Zabráni slovenský parlament ratifikácii Istanbulského dohovoru zo strany EÚ?

Generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinović Burić: „Európske vlády by mali urobiť viac, nie menej na ukončenie násilia na ženách“. [Rada Európy]

Súdny dvor EÚ pracuje na stanovisku, ktoré má odpovedať na otázku, či môže EÚ dohovor o predchádzaní násilia na ženách ratifikovať v rámci svojich kompetencií aj bez jednomyseľného súhlasu všetkých krajín.

Práve prácu na tomto právnom názore Súdu EÚ využila Slovenská národná strana (SNS) na prijatie nového uznesenia k Istanbulského dohovoru v Národnej rade 28. novembra.

EÚ podpísala, no zatiaľ neratifikovala 

Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách je z hľadiska práva EÚ takzvaný zmiešaný dohovor (mixed convention). Znamená to, že v sebe obsahuje úlohy pre národnú ako aj európsku úroveň. Inými slovami, týka sa právomocí, ktoré vykonáva EÚ aj členské štáty.

Dohovor podpísalo všetkých 28 členských štátov EÚ, zatiaľ ho ratifikovalo len 21. EÚ ho podpísala v 13. júna 2017 na základe rozhodnutia Rady z 11. mája toho istého roku. Na tomto stretnutí Rady (vo formácii ministrov poľnohospodárstva) zastupoval Slovensko štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Gabriel Csicsai.

Rozhodnutie ratifikovať dohovor zo strany EÚ je stále otvorené, rovnako ako návrh spôsobu (code of conduct), ako sa bude dohovor uplatňovať zo strany európskych inštitúcii na jednej strane a členských štátov na strane druhej.

Okrem Slovenska dohovor ešte neratifikovali Bulharsko, Česká republika, Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Veľká Británia.

Podľa fínskeho predsedníctva EÚ je Istanbulský dohovor „prevratný nástroj“. Je to momentálne najkomplexnejší právny rámec na svete, ktorý pokrýva násilie na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia, znásilnenia, sexuálnych útokov a ďalších špecifických prejavov. Plné pristúpenie k dohovoru by napríklad znamenalo lepší zber dát a lepšiu vynútiteľnosť opatrení, o ktorých mnohé krajiny tvrdia, že ich už majú v právnom poriadku.

Únia schválila dohovor o boji proti násiliu na ženách, Slovensko stále uhýba

EÚ včera podpísala Istanbulský dohovor. Úspech by mohol popohnať aj Slovensko.

„Poľutovaniahodný krok späť“

V rovnaký deň, ako Európsky parlament apeloval na prijatie dohovoru (28. november), slovenská Národná rada prijala uznesenie, ktorým nie len že odmieta Istanbulský dohovor za Slovenskú republiku ale vyjadruje nesúhlas s tým, aby k dohovoru pristúpila EÚ.

Generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinović Burić označila takéto uznesenie slovenského parlamentu, za „poľutovaniahodné“. „Európske vlády by mali urobiť viac, nie menej na ukončenie násilia na ženách“, povedala Pejčinović Burić. Rada Európy aj EÚ sa podľa nej dlhodobo snažia rozptýliť mylné chápanie dohovoru alebo jeho častí. (V rozhovore pre Denník N o niektorých nepochopeniach hovorí právnička Rady Európy). „Vyzývam zodpovedaných politikov na národnej úrovni, aby urobili to isté“, dodala generálna tajomníčka.

Európsky parlament minulý týždeň explicitne odsúdil „útoky a kampane proti Istanbulskému dohovoru, ktoré sú založené na úmyselne nesprávnom výklade a nepravdivej prezentácii jeho obsahu verejnosti“.

Prečo už druhé uznesenie k Istanbulskému dohovoru v NR SR?

Prečo bolo podľa SNS treba už druhé uznesenie NR SR o Istanbulskom dohovore? Európsky parlament sa ešte v júli 2019 obrátil na Súdny dvor EÚ s niekoľkými otázkami ohľadne ratifikácie Istanbulského dohovoru zo strany EÚ.

Pýta sa, na akom zmluvnom základe je najlepšie postaviť prijatie dohovoru zo strany EÚ. Konkrétne, či podpis a ratifikácia majú mať rovnaký alebo rôzny právny základ. Akékoľvek rozhodnutie európskych inštitúcií sa musí odvolávať na konkrétny článok alebo články v zakladajúcich zmluvách. Hovorí sa tomu právny základ.

Ešte dôležitejšia otázka Parlamentu je, či je uzavretie Istanbulského dohovoru Úniou zlučiteľné zo zmluvami v prípade, že neexistuje spoločná dohoda členských štátov o ich súhlase s tým, aby boli týmto dohovorom viazané.

Inými slovami, či sa môže sa EÚ prihlásiť dohovoru aj vtedy, ak ho neratifikujú všetky štáty.

Zmätočné uznesenie z dielne SNS

K týmto otázkam sa môžu v rámci procedúry na Súdnom dvore EÚ vyjadriť aj členské štáty. Slovensko dostalo takúto výzvu a možnosť žiadosťou Súdneho dvora z 14. októbra 2019.

Predkladatelia uznesenia za SNS v pôvodne predloženom návrhu vyčítali ministerstvu spravodlivosti, že ich odpoveď nebola dostatočná a jasne zamietavá. Uznesenie parlamentu ukladalo ministerstvu odpovedať na otázku, či môže EÚ dohovor ratifikovať, jednoznačne nie.

Otázky, ktoré Európy parlament a sprostredkovane aj súd EÚ kladie, však nie sú politickej povahy, ale vyžadujú právnu analýzu. Ministerstvo spravodlivosti hovorí, že Slovensku ešte stále plynie lehota na vyjadrenie sa, a to do 23. decembra 2019.

Predkladatelia uznesenie z SNS – Jaroslav Paška, Tibor Bernaťák a Eva Smolíková – tiež nesprávne v pôvodnom odôvodnení uznesenia uvádzali, že otázka na Súdny dvor znie, či má EÚ právomoc uzavrieť dohovor „v mene členských štátov“.

„Proste sa opäť hľadá spôsob, ako nám niečo nanútiť v štýle o nás bez nás“, tvrdil poslanec za SNS Stanislav Drobný v pléne Národnej rady. Poslanci uznesenie v pozmenenom znení schválili 93 hlasmi.

Prípadná ratifikácia na úrovni EÚ však nenahrádza ratifikáciu členských štátov. EÚ môže k dohovoru pristúpiť a prijímať opatrenia len v rámci svojich kompetencií, rovnako ako členské štáty konajú na základe svojich, národných právomocí.

Názor európskych sudcov k Istanbulskému dohovoru bude podľa tlačového atašé Súdneho dvora Balázsa Lehotského pravdepodobne hotový až v roku 2021. Lehotski vychádza z priemernej doby riešenia podobných podnetov, ktorá je 1,5 až 2 roky.

Európa podľa von der Leyen: Istanbulský dohovor aj európska minimálna mzda

Možná šéfka Európskej komisie prišla s konkrétnymi návrhmi pre klimatickú a sociálnu politiku. Málo hovorila o jednotnom trhu, vôbec nespomenula rozširovanie Európskej únie a vzťahy s jej susedmi, čo sú priority Vyšehradskej skupiny. 

Európsky parlament v protismere

Minulotýždňové uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré apeluje na členské štáty aj na EÚ, aby dohovor ratifikovali, schválila veľká väčšina europoslancov (500 za, 91 proti a 50 poslancov sa zdržalo).

Zo slovenských europoslancov hlasovali proti Ivan Štefanec (KDH, EPP), a to na rozdiel od svojej politickej skupiny európskych ľudovcov. Proti zahlasovali aj Milan Uhrík a Miroslav Radačovský z ĽSNS (Nezaradení). Robert Hajšel (S&D, zvolený na kandidátke Smer-u) sa zdržal.

Uznesenie podporili Michal Šimečka, Martin Hojsík (obaja PS, Renew Europe), Michal Wiezik, Vladimír Bilčík (obaja Spolu-OD, EPP) a Eugen Jurzyca s Luciou Ďuriš Nicholsonovou (obaja ECR, SaS), ktorí hlasovali v rozpore so svojou frakciou. Svoj hlas pridala aj Monika Beňová (S&D, SMER-SD). Miroslav Číž (S&D, SMER-SD) a Peter Pollák (OĽaNO, EPP) sa zasadnutia europarlamentu nezúčastnili.

Do diskusie o uznesení sa zo Slovenska zapojili len Radačovský a Uhrík. Michal Šimečka doplnil svoje stanovisko písomne.

Text uznesenia používa aj pojem „patriarchálne násilie“. Rodovo motivované násilie je podľa neho „príčinou i dôsledkom štrukturálnych nerovností, s ktorými sa ženy stretávajú v mnohých oblastiach života  – práca, zdravie, prístup k finančným zdrojom, moci a poznatkom ako aj riadenie osobného času“.

Boj proti takémuto násiliu si podľa poslancov vyžaduje poznanie príčin a faktorov, ktoré k nemu prispievajú. Konkrétne treba uznať „štrukturálne alebo inštitucionálne násilie, ktoré možno definovať ako podriadenosť žien v hospodárskom, sociálnom a politickom živote“.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner