Zaujímavosti z eurovolieb: Pred Pollákom sedeli v europarlamente iba piati rómski europoslanci

Na snímke novozvolený poslanec Európskeho parlamentu Peter Pollák (OĽaNO). [FOTO TASR/Jakub Kotian]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Nový vietor v Európskom parlamente

Slovensko bude v Európskom parlamente zastupovať najmenej žien od vstupu do Únie. Až šesť zvolených kandidátov získalo europoslanecký mandát vďaka preferenčným hlasom.

Aj po posledných voľbách môže zvyšok Európskej únie pozerať na Slovensko ako na krajinu s najmenším záujmom o európske dianie. Hoci zaznamenalo historicky najvyššiu účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu od vstupu do EÚ, s necelými 23 percentami je v tomto ukazovateli opäť na chvoste európskej dvadsaťosmičky.

Volebná účasť totiž narástla až v 19 členských štátoch. V rámci celej Únie prišla k urnám polovica oprávnených voličov (50,94 percenta), čo je najvyšší výsledok od roku 1994.

S výnimkou Bulharska stúpol záujem o eurovoľby vo všetkých takzvaných nových členských štátoch. V Poľsku sa oproti roku 2014 takmer zdvojnásobil, v Maďarsku sa počet voličov zvýšil o polovicu.

Iba šiesty rómsky europoslanec v histórii

Voliči rozhodli, že prvýkrát od roku 2004 bude v slovenskej delegácii v Európskom parlamente chýbať zástupca maďarskej menšiny. Slovenských Maďarov pritom medzi rokmi 2014 až 2019 zastupovali dokonca dvaja europoslanci: Pál Csáky (SMK) a József Nagy (MOST-HÍD).

Naopak, historicky prvýkrát súčasťou slovenskej reprezentácie bude zástupca rómskej menšiny. Je ním bývalý rómsky splnomocnenec Peter Pollák z hnutia OĽaNO.

Pred Pollákom do Európskeho parlamentu zasadli iba piati rómski poslanci. Ako úplne prvý Róm sa do europarlamentu dostal španielsky socialista Juan de Ramiréz Heredia, ktorý vykonával mandát medzi rokmi 1986 až 1999.

V roku 2004 ho nasledovali dve maďarské europoslankyne Lívia Járókaová zvolená za Fidesz a Viktória Mohácsiová z už zaniknutej liberálnej strany SZDSZ. V práve končiacom päťročnom volebnom období rómsku menšinu v Parlamente zastupovala polovičná Rómka zo Švédska Soraya Postová z Feministickej iniciatívy a rumunský europoslanec Damian Drăghici.

Peter Pollák sa do Európskeho parlamentu prekrúžkoval z tretieho miesta kandidátskej listiny OĽaNO.

Najmenej žien

Slovensko v Európskom parlamente ešte nikdy nezastupovalo menej žien ako tomu bude najbližších päť rokov. Istý mandát zatiaľ majú len dve úspešné kandidátky – Monika Beňová (SMER-SD) a Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). Na „čakačke“ bude Miriam Lexmann z KDH, ktorá do europoslaneckého kresla zasadne až po brexite, kedy sa z európskeho parlamentu stiahnu britskí europoslanci.

Vo volebnom období 2004 až 2009 malo Slovensko v europarlamente štyri ženy (28 percent), v roku 2009 pribudla jedna europoslankyňa (38 percent) a v roku 2014 voliči do Štrasburgu poslali štyri úspešné uchádzačky (takmer 31 percent).

Bude Slovensko po voľbách v Európskom parlamente zastupovať viac žien?

Podiel žien na kandidátnych listinách do zákonodarných orgánov na národnej ale aj európskej úrovni na Slovensku dlhodobo stagnuje. V nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu ženy tvoria iba štvrtinu zo všetkých uchádzačov o post europoslanca.

Dve kandidátky zvolené v nedeľných voľbách predstavujú iba 15-percentný podiel v slovenskej delegácii. Po zapojení Lexmann sa zvýši na 21 percent. V predošlom volebnom období v europarlamente sedelo vyše 36 percent žien.

Na kandidátkach pritom kandidoval takmer rovnaký počet žien ako v posledných eurovoľbách. Veľmi podobne vyzeralo aj ich zastúpenie na „voliteľných miestach“. Zo strán, ktoré vo voľbách uspeli, boli na voliteľnom mieste ešte podpredsedníčka SPOLU-OD Simona Petrík a členka predsedníctva Progresívneho Slovenska Zora Jaurová. Obidve boli nakoniec prekrúžkované.

Nový slovenský vietor

Nedeľné voľby priniesli tiež koniec „hegemónie“ uchádzačov kandidujúcich z poslaneckých lavíc Národnej rady a Európskeho parlamentu. Ako sme nedávno informovali na portáli EURACTIV.sk, súčasní poslanci sú v eurovoľbách obľúbení. Zo zvolených poslancov v roku 2014 žiaden volený post nezastával iba exposlanec Národnej rady Pál Csáky (SMK). Europoslanecký mandát vtedy obhájili až siedmi europoslanci, zvyšní piati v čase volieb pôsobili v slovenskom parlamente.

Podobná situácia nastala aj po voľbách v roku 2009, kedy si svoje pôsobenie o päť rokov predĺžili rovnako siedmi europoslanci. Prevahu ostrieľaných politikov podčiarkujú štyria poslanci Národnej rady.

Ako hovorí politológ Peter Spáč z Masarykovej univerzity, hlavným dôvodom je spôsob, akým slovenské politické strany a hnutia pristupujú k tvorbe eurokandidátiek. Do čela kandidátskych listín umiestňujú osobnosti, ktoré sú voličom známe už dlšiu dobu. „V praxi to znamená, že strany celkom pragmaticky do čelných pozícií umiestňujú osoby, ktoré disponujú určitou podporou už pred prvým predvolebným spotom, a to sú z prirodzených dôvodov práve ľudia, ktorí už zastávajú určitú funkciu v politike,“ vysvetľuje pre EURACTIV Spáč.

V nedeľu ale voliči poslali do europarlamentu iba dvoch súčasných europoslancov – Moniku Beňovú a Ivana Štefanca. Zo slovenského do európskeho parlamentu tentokrát presedlajú štyria kandidáti. Siedmi zvolení zástupcovia Slovenska v europarlamente nemajú skúsenosť s výkonom žiadnej volenej funkcie na národnej úrovni.

Krúžky pomohli skoro polovici kandidátov

Aj v týchto voľbách sa potvrdilo, že krúžky môžu výrazne meniť poradie na eurokandidátkach. Kvôli nízkej účasti na prekrúžkovanie na zvoliteľné miesto stačí niekoľko tisíc hlasov. Presvedčil sa o tom aj kandidát strany SMER-SD Róbert Hajšel, ktorému k zisku mandátu postačilo viac ako 13 170 prednostných hlasov.

Bez voličskej pomoci v podobe krúžkov by sa do parlamentu nedostali šiesti zvolení europoslanci: Lucia Ďuriš Nicholsonová, Peter Pollák, Miroslav Radačovský, Milan Uhrík, Martin Hojsík a Michal Wiezik.

Podpredseda kotlebovcov Uhrík dokonca so ziskom 42 779 prednostných hlasov dokázal preskočiť všetkých jeho spolukandidátov, čo sa v Európskych voľbách predtým ešte nikomu nepodarilo. V porovnaní s minulými eurovoľbami je nezvyklý aj posun Martina Hojsíka zo šiestej, respektíve Michala Wiezika zo siedmej pozície kandidátky koalície PS-SPOLU. V roku 2014 bol najnižšie – na piatom mieste – z úspešných uchádzačov kandidát Smeru Boris Zala.

Do europarlamentu sa kandidáti môžu prekrúžkovať aj z nižších pozícií – ak sú známi

Voliči v európskych voľbách využívajú prednostné hlasy častejšie ako v národných voľbách. Šancu na prekrúžkovanie z nižších priečok zvyšuje aj kráka kandidátna listina. Vo výhode sú ale uchádzači kandidujúci z pozície poslanca Európskeho parlamentu alebo Národnej rady.

„Významná časť voličov si na rozdiel od parlamentných volieb pozrie úplný zoznam kandidujúcich poslancov v eurovoľbách, keď si už vyberie stranu, ktorú chcú voliť. Takto môžu zaujať aj kandidáti, ktorí sa nachádzajú v strede či druhej polovici zoznamu,“ povedal portálu EURACTIV.sk šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik.

Z pohľadu preferenčných hlasov sa celkovo najúspešnejšou kandidátkou stala spoluzakladateľka Smeru Monika Beňová, ktorá ich dosiahla 89 472 nasledovaná Michalom Šimečkom s 81 735 krúžkami.

Zaujímavosťou je veľký počet preferenčných hlasov pre Igora Matoviča. Ten sa krátko pred voľbami vzdal kandidatúry a voličom hnutia OĽaNO odporučil voliť trojku kandidátky Petra Polláka. Meno šéfa obyčajných napriek tomu krúžkovalo takmer 10-tisíc ľudí, teda každý piaty volič OĽaNO.

Tieto eurovoľby však boli prvé, kedy na zohľadnenie počtu krúžkov stačilo získať tri percentá odovzdaných hlasov pre stranu. Pri tých predošlých bolo treba desať percent, čo posun na kandidátke viac komplikovalo.

Najviac svojich favoritov krúžkovali voliči KDH keď až 88,5 percenta z nich využilo svoj prednostný hlas. Túto možnosť využila aj veľká väčšina elektorátu K-ĽSNS (87,3 percenta).

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner