Zahraničie a bezpečnosť Únie v roku 2022: Frustrovaní susedia a Francúzi, pripravení veliť

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2022

Ak Únia zanevrie na svojich susedov, veľké plány na vyšších stupienkoch jej Maslowovej pyramídy ako digitálna, či zelená transformácia, sa otrasú v základoch. V roku 2022 si navyše EÚ, ale aj NATO musia v obrane konečne jasne rozdeliť svoje úlohy, a to najmä po tom, ako si v nových stratégiách zadefinujú vlastné ambície.

ZAHRANIČNÁ POLITIKA

Susedstvo nebude pokojnejšie

Európska únia si bude v roku 2022 musieť dávať veľký pozor na to, čo sa deje tesne za jej bránami.

Bosna do Nového roka vstupuje ako polozlyhávajúci štát, v ktorom skolabovala mierová zmluva. Vućic, oslavujúc svoju dekádu pri moci v Srbsku, má pred sebou ďalšie prezidentské aj parlamentné voľby, plánované na apríl. No ani silnejúci hospodársky vplyv Číny, či zbrane z Ruska mu nemusia zaistiť víťazstvo, najmä keď sa mobilizuje a zjednocuje opozícia a krajinu v decembri ovládli intenzívne protesty za ochranu životného prostredia. Na výsledok volieb u svojho suseda bude netrpezlivo čakať aj Kosovo, ktoré navyše na prelome rokov riešilo vlastnú energetickú krízu. Tá totiž môže ešte v zime priniesť aj politické dôsledky.

Čierna Hora chce síce reformy pre vstup do Únie dokončiť do roku 2025, no domáca politická nestabilita môže krajinu doviesť skôr k predčasným voľbám, ktoré dokážu mnoho zmeniť. Frustrované AlbánskoSeverné Macedónsko od konca roka 2020 čakajú na zelenú z Bulharska. To blokuje otvorenie prístupových rokovaní s EÚ a ani pod novou vládou Kirila Petkova nie je „nateraz pripravené“ svoje veto stiahnuť. Eurokomisia, ale aj europarlament očakávajú, že sa ľady v roku 2022 pohnú.

Situácia nebude pokojnejšia ani v Turecku, ktoré má rokovania s Úniou o vstupe pozastavené de facto od roku 2016. Prehlbujúca sa ekonomická kríza, majestátny menový prepad a stále naliehavejšie prípravy na budúcoročné voľby, v ktorých pôjde Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi o všetko, ani zďaleka nepredpovedajú veľké šance pre návrat za rokovací stôl s Bruselom.

Únia bude mať preto čo robiť, ak sa aj v tomto roku rozhodne proces rozširovania „udržať pri živote“.

Napriek tomu sa v pracovnom programe eurokomisie na rok 2022 neobjavujú žiadne aktivity, spojené s diskusiami o rozširovaní. Francúzske predsedníctvo v Rade, ktoré v júni chystá konferenciu o západnom Balkáne, tiež iba „podporí prácu EÚ“ v regióne. Europarlament bude schvaľovať správy eurokomisie z regiónu z minulého roka, no po uvoľnení opatrení by sa mali zintenzívňovať návštevy jeho predstaviteľov, čo má z pohľadu negociácií stále výrazný dopad.

Kosovo zápasí s energetickou krízou, vláda zakázala ťažbu kryptomien

Kosovská vláda zakázala ťažbu kryptomien, ktorá je náročná najmä na spotrebu elektriny. Reagovala tak na rozsiahlu energetickú krízu v krajine. 

V roku 2022 však môže byť pre Úniu ešte problematickejší východ. Napätie, ktoré rastie spolu so silou ruskej armády na jeho strane hranice s Ukrajinou, bude lakmusovým papierikom aj pre zahraničnú politiku Únie. A otázky bezpečnosti bude blok musieť riešiť na prvom mieste aj s ďalšími krajinami „Asociovaného tria“ – v Gruzínsku v kontexte jeho transatlantických ambícií, ktoré rozrušujú Moskvu, a v Moldavsku najmä v oblasti energetiky. Bezpečnosť bude aj v centre vzťahov s ArménskomAzerbajdžanom, kde po minuloročnom konflikte v Náhornom Karabachu a Nahčivane závisí mier – opäť veľmi zásadne – na Moskve.

Od júna minulého roka síce už Bielorusko nie je súčasťou Východného partnerstva EÚ, no jeho blízkosť k európskym hraniciam je viditeľnejšia, ako kedykoľvek predtým. Úniou neuznávaný prezident Lukašenko ohlásil, že krajina začiatkom roka plánuje zorganizovať referendum o ústave. Opozícia sa v ňom už teraz odmieta angažovať a hovorí, že kozmetické úpravy aj tak nerešpektovanej ústavy v krajine nič nezmenia.

Stoltenberg: Ak Rusko znova zaútočí na Ukrajinu, ponesie následky

Zvýšená vojenská prítomnosť NATO vo východnom bloku je priamym dôsledkom použitia ruskej sily voči Ukrajine. Generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg v rozhovore pre portál EURACTIV povedal, že Severoatlantická aliancia je pripravená brániť všetkých spojencov.

V Stredozemnom mori sa stále nepodarilo zastaviť pokusy prevádzačov o jeho preplavenie a migranti v jeho vodách stále prichádzajú o život. Vo februári 2021 schválili európske inštitúcie novú agendu pre Stredomorie, pričom prvé správy jej implementácie, ktoré mnoho prezradia aj o trendoch v spolupráci, budú známe už na jar. Hoci Európsky parlament aj predsedajúce Francúzsko tvrdia, že „podpora udržateľnejšieho, ekologickejšieho, stabilnejšieho“ južného susedstva ostáva pre EÚ prioritou, plány na rok 2022 v regióne sú zatiaľ skôr vágne.

Pocit márnosti z prístupových snáh, ale najmä nestabilita v najbližšom susedstve bloku môžu potenciálne spôsobiť aj nový tlak na vonkajšie hranice. A ako si blok dobre spomína (najmä v roku 2015), v takýchto časoch ide do úzadia každá iná politika ako tá, ktorá kričí po národnej suverenite a ochrane hraníc, akokoľvek inovatívna, či priaznivá k životnému prostrediu bude.

Po príchode tisícov migrantov žiada Cyprus od členov Únie solidaritu

V októbri a novembri prišlo na ostrov viac ako štyritisíc migrantov.

Jedna zo svetových mocností

V snahe stať sa skutočným globálnym hráčom je Únia omnoho aktívnejšia aj pri nastavovaní vlastných prístupov vo vzťahoch s veľmocami. Francúzske predsedníctvo sa najmä v prvom polroku nového roka navyše postará o to, aby Washington, Londýn, Moskva aj Peking počuli mnoho o „európskej suverenite“ v najrozličnejších sektoroch.

S Washingtonom je agenda pomerne jasná, zastrešená novou Radou EÚ – Spojené štáty pre obchod a technológie. Spojené štáty sa navyše s Bruselom budú chcieť čoraz intenzívnejšie rozprávať o Číne.

Takmer štvorhodinové virtuálne stretnutie Joe Biden – Xi Jinping koncom minulého roka naznačilo, že obaja lídri si uvedomujú, že čínsko-americké vzťahy sa vymykajú spod kontroly. Administratívy na oboch stranách dostali úlohy a na základe ich plnenia sa v tomto roku ukáže, či slová podporia aj konkrétne kroky. Obnovili sa dokonca vojenské konzultácie na vysokej úrovni a črtá sa aj otvorenejší dialóg o náraste arzenálu so zbraňami hromadeného ničenia. Upokojenie medzi Washingtonom a Pekingom by nahralo aj Bruselu (špeciálne aj Parížu), ktorý by radšej svoju pozornosť venoval bližším regiónom (hoci indo-pacifická agenda bloku sa už stala aj súčasťou agendy europarlamentu).

V roku 2022 navyše Peking prekoná ďalšie míľniky svojej produktivity a ambícií v rozličných sektoroch. Avšak obavy, že sa jeho zastaranému ekonomickému modelu podarí prekonať výzvy ako nedostatok energií, demografický pokles, narastajúci dlh aj klesajúci rast a produktivita, neutíchajú. A keďže Čína za posledné desaťročie poháňala približne 30 percent globálneho rastu, hospodársky vykoľajená by mohla narušiť akú-takú stabilitu na takmer všetkých svetových trhoch, nevynímajúc ten európsky.

Pre NATO sa Čína stáva komplexnejšou hrozbou ako Rusko

Je neprehľadná pri implementácii svojej vojenskej modernizácie a s Ruskom už spolupracuje aj vojensky. Problémy však Aliancii spôsobuje najmä nedostatok transparentnosti či využívanie dezinformácií. Analytici poukazujú na modernizáciu čínskej armády, navyšovanie výdavkov, ale aj aktivity v Arktíde či Afrike.

Ako sa v roku 2022 vyvŕbia vystupňované vzťahy medzi Ruskom a Západom, o tom mnohé napovedia rozhovory, ktoré v Ženeve odštartovali medzi Spojenými štátmi a Ruskom včera (10. januára) a v stredu (12. januára) budú pokračovať z úrovne NATO v Bruseli. EÚ si však v rozhovoroch miesto nezaistila a nateraz bude musieť iba čakať na výsledky a promptne na ne reagovať.

Experti odhadujú, že v roku 2022 sa bude Rusko ešte výraznejšie zbližovať s Pekingom, po Bielorusku sa ruská dominancia rozšíri pravdepodobne aj na Kazachstan a partnerov si bude Moskva hľadať aj Afganistane. A keďže doma neustáva ekonomická, ale ani pandemická kríza, a „protestný potenciál“, ktorý rastie najmä medzi mladými, sa Putin bude snažiť minimalizovať, nedá sa očakávať, že sa Rusko ani v roku 2022 začne sústreďovať na vlastné hospodárske oživovanie.

Únia vo svete

Koncom roka 2021 už väčšina svetovej populácie dostala aspoň jednu dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Niektoré regióny sú na tom ale oveľa lepšie, ako iné. Napríklad v Afrike sa do decembra dostala aspoň jedna dávka len 12 percentám populácie. Únia, ako líder v globálnej koalícii COVAX, ktorá do sveta posiela vakcíny, si bude chcieť toto prvenstvo udržať. Podporuje to totiž nielen imidž „mäkkej sily“ bloku, ale aj medzinárodnú snahu vyhnúť sa ďalším smrtiacim mutáciám, ktoré sa môžu omnoho rýchlejšie prenášať medzi nezaočkovaným obyvateľstvom. Únia chce vidieť svetlo na konci pandemického tunela čo najskôr.

Africký kontinent by sa do európskej pozornosti mal pretlačiť najmä v prvej polovici roka a postará sa o to opäť Paríž. Summit EÚ a Afriky, plánovaný na 17. a 18 februára, by mal odštartovať prehlbovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti, migrácie, ochrany životného prostredia a udržateľnosti energetickej, či digitálnej infraštruktúry. Francúzsko zorganizuje aj ministerskú konferenciu, na ktorej by sa mali položiť základy nového obchodného partnerstva medzi EÚ a Afrikou.

Horúci, a to aj v súvislosti s migráciou, bude aj Afganistan, ktorý sa opätovne ocitol na sklonku obrovskej humanitárnej krízy. Podľa OSN až 23 miliónov Afgancov čelilo pred začiatkom zimy hladu. Pre EÚ, podobne ako pre iné medzinárodné organizácie či štáty, je ale teraz náročné Afgancom priamo pomáhať, a to kvôli chaotickému platobnému systému a medzinárodným zákazom „podporovať“ Taliban. Viac ako päť miliónov afganských utečencov navyše podľa OSN opustilo svoje rodisko a mnoho z nich sa sústreďuje napríklad aj v Turecku.

Experti: V najbližšom desaťročí bude Únia riešiť krízu najskôr na Blízkom východe a v severnej Afrike

Podľa prieskumu medzi odborníkmi sa Únia musí v najbližších rokoch sústrediť pri krízovom manažmente na južné a východné susedstvo. Za najzásadnejšie úlohy pre vojenské mechanizmy v Únii považujú boj proti hybridným hrozbám, kybernetickú obranu a ochranu kritickej infraštruktúry.

Únia bude v novom roku pozorne sledovať aj vývoj rozhovorov o jadrovej dohode s Iránom. Tie pokračujú vo Viedni v čase, kedy eskalujú kybernetické útoky z Izraela na iránsku nukleárnu infraštruktúru a Teherán neprestáva svoje zásoby rozširovať.

BEZPEČNOSŤ A OBRANA

Rok 2022 môže priniesť významnú obrodu snáh európskej obrannej autonómie, a to najmä vďaka francúzskemu predsedníctvu v Rade. V marci by členské krajiny EÚ mali konečne prijať Strategický kompas, teda plán, ktorý má posilniť bezpečnosť a obranu Únie v najbližších rokoch.

Po jeho odobrení čaká Úniu aj Summit o obrane, ktorý bude organizovať Paríž a ktorý ohlasovala predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyen ešte počas svojho posledného prejavu o stave Únie.

Z pohľadu európskej bezpečnosti bude dôležité, aby francúzske ambície napredovať v európskych obranných snahách o suverenitu nepredbehli kapacity členských krajín bloku. Už len to, že sa návrh tak zásadného bezpečnostného dokumentu, akým je Strategický kompas, ocitol príliš rýchlo aj na stoloch novinárov však napovedá, že strategickej kultúre sa bude Únia musieť ešte chvíľu učiť.

Čo zatiaľ vieme o európskom pláne spoločnej obrany? (INFOGRAFIKA)

Strategický kompas sa má už čoskoro stať základným dokumentom EÚ a jej spoločnej obrany. Únia chce podľa neho silnejší mandát pre vlastné misie a operácie, lepšie velenie, ale aj sily rýchleho nasadenia s päť tisíc vojakmi. 

Severoatlantická aliancia pripravuje paralelne svoj vlastný strategický plán. Tento (po zakladajúcej Washingtonskej zmluve druhý najdôležitejší) dokument NATO, pod názvom Strategický koncept, chcú spojenci schváliť na júnovom summite v Madride.

Niektoré duplicity – alebo skôr tematické presahy – medzi pripravovaným Strategickým kompasom EÚ a Strategickou koncepciou NATO budú však podľa expertov nevyhnutné. Procesy preto prinesú aj unikátnu príležitosť na posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO.

NATO hľadá nového generálneho tajomníka. Veľké šance majú ženy z východnej Európy

O rok sa súčasnému tajomníkovi končí mandát a členské krajiny Severoatlantickej aliancie už intenzívne diskutujú o tom, kto ho nahradí. Po 72 rokoch existencie tejto obrannej organizácie sa v jej bruselskom sídle hovorí, že je najvyšší čas na ženskú líderku.

Aliancia na summite v Madride predstaví navyše aj meno nového generálneho tajomníka. Zatiaľ čo Jens Stoltenberg by sa mal vrátiť do rodného Nórska na post šéfa Národnej banky, na čelo Aliancie by sa podľa viacerých odborníkov mohla tentokrát postaviť žena.

V súvislosti so Severoatlantickou alianciou bude v tomto roku zásadná aj téma tzv. otvorených dverí. Na jednej strane stoja Ukrajina – ktorá v roku 2022 dokonca požaduje stanovenie dátumu na prijatie – a Gruzínsko. Na strane druhej, ktorá vyvoláva obdobne silnú nevôľu v Rusku, sú Fínsko a Švédsko, kde sa o členstve v NATO hovorí stále intenzívnejšie. Vo Fínsku sa za podporu plného členstva v Aliancii najnovšie postavili aj Zelení, pričom experti hovoria o prístupe do piatich rokov.

V roku 2022 si európska, ale aj severoatlantická bezpečnosť budú musieť dať pozor na viacero nových trendov, medzi nimi evolúcia umelej inteligencie a zapájania technológii nielen priamo na zemi, ale aj kyberpriestore.