Žiadne časové rámce ani presné kritériá. Komisia radí štátom, ako rozmýšľať o konci koronaobmedzení

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a predseda Európskej rady Charles Michel predstavujú cestovnú mapu uvoľňovania obmedzení v súvislosti s COVID-19 [EPA-EFE/JohnThys]

Málo ambiciózna stratégia radí štátom v postupnosti rušenia obmedzení. Snaží sa predísť politickému napätiu a neopakovať chaotický nástup národných riešení a jednostranných krokov štátov zo začiatku pandémie COVID-19 v EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a predseda Európskej rady Charles Michel v stredu predstavili plán návratu Únie k stavu, ktorý by viac pripomínal život pre pandémiou COVID-19.  „Spoločná cestovná mapa k rušeniu obmedzení spojených s COVID-19“ reaguje na požiadavku členských krajín, aby sa takýto materiál na úrovni EÚ vypracoval.

Ide už o druhú verziu, po tom, čo sa prvý, konkrétnejšie formulovaný návrh, nestretol v členských štátoch s pochopením.

Aktuálna verzia je písaná odporúčacím jazykom a nesľubuje žiadne časové rámce. To, že je ale koordinácia pri uvoľňovaní opatrení si uvedomujú všetky členské štáty. Je na to niekoľko dobrých dôvodov. Po prvé, šírenie vírusu nerešpektuje národné hranice a po druhé, dodávateľské reťazce v EÚ sú extrémne previazané a na sebe závislé. V neposlednom rade, ako upozorňuje samotná cestovná mapa, jednostranné kroky členských štátov by mohli viesť k „politickému napätiu“.

Miera a povaha prijatých opatrení sa v členských štátoch EÚ líši. Všetky ale napríklad zakázali verejné zhromaždenia a čiastočne alebo úplne zavreli školy či obmedzili cestovanie. Viac ako polovica členských krajín vyhlásila núdzový stav. Komisia odhaduje, že tieto opatrenia zachránili „desaťtisíce životov“, no nesú so sebou aj vysoké sociálne a ekonomické náklady.

Zdroj: Joint European Roadmap towards lifting COVID-19
containment measures

Cestovná mapa vychádza z odporúčaní Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a poradného panelu Komisie pre COVID-19 ako aj z dát členských štátov a usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Hneď z kraja upozorňuje, že každé, hoc postupné uvoľňovanie, prinesenie so sebou nárast prípadov, preto treba posilniť monitoring a pripraviť sa na znovuzavedenie opatrení, ak to bude potrebné. „Je evidentné, že spoločnosti budú musieť žiť s vírusom, pokým sa nenájde vakcína“, píšu európske inštitúcie.

Komisia navrhuje štátom zohľadniť tri hlavné kritériá, keď uvažujú o uvoľnenejšom režime: epidemiologické (pokles prípadov nových infekcií, hospitalizácií a počtu pacientov v intenzívnej starostlivosti počas dlhšieho obdobia), kapacitu zdravotníckeho systému poňať prípadné zvýšenie prípadov (počet voľných lôžok, liekov, dostatok personálu) a monitorovacie kapacity (schopnosť široko testovať). Komisia však už nehovorí, akú mieru spĺňania týchto kritérií majú štáty dosahovať, aby mohli pristúpiť do voľnejšieho režimu. Necháva to na ich posúdení.

Postupnosť, cielenosť

Celkovo cestovná mapa formuluje viacero odporúčaní:

Uvoľňovať obmedzenia treba postupne, pričom je nutné ponechať dostatočný časový odstup medzi jednotlivými fázami, napríklad jeden mesiac.

Plošné opatrenia majú vystriedať špecificky zamerané. V praxi by to znamenalo, že starší ľudia a ďalšie zraniteľné skupiny budú v ochrannom režime dlhšie. Diagnostikovaní ľudia s miernym priebehom musia byť v karanténe, s tým, že by sa mali pravidelne aktualizovať kritériá pre ukončovanie takejto karantény. Bezpečnostné opatrenia by mali nahradiť zákazy. Napríklad častejšie dezinfikovanie prostredníkov verejnej dopravy namiesto zákazu používania, poskytovanie ochranných pomôcok a podobne. Toto odporúčanie obsahuje aj narážku ku krajinám ako Maďarsko, keď hovorí, že plošné núdzové stravy  s mimoriadnymi právomocami pre vlády by sa mali nahradiť cielenými intervenciami vlády. „To zaručí demokratickú zodpovednosť a transparentnosť opatrení a ich verejnú akceptáciu ako aj garanciu základných práv a rešpekt pre právny štát.“

Zohľadňovať miestnu situáciu, čo znamená, najprv uvoľňovať miestne obmedzené opatrenia a až potom tie, ktoré majú širšie geografické pokrytie.

Pokiaľ ide o otváranie hraníc, kontroly na vnútorných schengenských hraniciach by sa podľa Komisie mali uvoľňovať koordinovane. Komisia sa snaží udržiavať základu funkčnosť jednotného trhu cez takzvané zelené pruhy pre nákladnú dopravu na inak zavretých hraniciach.

„Obmedzenia cestovania na hraničné kontroly, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú, by sa mali zrušiť za predpokladu, že sa epidemiologická situácia hraničných regiónov dostatočne zladí a pravidlá o sociálnych odstupoch budu široko a zodpovedne dodržiavané.“ Prioritu pri otváraní hraníc by mali mať cezhraniční a sezónni pracovníci. Obmedzenia cestovať by sa mali najprv rušiť v oblastiach „s komparatívne nižšou cirkuláciou vírusu“. Zoznam týchto oblastí bude viesť ECDC.

Komisia sľubuje preložiť detailnejšie usmernenie o postupnom obnovení dopravných služieb a o slobodný pohyb, „hneď ako to situácia umožní aj s ohľadom na plánovanie letného dovolenkového cestovania“.

Otvorenie Európy rezidentom tretích krajín by sa malo udiať až v druhej fáze, myslí si Komisia a aj pri tom treba zohľadniť šírenie vírusu vo svete.

Šéf OSN: To najhoršie v konfliktných zónach ešte len príde

Koronavírus sa šíri ďalej a v krajinách postihnutých konfliktom, v ktorých sa zdravotné systémy už zrútili, „najhoršie ešte len príde“, myslí si generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Žiada globálne prímerie.

Postupné zapínanie ekonomiky by sa malo diať najmä tam, kde to so sebou nesie menšie riziká. Určite by sa ľudia nemali vrátiť na pracoviská naraz, práca na diaľku by mala byť stále preferovaná. Pracoviská treba prispôsobiť situácii.

Komisia vytvorí rýchly systém varovania, ktorý bude identifikovať a upozorňovať na problémy v dodávateľskom reťazci.

Združovanie ľudí, napríklad v školách by sa za určitých preventívnych opatrení malo postupne povoľovať. Rovnako ako obchody pri regulácii počtu ľudí a napokon aj reštaurácie a kaviarne, s obmedzenými otváracími hodinami a regulovaním počtu zákazníkov. Podobný postup by mal platiť pre hromadnú dopravu (preventívne opatrenia, menej pasažierov naraz, dezinfekcia).

Nevyhnutné sú informačné kampane, ktoré budú ľudom zdôrazňovať, že je aj naďalej dôležité uplatňovať všetky zvýšené hygienické štandardy

Informovanie a solidarita

Cestovná mapa uznáva, že rozhodovanie o uvoľňovaní pandemických opatrení je komplexný problém, do ktorého vstupuje viacero úvah, no povzbudzuje členské štáty, aby svoje rozhodovanie založili na vedeckých dátach. Nežiada, aby postupovali podľa jednotnej šablóny, keďže sa situácia od štátu k štátu líši, ale žiada, aby sa štáty „ako minimum“ informovali navzájom a informovali Komisiu pred tým, než ohlásia zmenu v prístupe.

V neposlednom rade volajú európske inštitúcie po solidarite. Motivujú príkladmi, kedy niektoré štáty prijímali pacientov z iných krajín, vysielali svoj zdravotnícky personál alebo poskytovali zdravotnícky materiálu. Až 17 členských štátov cez mechanizmus civilnej ochrany repatriovalo svojimi lietadlami občanov z viacerých členských krajín, ktorí uviazli za hranicami Únie.

Dátové riešenia

Európska komisia ponúka kapacity Spoločného výskumného centra (JRC) a ECDC na centralizované zbieranie anonymizovaných a agregovaných dát od operátorov alebo sociálnych médií, ktoré by mohli pomôcť lepšie modelovať šírenie vírusu.

Ako súčasť riešenia vidí aj aplikácie, ktoré môžu „prerušiť reťazec šírenia vírusu“ a zároveň budú rešpektovať pravidlá ochrany súkromia. Komisia dala medzičasom dokopy súbor odporúčaní a podpory, z ktorého môžu krajiny pri vývoji digitálnych nástrojov v boji proti koronavírusu čerpať.

COVID-19: Na ceste k celoeurópskej mobilnej aplikácii na monitorovanie pohybu osôb

Namiesto vytvárania samostatných aplikácii pre jednotlivé štáty EÚ volajú politici aj expertné skupiny po vytvorení spoločného systému. Ten by kládol dôraz najmä na silnú ochranu osobných údajov.

Kvalitné a široké testovanie musí byť súčasťou akejkoľvek exit stratégie, zdôrazňuje dokument. Testy musia mať rovnakú vysokú kvalitu, musia byť dostupné pre všetky skupiny obyvateľstva. Špeciálne spomína „serologické testovanie“, ktoré by mohlo pomôcť odhadnúť mieru získanej imunity. Európska komisia chce slúžiť ako hub pre priebežne prichádzajúce poznatky z praxe a vedeckých štúdií ohľadne COVID-19 a posúvať ich členským štátom.

Zvyšuje sa aj financovanie výskumu vakcíny, a tiež pripravuje procedúry pre schvaľovania a jej distribúciu v dostatočných množstvách. Európska lieková agentúra (EMA) odhaduje, že to môže trvať ešte rok. Paralelne prebieha vývoj liekov, a to aj za využitia superpočítačov a umelej inteligencie.