Žaloba za nečinnosť Komisie v otázke právneho štátu sa posúva, proti okamžitej akcii boli ľudovci

Petri Sarvamaa, spravodajca rezolúcie za EPP, nechce Komisiu napriek uplynutému termínu zažalovať. [EP/Christian Creutz]

Komisia nesplnila júnový termín na spustenie mechanizmu na ochranu rozpočtu pred porušeniami právneho štátu. Europarlament sa vyhrážal, že ju v takom prípade zažaluje za nečinnosť, v novej rezolúcii ale iba vyjadruje sklamanie a „prípadný“ súd odkladá o ďalšie dva týždne.

Marcová rezolúcia europarlamentu dávala Komisii na výber iba dve možnosti. Buď do prvého júna začne chrániť rozpočet EÚ pred zlyhaniami právneho štátu, alebo ju europoslanci zažalujú na Súdnom dvore EÚ za nečinnosť.

Po stredajšom (9. júna) hlasovaní ale je už jasné, že sa zatiaľ nestane ani jedno, ani druhé. Nová rezolúcia parlamentu vyjadruje ľútosť nad tým, že Komisia termín nesplnila, dáva jej však ďalší čas a už hovorí iba o prípadnej žalobe.

Rezolúciu podporilo 506 poslancov a zdržalo sa 28. Proti bolo 150 europoslancov, najmä z frakcii Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Identity a Demokracie (ID), ktorí ale v rozprave kritizovali celý mechanizmus za zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov.

„Ide o dôveryhodnosť Európskej únie. Prijali sme záväzok voči občanom Európy, ktorí od nás teraz očakávajú konzistentnosť. Je nevyhnutné konať,“ hovoril rumunský predseda europarlamentnej skupiny Obnovme Európu Dacian Cioloş ešte minulý týždeň.

Kompromisná rezolúcia ale dáva Komisii ďalšie dva týždne na predstavenie usmernení, ktoré si koncom minulého roka vypýtali Poľsko a Maďarsko. Podľa najväčšej skupiny v europarlamente, Európskej ľudovej strany (EPP), žaloba hneď po uplynutí zadaného termínu nie je dobrý nápad.

„Domnievam sa, že Komisia robí všetko, čo môže, a našou úlohou je samozrejme vyvinúť na ňu určitý tlak. Žaloba však nie je správnym riešením,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko fínsky europoslanec a spravodajca kompromisnej rezolúcie za EPP Petri Sarvamaa.

Komisia nespúšťa ochranu rozpočtu, europarlament ale chuť na žalobu prešla

Európsky parlament sa v marci vyhrážal žalobou, ak Komisia neprijme usmernenia potrebné pre štart mechanizmu na ochranu rozpočtu pred korupciou. Už je jasné, že to nestihne, v Parlamente je ale o súdnych krokoch ticho.

Prvé prípady na jeseň neznamenajú nečinnosť

Mechanizmus, ktorý mal platiť už od prvého júna, dáva Únii právomoc zastaviť prívod peňazí z jej rozpočtu krajine, kde ich spravodlivé rozdelenie ohrozuje napríklad korupcia. V tejto súvislosti sa skloňujú najmä prípady Poľska a Maďarska. Europoslanci však navrhujú preskúmať túto možnosť aj v Česku, kde audit potvrdil konflikt záujmov premiéra Andreja Babiša.

Možnosť, že by Parlament podnikol právne kroky voči Komisii, je zakotvená v článku 265 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý hovorí o nečinnosti. V marcovej rezolúcii europoslanci hovorili, že za nečinnosť budú považovať, ak Komisia pol roka po finalizovaní legislatívy potrebné usmernenia neprijme. Dnes to však europoslanci z najsilnejšej frakcie vidia inak.

„Komisia uviedla, že návrh usmernení pošle v prvej polovici júna a prvé prípady začne pravdepodobne začiatkom jesene. To pre mňa neznamená nečinnosť,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Sarvaama.

Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders ale napríklad ráta s prvými prípadmi až začiatkom budúceho roka.

„V EPP chceme postupovať krok za krokom a zabezpečiť, aby Komisia pripravovala svoje prípady čo najlepšie a bez toho, aby sa ponáhľali,“ dodáva Sarvaama.

Podobne to vidia aj slovenskí europoslanci z frakcie ľudovcov.

„Osobne som rád, že sme v tejto téme pokročili. Žaloba by bola až poslednou možnosťou,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko vedúci slovenských europoslancov v tejto frakcii Ivan Štefanec (KDH).

Parlament chce žalovať Komisiu za ústupky Maďarsku a Poľsku

Mechanizmus, ktorý by podmieňoval eurofondy dodržiavaním pravidiel právneho štátu, mal platiť od januára. V praxi ale stále nefunguje. Eurokomisia totiž pracuje na usmerneniach, ktoré si vyžiadali Poľsko a Maďarsko.

Podľa Vladimíra Bilčíka (Spolu, EPP) by žaloba neviedla k lepšej ochrane právneho štátu.

„Práve spor medzi inštitúciami EÚ by totiž poslúžil najviac tým, ktorí právny štát vo svojich krajinách oslabujú a získal by aj im dodatočný čas,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Bilčík.

Zo slovenských europoslancov rezolúciu podporil aj Michal Wiezik (Spolu, EPP), Lucia Ďuriš Nicholsonová (zvolená za SaS, RE), Martin Hojsík (PS, RE), Michal Šimečka (PS, RE), Monika Beňová (Smer-SD, S&D) a Robert Hajšel (zvolený za Smer-SD, S&D).

Eugen Jurzyca (SaS, ECR) a Miriam Lexmann (KDH, EPP) sa zdržali. Podľa Jurzycu prešla príliš krátka doba na to, aby mohol posúdiť, či Komisia plní svoje povinnosti.

Proti hlasovali nezaradení poslanci Miroslav Radačovský (zvolený za ĽSNS) a Milan Uhrík (Hnutie Republika) spolu s Miroslavom Čížom (Smer-SD, S&D).

Iba tri prípady za 20 rokov

Zuzana Vikarská z Katedry ústavného práva a politológie Masarykovej Univerzity v Brne pre EURACTIV Česko pripomenula, že súdne konania medzi inštitúciami Únie nie sú bežné.

„Za posledných 20 rokov boli iba tri a za celú únijnú históriu iba sedem,“ povedala Vikarská. „Všeobecne ide o politickú krízu, ktorú právne nástroj nevyriešia. Politická kríza vyžaduje primárne politické riešenie.“

Niektorí europoslanci ale pripomínajú, že politické dôsledky bude mať aj odďaľovanie uplatňovania mechanizmu.

„Nemáme čas. O pol roka sú v Maďarsku voľby. Neaktivita Komisie je veľmi politická, pretože umožňuje Orbánovi kúpiť si podporu za peniaze EÚ,“ povedal nemecký europoslanec Daniel Freund (Zelení/EFA).

Expert na právny štát: Poľsko by sankcie odprezentovalo ako útok elít z Bruselu

Poľská vláda tvrdí, že zmenami v súdnictve bojuje proti korupcii. MAX STEUER z Katedry politológie Univerzity Komenského hovorí, že takéto argumenty zneužívajú nedemokratické režimy často.

Opakujú tie isté argumenty

Nový mechanizmus bol pre europarlament dôležitý najmä v kontexte prijímania nového rozpočtu, ktorý obsahuje aj zdroje na plány obnovy. Pri jeho schvaľovaní si ale práve Poľsko a Maďarsko vyjednali oddialenie fungovania mechanizmu, kým Komisia nezverejní usmernenia, ktorými sa bude pri jeho uplatňovaní riadiť.

Komisia im tiež prisľúbila, že počká na výsledok žaloby, ktorou tieto dve krajiny celý mechanizmus spochybnili na Súdnom dvore EÚ.

Pol roka po vstúpení mechanizmu do platnosti ani jedna z týchto podmienok nie je splnená a žiadna krajina teda hrozbe pozastavenia zdrojov nečelí.

Europoslanci v novej rezolúcii opakujú tie isté argumenty, ktoré spomínali aj tri mesiace dozadu. Pripomínajú, že kompromis, vďaka ktorému Poľsko a Maďarsko nevetovali  nový rozpočet, nie je na rozdiel od mechanizmu právne záväzný. Tiež hovoria, že spochybnenie na Súdnom dvore EÚ nie je dôvodom na jeho neuplatňovanie.

Kľúčové je najmä vyjadrenie k uplynutému termínu 1. júna, do ktorého mala Komisia predstaviť už platné usmernenia a ešte predtým ich stihnúť s europarlamentom skonzultovať, čo sa nestalo.

Europoslanci v rezolúcii hovoria, že sú zo zmeškania termínu sklamaní a poverujú predsedu Davida Sassoliho, aby do dvoch týždňov Komisiu vyzval na splnenie povinností. Pripravujú aj hrozbu žaloby, nazývajú ju však už len „prípadnou“.

Partner

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Sledujte

Legitimate, Effective and Visible European integration - LovEU

Aktuálne informácie

Obsahový partner