímy, európskej sociálnej politiky či eurozóny, no majú odlišné názory napríklad na rozširovanie Európskej únie. Tu má Čaputová príležitosť Macrona presviedčať.

Hodnotoví spojenci

O prevažne symbolickom význame Čaputovej návštevy svedčí program a zloženie oboch delegácií.

Ako portál EURACTIV.sk informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec, okrem stretnutia s Macronom si pripomenie teroristický útok v parížskom divadle Bataclan z roku 2015 a slovensko-francúzskeho generála Milana Rastislava Štefánika na observatóriu v Meudone. Symboliku návštevy podčiarkujú dve tohtoročné výročia, ktoré si obaja lídri pravdepodobne pripomenú: 100 rokov od Štefánikovej smrti a 30 rokov od Nežnej revolúcie. Obe výročia vyzdvihol Macron v liste, ktorým Čaputovej zablahoželal k zvoleniu a pozval ju na návštevu Francúzska.

Macron chce s Čaputovou reformovať Európsku úniu

Francúzsky líder píše víťazke slovenských prezidentských volieb v kontexte rozbiehajúcej sa kampane pred eurovoľbami. Nádeje do nej vkladajú aj európski liberáli a zelení.

S Čaputovou necestujú podľa Strižinca ministri, len štátny tajomník na ministerstve zahraničných vecí František Ružička (nom. Smer-SD). Na francúzskej strane by malo byť zloženie delegácie podobné.

Čaputová a Macron predstavujú novú generáciu európskych politikov (ona má 46, on 41 rokov), ktorí o Európskej únii hovoria ako o spoločenstve hodnôt. Okrem prointegračného postoja sa zhodnú na obhajobe demokracie a klímy, čo sú dve témy, ktoré akcentovali v nedávnych voľbách vo svojich krajinách. Strižinec pre EURACTIV.sk potvrdzuje, že klíma bude jednou z hlavných tém bilaterálneho rokovania.

Prezidenti Slovenska a Francúzska majú spoločné aj to, že Európsku úniu nedelia na staré a nové členské štáty. Čaputová toto delenie odmietla na svojej návšteve európskych inštitúcií v Bruseli, Macron na vlaňajšej návšteve Slovenska, kde ho prijal ešte prezident Andrej Kiska.

Macron nemá v Európskej únii veľa podobných politických spojencov. A zrkadlovo platí, že Čaputová má výnimočné postavenie vo V4. Potvrdzuje to aj fakt, že prijatia u Macrona v Elyzejskom paláci sa nedočkal žiadny z ďalších vyšehradských prezidentov. Česká hlava štátu, Miloš Zeman, sa s Macronom stretla počas jeho vlaňajšej návštevy Česka, ktoré považuje za politicky bližšiu krajinu ako Maďarsko či Poľsko.

Nerovnocenní partneri

Pre francúzskeho prezidenta má návšteva politický význam, hoci len obmedzený.

Macron môže slovenskú hlavu štátu prestaviť domácemu a zahraničnému publiku ako proeurópskeho spojenca z východnej Európy. To v čase, keď má problém preraziť s viacerými návrhmi v Európskej únii.

Francúzska ministerka: Prístup k eurofondom chceme podmieniť európskou minimálnou mzdou

Prístup k eurofondom chceme podmieniť zavedením európskej minimálnej mzdy prispôsobenej každej krajine, ale aj rešpektovaním demokratických hodnôt, hovorí AMÉLIE DE MONTCHALIN v rozhovore pre EURACTIV.sk. Plnohodnotný rozpočet eurozóny by podľa nej pomohol Slovensku aj Francúzsku.

Zároveň bude mať príležitosť získať ju pre tieto svoje európske iniciatívy ako predstaviteľku Slovenskej republiky a V4. V európskej obrane mu príde vhod, že Čaputová je najvyššou veliteľkou slovenských ozbrojených síl a Slovensko bude zastupovať na summitoch NATO. V európskej sociálnej politike hrá Macronovi do kariet pondelkové (22. júla) vyjadrenie ministra práce Jána Richtera, že Slovensko podporuje vznik európskej minimálnej mzdy. A čo sa týka rozpočtu eurozóny, môže Macron utužiť francúzsko-slovenské spojenectvo. Francúzsko momentálne relatívne neúspešne bojuje o to, aby mal stabilizačnú funkciu pre prípad skokovej nezamestnanosti v niektorom členskom štáte aj príslušnú výšku. Slovensko – na rozdiel od Nemecka či Holandska – s tým skôr súhlasí.

Čaputová sa však ťažko bude môcť zaviazať k čomukoľvek v exekutívnej či legislatívnej oblasti. Exekutívnu moc drží vláda, ktorá tvoria jej politickí súperi. V legislatívnej oblasti sú jej právomoci tiež obmedzené.

Slovenská prezidentka nemá vo vláde dokonca ani jednoznačnú podporu pre svoje prezidentské priority a spoločné hodnoty s Macronom. Jej proeurópsky postoj oslabujú smerom do zahraničia predsedovia koaličných strán Andrej Danko (SNS) a Robert Fico (Smer-SD), boj proti klimatickým zmenám zase minister hospodárstva zodpovedný za energetiku Peter Žiga (Smer-SD).

Čaputová však môže stretnutie s Macronom využiť, aby si zvýšila svoje medzinárodné renomé ako proeurópska líderka. Najsilnejšiemu francúzskemu politikovi tiež môže tlmočiť slovenské záujmy v témach, kde sú francúzske pozície iné: rozširovanie EÚ na Západný Balkán, ktoré Francúzsko momentálne odmieta, či uzatváranie nových obchodných dohôd zo strany EÚ, kde Macron čelí domácej opozícii.

Komplikované zbližovanie

Ak sú dnes Francúzsko a Slovensko novými spojencami, je to viac vďaka politickým ako ekonomickým vzťahom. Hoci vzájomná obchodná výmena neustále rastie a v roku 2018 dosiahla podľa slovenskej diplomacie 7,4 miliardy eur, nemôže konkurovať ekonomickým vzťahom s Nemeckom. To je pre Slovensko najväčším dovozným aj vývozným trhom a hodnota vzájomného obchodu je štyrikrát vyššia ako v prípade Slovenska a Francúzska.

Vzťahy Bratislavy a Paríža ožívajú vďaka politickému zbližovaniu. V posledných dvoch rokoch ho podporujú viaceré súbežné a navzájom prepojené iniciatívy: prihlásenie sa šéfa Smeru-SD k „jadru EÚ“, úpadok demokracie v štátoch susediacich so Slovenskom a – v tomto kontexte – snaha nového francúzskeho prezidenta nájsť v strednej a východnej Európe konštruktívnych spojencov pre integračné plány pre sociálnu politiku a spoločnú menu.

Pellegrini sa stretáva s Macronom. Slovensko načúva Francúzsku čoraz viac

Slovenská vláda je otvorená francúzskym argumentom v klimatickej politike aj pri reforme eurozóny. Komplexnú spoluprácu oboch krajín má v najbližších štyroch rokoch zabezpečiť nová zmluva.

Výsledky sa dostavili. Bratislava – na rozdiel od Varšavy – podporila reformu smernice o vysielaní pracovníkov, ktorí sú vo Francúzsku vnímaní ako dôkaz „sociálneho dumpingu“ východnej Európy. Slovensko – ako jediný člen eurozóny z V4 – tiež súhlasí s tým, aby budúci rozpočet eurozóny získal stabilizačnú funkciu.

A napokon sa Bratislava od V4 oddelila aj pri klíme, keď na júnovom summite presadzovala klimatickú neutralitu v roku 2050. Richterova podpora európskej minimálnej mzdy je symbolickým dôvetkom pred návštevou slovenskej prezidentky v Paríži. Vlastné gesto urobila aj Čaputová: do Francúzska cestuje skôr ako do Nemecka. Tam sa prezidentka podľa Strižinca chystá až koncom augusta.

Výzvou pre francúzsko-slovenské vzťahy nebude len komplikované uvedenie spoločných priorít – klimatickej neutrality či európskej minimálnej mzdy – do praxe na európskej úrovni. Francúzi prichádzajú s novými návrhmi, ktoré Slovensko už nemusí akceptovať. Príkladom je ďalšia revízia smernice o vysielaní pracovníkov, podľa ktorej by mali v hostiteľskej krajine platiť rovnaké odvody ako domáci pracovníci. To preto, aby sa vyrovnali aj náklady, nielen mzdy (prvá reforma). Skúškou pre dvojstranné vzťahy budú tiež tradične kontroverzné témy rozširovania EÚ, solidarity v príjmaní žiadateľov o azyl, či tvrdého brexitu.

K tomu naberajú Čaputovej rokovania v Paríži ešte jednu úroveň zložitosti: rozdiely v názoroch slovenskej prezidentky a slovenskej vlády na právny štát v EÚ, alebo v nadšení pre jadrovú energiu. Obe témy sú pritom pre Francúzsko prioritné.