Ženy a moc v strednej Európe: Beh s batohom na dlhú trať

Transparent na Čiernom pochode v Poľsku: Nič o mne bezomňa. [https://tvzg.pl/]

Napriek skromnému pokroku sú ženy vo vyšehradskom regióne stále skôr objektom, ako aktérom skutočnej mocenskej politiky. Ilustratívne pôsobia debaty o kampani #MeToo, rodových kvótach alebo Istanbulskom dohovore.

Ženy a špička moci

Pri zbežnom pohľade je situácia pomerne bezútešná. V priemere štyroch vyšehradských krajín je úroveň zastúpenia žien v parlamentoch na úrovni 19 percent. Je to číslo porovnateľné s arabskými štátmi. Situácia sa samozrejme naprieč regiónom v istej miere líši. Zatiaľ čo v poľskom Sejme (dolná komora parlamentu) pomer dosahuje 28 percent, v Maďarsku je to len 10 percent.

Mnohí možno nevedia, ale najviac predsedníčok vlád – 3 – malo zatiaľ Poľsko. Ich sčítaný čas v úrade je 4 roky a 303 dní. Naposledy to bola Beata Szydlová, kým ju v decembri 2017 nenahradil Mateusz Morawiecki. Slovensko malo na čele vlády Ivetu Radičovú, ktorá zastávala funkciu 15 mesiacov (2010-2011). Z politiky odišla, pôsobí ako v akademickom prostredí. V Českej republike ani v Maďarsku vo vrcholnej exekutívnej pozícii nikdy žena nebola.

Žien, ktoré počas svojho politického mandátu systematicky podporujú tému rodovej rovnosti je ešte menej. Iveta Radičová sa téme ako sociologička venuje akademicky. Počas výkonu aj po odchode z politiky opakovane hovorila napríklad o tom, že nekultúrnosť slovenskej politiky to robí pre ženy mimoriadne náročné. Odkaz žien-političiek pokiaľ ide o podporu agendy rodovej rovnosti a účasti žien v politike je preto podľa odborníčky slabý. „Odkaz Ivety Radičovej pre túto konkrétnu vec je taký tristný, že by bolo možno lepšie, keby tam nebola,“ tvrdí dekanka Filozofickej fakulty UK Darina Malová.

Problém chýbajúcich žien v politike slovenskú spoločnosť netrápi

Na Slovensku s účasťou žien v politike podľa odborníčok „absurdne“ stagnujeme, na rodové kvóty však reagujeme „hystericky“.

Česká republika má potenciálne silný ženský hlas v osobe eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť, ktorou je Věra Jourová. Vzhľadom na mieru českého euroskepticizmu voči EÚ a jej zástupcom je však Jourovej vplyv na domácu politiku dosť obmedzený.

Otváranie tém rodovej rovnosti v strednej Európe sa často obmedzuje na strany stredu a ľavice. V Poľsku sa tieto témy často hádžu do jedného koša s antitiklerikalizmom a špecifickými politickými názormi. Existuje tu však niekoľko príkladov prominentných političiek, ktoré otvorene zastupujú práva žien, napríklad v strane Nowoczesna (Moderní/ALDE) alebo Platforma Obywatelska (Občianska platforma/EPP). Ich vplyv zase obmedzujú ideologické alebo oportunistické názorové rozdiely v rámci týchto strán.

Vidíme cestu von?

Poľsko je tiež jedinou krajinou V4, ktorá zaviedla povinné kvóty pre kandidátky politických strán. Tie musia obsahovať aspoň 35 percent ženských kandidátov (alebo mužských). Občianska platforma navyše dobrovoľne zaviedla princíp „zipsovania“, čo zabezpečuje rovnováhu pohlaví aj v poradí kandidátov a kandidátok na hlasovacom lístku.

Na Slovensku je dlhodobo akákoľvek forma diskusie o rodových kvótach mŕtva hneď na začiatku. „Slovenská spoločnosť reaguje na takéto návrhy takmer až hystericky,“ myslí si sociologička z FSEV UK Oľga Gyarfášová. Ženy sú v tomto prípade často ešte negatívnejšie naladené ako muži.

Ženy akceptujú svoju "druhoradosť" v štruktúre moci

Základným atribútom demokracie je rovnosť. Napriek tomu sú ženy u nás chápané a samy sa chápu viac ako objekt politiky, hovorí politologička Darina Malová.

Česká republika deklaruje záujem podporovať rodovú rovnosť nepovinnými opatreniami. Vláda prijala akčný plán, ktorého súčasťou je aj príprava súboru nástrojov pre politické strany na presadzovanie rodovej rovnosti.

Čítajte tiež: Michaela Šojdrová: Ženy mají být všude tam, kde se o nich rozhoduje

V Maďarsku dobrovoľne zaviedli rodové kvóty niektoré opozičné strany (LMP, MSZP). V roku 2007 liberálna SZDSZ predložila aj legislatívny návrh, avšak neúspešne. Vládnuca strana Fidesz túto myšlienku odmieta s tvrdením, že by mohla mať negatívne následky. Nezávislá poslankyňa Zsuzsa Szelényi je presvedčená, že hoci Fidesz predstavuje najtradičnejšie názory na úlohu žien v spoločnosti, v skutočnosti nejde o problém, ktorý by bol špecifický pre túto vládu. Domnieva sa, že prístup opozičných strán ku kvótam nie je výsledkom ich vlastných politických a kultúrnych presvedčení, ale vypovedá skôr o ochote spolupracovať so západoeurópskymi politickými rodinami a spĺňať očakávania EÚ.

#MeToo #Vyšehrad

Progresívne trendy však zvyknú vo vyšehradskom priestore naraziť. Do určitej miery sa to stalo v prípade kampane #MeToo, ktorá upozorňovala na rozsah sexuálneho obťažovania a zneužívania, ktoré ženy zažívajú, no nehovoria o ňom. V lepšom prípade bola v regióne kampaň prešla bez toho, že by príliš rozvírila vodu ako na Slovensku, v horšom bola terčom posmechu, napríklad v Českej republike.

V Poľsku sa dočkala obvinenia z toho, že je politicky motivovaná akcia protivládnej ľavice. Napriek rezonovala najviac práve v Poľsku. Zaplavila poľský Facebook a médiá. Liberálnejšie ladené médiá sympatizovali s tisíckami žien, ktoré publikovali príspevky ako „#MeToo – samozrejme. Nepoznám žiadne dievča, ktoré to nezažilo“ alebo „#MeToo v škole, v supermarkete, na ulici, v parku, v kancelárii, pri bazéne. všade“. Pravicovo-orientované médiá vtipkovali o nedotklivých feministkách, ktoré obmedzujú autentickosť vzťahov medzi mužmi a ženami.

Odporcom kampane v Poľsku zahrali do karát dve udalosti, ktoré umožnili hovoriť o pokrytectve a morálnom rozpade ľavice. V prvý prípad sa týkal dvoch mladých ľavicovo orientovaných publicistov z intelektuálneho progresívneho prostredia okolo médií Gazeta Wyborcza a Krytyka Polityczna. Niekoľko žien ich oboch obvinilo z fyzického zneužitia v texte nazvanom „Papieroví feministi“. Obidve vydavateľstvá prerušili s týmito mužmi spoluprácu. V druhom prípade, dve osobnosti poľského feminizmu obhajovali prostredníctvom otvorených profilov na Facebooku spisovateľa obvineného z vulgárnych urážok tým, že tvrdili, že „on jednoducho zvykne takto žartovať o ženách“ čo ilustrovali niekoľkými príkladmi.

Obdobná situácia nastala aj Slovensku, kde mala kampaň len obmedzenú rezonanciu. Diskusiu a pozornosť vzbudil prípad novinára týždenníka .týžden Eugena Kordu, ktorý je vo svojom prostredí všeobecne známy svojimi opakovanými nevhodnými poznámkami a vtipmi o ženách. Verejne o tom hovorili dotknuté ženy alebo náhodní svedkovia takéhoto správania. Verejná obrana Eugena Kordu, najmä zo strany jeho najbližšieho okolia, sa opierala o svedectvá o jeho charaktere a nevinnej povahe jeho sexistických pripomienok.

Europarlament sa zaoberá sexuálnym obťažovaním. Sám má s ním problémy

Obete sexuálneho obťažovania zo strany zamestnancov Európskeho parlamentu neveria, že európske inštitúcie ich prípady vyriešia.

V Maďarsku rezonoval prípad podobný príbehu neslávne známeho hollywoodskeho producenta Harveyho Weinsteina, okolo ktorého kampaň #MeToo vznikla. Maďarskou obeťou obvinení sa stal napríklad divadelný režisér László Marton. Legendu maďarského divadla, ktorá pôsobil aj v Severnej Amerike to stálo viaceré pracovné kontakty.

Online prieskum katedry sociálnej psychológie ELTE LTE v Budapešti pomenoval zaujímavé výrazné rozdiely v postojoch a prístupe mužov a žien ku kampani #MeToo. Ženy ju podporujú ak vnímali kampaň ako príležitosť posilniť svoje postavenie, kontrolovať situáciu a nejaviť sa len ako obete. Ako vysvetľuje sociologička Anna Kendeová, muži, na druhej strane, podporujú kampaň len vtedy ak pomáha zlepšiť ich imidž a neohrozila zároveň ich spoločenský status.

Rozsah tolerancie

V Českej republike prevažoval na margo #MeToo skôr humor, než reálna diskusia. „Skutočnosť, že sa nehovorilo o žiadnych prípadoch, naznačuje, že obete sa aj naďalej boja zverejňovať svoje príbehy. Očakávajú bezohľadné reakcie,“ vysvetľuje Veronika Šprincová, vedúca neziskovej organizácie Forum 50 %. Dokonca aj v nedávnej prezidentskej kampani, v ktorej nekandidovala ani jedna žena, hovorili jednotliví kandidáti o kampani #MeToo skôr ironicky.

Maďarský politický analytik Zoltán Vasali upriamuje pozornosť na skutočnosť, že voliči ani nemajú tendenciu trestať politikov, ktorí hovoria so ženami-političkami povýšeneckým a ponižujúcim spôsobom.

Jeden z najznámejších v Maďarsku bol tzv. prípad „slepého komodora“. Starosta za stranu Fidesz v stave opitosti zbil svoju ženu. Po tom čo sa prípad dostal na verejnosť klamal, že jeho žena spadla, lebo zakopla o ich slepého psa.

„Súčasný stav vecí v Maďarsku dobre znázorňuje to, že tento starosta veril, že bude môcť vo svojej politickej kariére pokračovať aj napriek tomu, čo sa stalo,“ hovorí Vasali.

Istanbulský dohovor

Fyzické násilie voči ženám je najhorším prejavom mocenskej nerovnováhy medzi pohlaviami. Podľa údajov Agentúry pre základné práva EÚ zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie zhruba tretina žien.

Únia schválila dohovor o boji proti násiliu na ženách, Slovensko stále uhýba

EÚ včera podpísala Istanbulský dohovor. Úspech by mohol popohnať aj Slovensko.

Kľúčový medzinárodný nástroj boja proti násiliu páchanému na ženách, tzv. Istanbulský dohovor Rady Európy, sa v stredoeurópskom regióne stretol s ľahostajnosťou prípadne aktívnym odporom.

Poľsko ratifikovalo medzinárodný dokument v roku 2015, teda v čase, keď ešte bola pri moci Občianska platforma. V novembri 2016 inicioval nový poľský minister spravodlivosti zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) návrh zákona, ktorý požadoval odstúpenie od tejto dohody. Napriek tomu, že od svojho zámeru po dvoch mesiacoch upustil, PiS a ďalší konzervatívni politici sa pravidelne vracajú k myšlienke odstúpenia od dohovoru.

Poľská europoslankyňa Jadwiga Wiśniewska (PiS/ECR), zhrnula názory svojej politickej strany na marcovej plenárnej schôdzi europarlamentu. Podľa jej názoru – hoci je potrebné bojovať proti násiliu na ženách, chrániť ich a potrestať páchateľov – ide v dohovore „predovšetkým o zavedenie ľavičiarskeho pohľadu na svet, ktorý sa sústreďuje na rodovú víziu spoločnosti, v ktorej ‚pohlavie‘ závisí od sociokultúrneho prostredia a nie je považované za genetický fakt“.

Podobnú argumentačnú líniu počuť v celom regióne.

Na Slovensku ratifikáciu dohovoru sabotovala koaličná Slovenská národná strana, ktorá dokument odmietla s tvrdením, že podkopáva tradičný model rodiny.

„Povedali ste, že napríklad 20% našich žien sa stretlo s tým, že boli napadnuté. Súčasne povedané, väčšina žien sa s tým nestretla alebo neavizovala. To znamená, že tie štyri pätiny žien rešpektujú isté postavenie v spoločnosti a ich manželia takéto konanie v rodinnom živote nevyužívajú,“ uviedol podpredseda SNS Jaroslav Paška v televíznej debate o Istanbulskom dohovore.

V Českej republike sa očakáva ratifikácia v nasledujúcich mesiacoch. Podľa Radana Šafaříka z Rady pre rovnosť žien a mužov v rámci Úradu vlády Českej republiky, neprináša dokument pre Českú republiku nič nové. Je to aj argument kritikov Istanbulského dohovoru, konkrétne strany KDU-ČSL (Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová).

Maďarsko, ktoré rovnako dokument neratifikovalo, posunulo diskusiu na úplne inú úroveň. Podľa slov jej podpredsedu vlády Zsolta Semjena je vláda viac znepokojená hrozbou, ktorú pre ženy predstavujú migranti, než domáce násilie.

Čierny protest

Významným faktorom – hoci zďaleka nie jediným – relatívneho nedostatku  žien na dôležitých pozíciách faktory sú aj náboženstvo a kultúrny konzervativizmus, ktoré považujú boj proti rodovej rovnosti a emancipáciu za hrozbu, ktorá ohrozuje tradičné rodové úlohy v rodine.

Platí to najmä pre Poľsko. Zároveň je však v Poľsku omnoho viac vidieť aktívny odpor mestskej liberálnu časti spoločnosti. 23. marca 2018 vyšli da ulíc poľských miest desiatky tisíc ľudí (55 tisíc vo Varšave), ktorí protestovali proti ďalšiemu vládnemu návrhu na obmedzenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva. Pochod bol nazvaný Čierny protest.

Poľská aktivistka o vláde: Predali ženy cirkvi, predali naše práva

„Ak sa nám konečne podarí zvrhnúť túto vládu, bude jasné, kto to urobil. Ženy,“ hovorí v rozhovore líderka „čiernych“ protestov v Poľsku MARTA LEMPARTOVÁ.

Už dnes má Poľsko najprísnejší zákon proti potratom v Európe, s výnimkou Írska. Umelé prerušenie tehotenstva je legálne len, ak je ohrozené zdravie a život ženy, v prípade znásilnenia alebo ak je plod vážne poškodený. Prvá vlna demonštrácií sa konala v októbri 2016, kedy vláda, silne podporovaná cirkvou, navrhla, aby sa interrupcie zakázali úplne. Protesty vtedy prinútili vládu návrh stiahnuť prehodnotiť.

Súčasný návrh by zakázal interrupciu aj v prípade vážneho a nezvratného postihnutia plodu. „Zameriavame sa na to, aby aj veľmi ťažké tehotenstvo, kedy dieťa zomrie alebo je vážne deformované, skončilo jeho narodením, aby mohlo dostať meno, byť pokrstené a pochované,“ povedal predseda strany PiS Jarosław Kaczyński, kedy zároveň pripustil, že úplný zákaz interrupcií nie je realistický.