Zelená obnova: Posledná šanca Vyšehradskej štvorky pre splnenie klimatických cieľov?

Premiéri krajín V4 na stretnutí vo Varšave v júli roku 2020 [EPA-EFE/Rafal Guz]

Obnova európskych ekonomík po pandémii sa môže vďaka národným plánom obnovy financovanými z európskych fondov stať predohrou k splneniu klimatických cieľov. Ako sa príležitosti chytajú štáty Vyšehradskej štvorky?

Obnova ekonomiky po koronavírusovej pandémii je jednou z hlavných priorít pre všetky európske krajiny. Jej úspech však nezávisí len od peňazí, ale aj na tom, ako ich štáty minú. Experti tvrdia, že správna alokácia ich môže priviesť bližšie k splneniu klimatických cieľov.

Transformácia európskej ekonomiky na zelenšiu a ekologicky priateľskejšiu je dôležitým cieľom Európskej únie. Päť rokov po Parížskej klimatickej dohode predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen oznámila, že cieľ zníženia emisií sa zvýši z pôvodných 40 percent v porovnaní s rokom 1990 na 55 percent do roku 2030. Cieľ je podľa nej „ambiciózny a realizovateľný”. Európska únia chce byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna.

Komisia v rovnakom čase oznámila, že preskúma všetky európske politiky, ktoré cielia na dosiahnutie uhlíkovej neutrality vrátane systému obchodovania s emisnými povolenkami (ETS).

Krajiny Vyšehradskej štvorky nepatria medzi lídrov klimatickej politiky. Poľsko je jediným členským štátom, ktorý sa dosiaľ neprihlásil k cieľu klimatickej neutrality. Česká republika chce rozšíriť jadrovú elektráreň Dukovany aj napriek kontroverznej úlohe jadrovej energie v zelenej transformácii. Vo väčšine krajín V4 je podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe ďaleko od očakávaní.

Zmenu môžu priniesť európske peniaze – eurofondy a plán obnovy. Ako sa národné vlády vyšehradských krajín pripravujú na tento balík peňazí v kontexte cieľu Únie stať sa do roku 2050 prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom?

Česká republika

V Českej republike sa pozerajú na klimatické výdavky z plánu obnovy skôr ako na záťaž než príležitosť transformovať ekonomiku. Česká vláda sa snaží dosiahnuť čo najväčšiu flexibilitu v čerpaní finančných prostriedkov Únie. Okrem toho len ťažkopádne komunikuje európsku klimatickú politiku širšej verejnosti. Napríklad o Európskej zelenej dohode sa zmieňuje väčšinou negatívne v zmysle, že môže poškodiť či dokonca zničiť domáci priemysel.

Očakáva sa, že Česká republika dostane približne sedem miliárd eur z plánu obnovy. Česká vláda vo svojom návrhu Národného plánu obnovy a odolnosti uviedla, že veľkú časť peňazí (4.45 miliárd eur) chce investovať do dopravnej infraštruktúry a zelenej obnovy. V boji proti klimatickej zmene sa chce zamerať na udržateľnú mobilitu, emobilitu, elektrifikáciu železníc a energetickú účinnosti budov.

Návrh národného plánu vypracovalo ministerstvo priemyslu a obchodu a ministerstvo dopravy na základe podnetov z ostatných rezortov. „Na zelené projekty sme vyčlenili 40 percent, povinnú kvótu sme prekročili o tri percentá,“ skonštatoval Karel Havlíček, ktorý je poverený riadením oboch rezortov.

Ministerstvo životného prostredia vznieslo proti návrhu námietky počas pripomienkového konania, keďže plán podľa envirorezortu nereflektuje princíp „neškodiť“. Európska komisia trvá na tom, že Únia nepodporí projekty, ktoré budú mať škodlivé dopady na životné prostredie.

Viacerí experti vyčítajú vláde nedostatok strategických vízii. „Vláda vydala kompiláciu bez hlbšieho strategického uváženia. V jej návrh sú na jednej strane konkrétne opatrenia s diskutabilnými dopadmi. Na druhej strane sú tam veľmi všeobecné opatrenia, ktorých dôsledky sú nepredvídateľné. Súčasný návrh Národného plánu obnovy a odolnosti nespĺňa kritériá taxonómie Európskej Únie ani podmienku investovať 37 percent do zelenej obnovy,“ poznamenala riaditeľka environmentálneho Hnutia DÚHA Anna Kárniková.

Uhoľné regióny v Čechách sa tešia stále väčšej pozornosti. V budúcnosti by mohli získať viac peňazí

České uhoľné regióny, Ústecký, Moravskosliezsky a Karlovarský kraj, ekonomicky zaostávajú za svojimi susedmi. Všíma si toho nielen česká vláda, ale aj Európska únia. V budúcnosti by sa mohli oblasti tešiť zo zvláštnej finančnej podpory.

Energetické a vykurovacie systémy v Českej republiky sú naďalej závislé na uhlí. Jedna z kapitol Národného plánu obnovy sa venuje ich transformácii. Spomína sa prechod k nízkoemisným a lokálnym zdrojov energie ako biomasa, odpady či plyn. Návrh spomína aj investície do rozvoja obnoviteľných zdrojov.

Česká komora obnoviteľných zdrojov energie poukazuje na to, že vláda plánuje investovať do čistej energie tri až päť percent financií z plánu obnovy. To je podľa nich málo.

„Spolu s Európskou federáciou pre obnoviteľné energie (EREF) požiadame Európsku komisiu, aby preverila či Národný plán obnovy a odolnosti rešpektuje princíp investovať 37 percent do zelených opatrení,“ vyhlásil prezident Komory Štěpán Chapula. Zároveň varoval, že v súčasnom nastavení pôjde veľká časť financií na „zelené fondy“ veľkým energetickým a vykurovacím spoločnostiam namiesto malých a stredných podnikateľov.

Český plán nie je pri obnoviteľných zdrojoch ambiciózny ani detailný. Situácia je však výrazne odlišná v otázke e-mobility. Minister priemyslu, obchodu a dopravy považuje vodík za dôležitý zdroj budúcej mobility. Časť investície pôjde do vodíkových čerpacích staníc.

V Pláne sa píše aj o vytvorení hustej siete čerpacích staníc a zariadení pre elektrické autá. S týmto úzko súvisí aj cieľ elektrifikovať všetky štátne vozidlá aj vozidlá pražskej verejnej dopravy. Vláda chce motivovať súkromné spoločnosti, aby elektrifikovali svoje vozidlá podpornými schémami.

Česká vláda v súčasnosti vytvára plány, ako využiť financie z Fondu pre spravodlivú transformáciu a z Modernizačného fondu. Ministerstvo pre miestny rozvoj tvrdí, že veľké energetické spoločnosti budú súčasťou týchto plánov, keďže ich úloha v zelenej obnove je nenahraditeľná.

Maďarsko

Maďarsko naskočilo na vlnu environmentálnych opatrení pomerne neskoro. Ako jedna zo štyroch krajín blokovala prijatie záväzku klimatickej neutrality na summite v júni 2019. Súhlasilo až keď Únia potvrdila že Maďarsko bude môcť naďalej fungovať prevažne na jadrovej energii.

Podľa údajov Eurostatu z februára 2019 je Maďarsko jedinou krajinou, kde dochádza ku sústavnému znižovaniu podielu energie z obnoviteľných zdrojov od roku 2013. Hoci sa podarilo splniť cieľ 13 percent do roku 2020, väčšinu energie z obnoviteľných zdrojov tvorí biomasa, ktorá má sporné dopady na životné prostredie.  Vláda zastáva názor, že dva hlavné piliere v produkcii elektriny budú jadrová elektráreň Paks II a solárne panely.

Premiér Viktor Orbán venoval veľkú časť svojej februárovej správy o stave krajiny v roku 2020 klimatickej politike vlády. Nový akčný plán má za cieľ odstrániť nelegálne skládky, zakázať jednorazové plasty, prinútiť veľké spoločnosti znížiť svoju emisnú stopu, podporiť elektrickú dopravu či vysadiť desať nových stromov za každého novorodenca. Maďarský parlament v júni 2020 schválil klimatický zákon, na základe ktorého by sa malo Maďarsko stať klimaticky neutrálnym do roku 2050.

Vládny think-tank Századvég vo svojej analýze klimatického zákona identifikoval päť základných princípov, podľa ktorých treba postupovať. Klimatické dohody musia byť podľa autorov výsledkom spolupráce členských štátov, najväčšiu časť nákladov majú niesť veľkí znečisťovatelia, nie občania, Únia musí zostať neutrálna voči akejkoľvek technológii a nesmie presadiť nič, čo prináša neopodstatnené náklady.

Benedek Jávor – šéf zastúpenia Maďarska v Bruseli – vládnu stratégiu stratégiu kritizoval. Uviedol, že mu príde nezrozumiteľná. Jávor zdôraznil, že podporuje zelené ciele vlády, hoci niektoré z nich nesúvisia s klimatickou politikou (napríklad odpadové hospodárstvo), iné sú prebraté smernice Únie (zákaz jednorazových plastov), ďalšie sú nesprávne nasmerované.

Zelené časti Viacročného finančné rámca na roky 2021-2027 a Plán obnovy a odolnosti Európskej únie nepochybne vytvoria nové príležitosti pre Maďarsko. Mnoho však závisí na spôsobe, akým vláda tieto prostriedky využije. Greenpeace Maďarsko pre inštitút Political Capital uviedlo, že čerpanie fondov musí zohľadniť ciele Parížskej dohody. Spoločnosti, ktoré dostanú tieto financie, by mali vytvoriť udržateľné obchodné schémy s cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.

Jávor pre Political Capital skonštatoval, že peniaze z Únie by sa mali použiť na zlepšenie energetickej efektívnosti budov, podporu zelených investícii a veternej energie, ktorá je v súčasnosti defacto zakázaná. Ďalej by mali podporiť dekarbonizáciu dopravy a reformy vodného či lesného hospodárstva. Greenpeace navrhuje, aby sa v oblasti dopravy vláda zamerala na zlepšenie pešej a cyklistickej infraštruktúry a výrobu elektromobilov.

Maďarsko po rozhodnutí európskeho súdu zrušilo tranzitné zóny

Maďarsko muselo po rozsudku Súdneho dvora EÚ presunúť žiadateľov o azyl z neľudských podmienok na hraniciach do azylových táborov. 

Nezávislá poslankyňa Bernadett Szélová uviedla, že Maďarsko by malo sústrediť nové zelené financovanie na zvýšenie energetickej účinnosti domácností, ktoré majú potenciál zvýšiť energetické úspory o 40 až 50 percent. Tento program by podľa nej mali implementovať lokálne samosprávy.

Nezisková organizácia Energiaklub, ktorá sa venuje energetike, nedávno publikovala štúdiu o rozvoji veternej energie v Maďarsku. Štúdia uvádza, že rozvoj tejto technológie blokuje najmä legislatíva. Nové veterné elektrárne umožnia Maďarsku znížiť dovoz energie zo zahraničia. To bude v konečnom dôsledku lacnejšie ako prevádzka jadrovej elektrárne Parks II.

Budapešť napriek tomu zostáva oddaná nukleárnej energii. Analýza Századgégu poukazuje na to, že jadrová energia je uhlíkovo neutrálna. Vo viacerých krajinách sme videli, že pokusy ju obmedziť neviedli k zníženiu emisií.

Greenpeace Maďarsko odporúča politikom, aby uvažovali o širokej palete kritérií pri obnove hospodárstva. Ekonomické stimuly nesmú oslabiť environmentálne opatrenia. Veľkí producenti emisií nesmú mať dosah k vládnej moci.

V krajine sa dlhodobo debatuje o možnej strate pracovných miest v dôsledku zelených opatrení. Zelené fondy však vytvoria nové pracovné pozície sami o sebe aj v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, tvrdí Jávor. „Je potrebné zohľadniť tento predpoklad a spustiť nové programy, ktorých jednotlivé časti sa budú navzájom dopĺňať v snahe vytvoriť nové pracovné miesta“.

Nové pracovné miesta pre pracovníkov s rôznou kvalifikáciou môžu vzniknúť v programoch na výrobu a výmenu izolácie, dverí a okien či kotlov, myslí si Szélová.

V Maďarsku prevládajú rôzne názory na to, ako dosiahnuť klimatické ciele. Najväčšie nezhody panujú pri prístupe k jadrovej a veternej energii. Je však pravdepodobné, že terajšia vláda využije európske peniaze na presadenie vlastnej klimatickej stratégie

Poľsko

Poľsko obdrží v ďalšom programovom období eurofondo 2021-2027 a z finančného nástroja Next Generation EU 159 miliárd eur. Až 124 miliárd tvoria dotácie. Už teraz je jasné, že viac ako tretina financií bude musieť ísť na ochranu klímy. Z plánu obnovy dostane Poľsko 57.3 miliárd eur (23.1 miliárd eur tvoria dotácie). Až 37 percent týchto financií pôjde na rozvoj ekonomiky prostredníctvom implementácie smerníc zelenej obnovy európskeho hospodárstva.

Poľsko bude štvrtým najväčším poberateľom financií v prvej vlne vyplácania plánu obnovy. Naopak, v druhej vlne môže počítať len z nanajvýš šiestym miestom, hoci konečné poradie sa určí najskôr v polovici 2022.

Čaká sa, kým Poľsko zverejní svoj Národný plán obnovy, kde definuje svoje priority na roky 2021-2023.

Pôvodne mal byť tento Plán hotový koncom roku 2020. Ministerstvo investícii a  regionálneho rozvoja však nedávno vyhlásilo, že konkrétne projekty budú známe v prvom štvrťroku 2021. Jednotlivé ministerstvá a miestne samosprávy už navrhli viac než 1200 projektov.

Zástupca ministra pre investície a rozvoj Waldemar Buda potvrdil, že na konečnom zozname sa ešte len pracuje. Veľa projektov sa údajne týka environmentálnych a energetických problémov. „Chceme sa predovšetkým sústrediť na projekty, ktoré smerujú k ochrane pred záplavami a zadržiavaniu vody, k prechodu k uzavretej obehovej ekonomike či rozvoja obnoviteľných zdrojov a zlepšení energetickej účinnosti“.

Je verejne známe, že z Národného plánu obnovy a odolnosti sa bude financovať aj tepelná obnova rezidenčných budov. S tým súvisí aj výstavba nových budov, ktorých súčasťou budú zariadenia na výrobu obnoviteľnej energie. Ostatné projekty sa usilujú o navýšenie financovania pre obnoviteľné zdroje, revitalizáciu banských oblastí, podporu miestneho obyvateľstvo v prechode k zelenému hospodárstvu, či uľahčeniu pohybu chodcov v mestách.

Viaceré environmentálne organizácie vyzývajú vládu, aby národný plán pokryl všetky sektory hospodárstva. Podľa nich je to je jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby boli opatrenia konzistentné v snahe docieliť uhlíkovú neutralitu. Niektoré z týchto odporúčaní možno nájsť v správe poľskej pobočky Svetového fondu pre ochranu prírody (WFF).

WFF považuje za dôležité zlepšiť stav vodného hospodárstva cez revitalizáciu riek, zvýšiť pozíciu lesov v agende klimatickej ochrany a navýšiť investície na výstavbu systémov energetickej sebestačnosti škôl a verejných budov. Štát by mal tiež rozvíjať infraštruktúru verejnej dopravy a cyklistiky, dekarbonizovať energetický sektor a rozvíjať systém uskladňovania energie.

Riaditeľ WWF Poľsko Mirosław Proppé podotkol, že fond obnovy „je pôžička na investície, ktoré je potrebné splatiť cez rozvojový impulz. Nejde len o štrukturálne fondy, ktoré sú určené na vyrovnanie úrovne rozvoja a života v jednotlivých krajinách. Vďaka týmto fondom má Poľsko príležitosť posilniť hospodárstvo, ktoré by v budúcnosti malo byť odolnejšie voči pandémiám a klimatickej zmene. Rovnako ide o príležitosť posilniť  globálnu konkurencieschopnosť poľských podnikov. “Môžeme podnietiť nové inovácie a znížiť uhlíkovú stopu našich produktov a služieb,“ povedal.

Maďarsko a Poľsko blokujú európsky rozpočet aj program obnovy

Maďarsko a Poľsko blokujú prijatie viacročného európskeho rozpočtu a plánu obnovy. EÚ tak hrozí zdržanie či úplné zablokovanie dvoch biliónov eur, určených na prekonanie koronakrízy a financovanie európskych programov.

Poľsko bude mať k dispozícii vyše 50 miliárd eur na zelené investície, zopakoval europoslanec a člen Rady pre životné prostredie (ENVI) Adam Jarubas (EPP).

„Tieto peniaze by mali slúžiť hlavne na podporu energetickej transformácie a zlepšeniu životného prostredia, elektrární, tovární na výrobu bioplynov, projektov na tepelnú modernizáciu (ako obnova budov a Národného programu výmeny uhoľných pecí), veternej energie či schém, ktoré podporujú diaľkové vykurovanie“.

Zároveň poznamenal, že je dôležité vymeniť staré energetické zariadenia a zmodernizovať siete, ktoré sa trápia s veľkými únikmi energie. „Je rovnako nevyhnutné podporovať projekty, ktoré sú súčasťou uzavretej obehovej ekonomiky, výskumu a implementácii projektov využívajúcich vodík v doprave a priemysle“.

Poľsko doposiaľ oficiálne nepodporilo navýšenie európskych cieľov EÚ zníženia emisií oxidu uhličitého v atmosfére ani cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050.

„Bez ohľadu na to, čí podporíme alebo nepodporíme cieľ uhlíkovej neutrality, naši podnikatelia, občania a miestne úrady budú fungovať pod právnym režimom, ktorý stanovuje EÚ. Myslím si, že by vláda mala podporiť tento cieľ, aj keď bude veľmi náročné ho v Poľsku splniť,” povedal europoslanec.

„Je ekonomicky neefektívne a sociálne neakceptovateľné, aby Poľsko ďalej fungovalo na čiernom uhlí“. 

Slovensko

Od pádu železnej opony v roku 1989 sa Slovensku vďaka štrukturálnym hospodárskym zmenám darí úspešne emisie oxidu uhličitého. Od roku 1990 Slovensko znížilo svoje emisie o 40 percent. Napriek tomu sa Slovensku nepodarilo splniť viacero európskych cieľov. Napríklad podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe energie, cieľ energetickej účinnosti či cieľ koncentrácie tuhých častíc vo vzduchu.

Slovensko dostane v ďalšom desaťročí takmer šesť miliárd eur na zelené opatrenia z eurofondov, plánu obnovy a Fondu spravodlivej transformácie.

Začiatkom októbra zverejnilo Ministerstvo financií dokument s názvom „Moderné a úspešné Slovensko,“ ktorý slúži ako rámec k príprave Národného plánu obnovy a odolnosti. Ministerka investícii a regionálneho rozvoja Veronika Remišová potvrdila, že dokument stanovuje štyri hlavné priority: pitnú vodu, čistý vzduch, odpadové hospodárstvo a klímu, ktorá zahŕňa podporu obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a zelenej dopravy.

Viacerí aktivisti a politici vrátane europoslanca Martina Hojsíka (PS/Renew Europe) však upozorňujú, že dokument je málo ambiciózny. Zníženie emisií o 53 percent do roku 2030 nebude stačiť  na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, konštatuje Hojsík v článku, ktorý publikoval EURACTIV.sk.

Za mimoriadne prostriedky sľubujeme Únii splnenie nedostatočných a zastaralých cieľov

Neaktuálne, nedostatočné a chýbajúce ciele, opatrenia bez environmentálnych kritérií, nedostatok systémového prístupu. Časť Zelená ekonomika návrhu národného reformného plánu je sklamaním, píšu LADISLAV HEGHY, ZUZANA HUDECOVÁ a MARTIN HOJSÍK.  

S týmto tvrdením nesúhlasí ekonomická poradkyňa slovenskej vlády Lívia Vašáková. Tá argumentuje že ciele dokumentu sú tak ambiciózne, že vláda bude mať problém ich politicky presadiť. Faktom je, že pri cieli zníženia emisií o 53 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 stačí Slovensku v ďalšom desaťročí znížiť emisie o 12 percent. Hojsík varuje, že ak si Slovensko zachová rovnakú mieru znižovania emisii aj v ďalších desaťročiach, tak do roku 2050 dosiahne zníženie emisií iba o 77 percent.

Vládni predstavitelia naznačili, že najväčší potenciál v znižovaní emisií vidia v priemysle a vykurovaní. Vláda v oboch prípadoch počíta s plynom ako s prechodným zdrojom.

„Mnohé teplárne naďalej využívajú pre výrobu tepla uhlie, ktoré znečisťuje ovzdušie. Väčšina teplární prejde medzi rokmi 2021-2025 na plyn alebo biomasu – v udržateľnej miere,” píše sa v dokumente. Karol Galek – štátny tajomník ministerstva hospodárstva – uviedol, že prechod na plyn vo vykurovaní zníži emisie a zlepší kvalitu ovzdušia. Prioritou je zbaviť sa uhlia.

Výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) Richard Kvasňovský nabáda k novým investíciám do plynárenskej infraštruktúry. Navzdory niektorým environmentálnym skupinám považuje Kvasňovský tieto investície za veľmi dôležité. V dlhodobom horizonte podľa neho pripravia krajinu na prepravu biometánu a vodíka.

Lucia Szaboová z organizácie Zelený reštart tvrdí, že Slovensko by sa malo sústrediť na využitie miestnych energetických zdrojov, ako geotermálne energia. Plyn by mala byť až posledná možnosť. Ak by Slovensko využívalo viac geotermálnej energie vo vykurovaní, znížili by sa emisie, ale aj závislosť na ruskom plyne, podotýka.

Geotermálna energia môže zohrať dôležitú úlohu pri obnove hornej Nitry – najväčšieho slovenského uhoľného regiónu. Ministerstvo hospodárstva zvažuje geotermálnu energiu ako jeden z možných zdrojov energie na vykurovanie v oblasti po ukončení ťažby uhlia v roku 2023. Ďalšími možnými zdrojmi sú plyn a biomasa. Slovenský vetva organizácie Priatelia zeme – CEPA naopak tvrdí, že žiadny z plánov na vykurovanie hornej Nitry po roku 2023 nerieši problematiku komplexne.

Vláda chce o budúcnosti vykurovania hornej Nitry rozhodnúť túto jeseň.