Žltá, červená a zelená karta

ilustračné/pixabay

Národné parlamenty z 11 krajín EÚ sa tento týždeň zmobilizovali a poslali Európskej komisii svoje negatívne stanovisko k návrhu smernice o vyslaných pracovníkov.

Čítajte: Rovnaký plat za rovnakú prácu? Slovensko hovorí nie

Spustili tým procedúru tzv. žltej karty. Znamená to, že Európska komisia sa teraz musí zamyslieť, či návrh ponechá v rovnakej podobe alebo ho zmení, či stiahne.

Všetky možnosti prichádzajú právne do úvahy. Žltá karta sa zatiaľ využila dvakrát. Komisia v jednom prípade návrh stiahla, v druhom nie.

Silnejšou formou nátlaku je tzv. oranžová karta, kde je potrebné, aby sa na pozícii zhodol väčší počet národných legislatívnych komôr. Tá zatiaľ, odkedy obe zaviedla Lisabonská zmluva, nikdy použitá nebola.

Pre národné parlamenty nie je úplne jendoduché nástroj použiť. Majú na to len osem týždňov od doručenia návrhu Komisie. Ochota zapájať sa do tohto cvičenia je tiež rôzna. Slovenská Národná rada minulý rok posielala stanovisko štyrikrát, z toho dvakrát ku kvotam na utečencov. Od roku 2009 to bolo celkovo 9-krát a trikrát písal Výbor NR SR pre európske záležitosti Komisii iniciatívne.

Cameron s červenou kartou

Ďalšie posilnenie národných parlamentov zoči-voči EÚ požaduje Veľká Británia. Premiér David Cameron to sformuloval ako jednu z podmienok v rámci nového nastavenia vzťahov s EÚ pred vyhlásením referenda o vystúpení v EÚ.

Dohoda medzi EÚ a Britániou z februára obsahuje zavedenie inštitútu „červenej karty“.

Ten by polovici národných parlamentov umožnil akýkoľvek návrh Európskej komisie vetovať.

Zmyslom je ochrániť krajiny pred reguláciou EÚ, ktorú považujú za nepotrebnú.

V prípade smernice o vyslaných pracovníkov je však Británia paradoxne na opačnej strane barikády. Pracovná migrácia z krajín EÚ na britské ostrovy je ústrednou témou v diskusii o tom, či má Británia v únii zostať alebo nie.

Blokovanie smernice o vysielaných pracovníkov ide proti záujmom Británie. Návrh má totiž odstrániť mzdový tlak na domácich pracovníkov, ktorý vytvára lacnejšia pracovná sila zo strednej a východnej Európy.

Do Británie prišlo napríklad v roku 2009, čase vysokej nezamestnanosti, cez inštitút vysielaných pracovníkov mnoho lacnejších talianskych robotníkov pracovať v rafinérii v Lincolnshire, niečo podobné sa dialo aj v iných priemyselných mestách.

Zelená karta: Neblokovať ale navrhovať

Súčasná situácia ukazuje, že dať väčšie právomoci národným parlamentom môže priniesť aj nezamýšľané dôsledky. V prípade aktuálnej žltej karty sa spojili takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy (10), teda nových členských štátov, ktoré majú v niektorých oblastiach špecifické záujmy.

Niektorí odborníci spochybňujú aj praktickú využiteľnosť „červenej karty“. Modelovanie ukázalo, že by bola použiteľná len v prípade 2 % všetkých legislatívnych hlasovaní.

Čítajte: Aký vplyv bude mať Caronova červená karta?

Mnohí podporovatelia myšlienky väčšieho angažovania národných parlamentov v európskej politike preferujú skôr konštruktívnejšiu „zelenú kartu“, teda nejakú formu mechanizmu, ktorá by umožňovala národným poslancom naprieč EÚ zasielať Komisii nápady na nové legislatívne alebo nelegislatívne iniciatívy.