Zmena zmluvy: čo si myslí Parlament

Francúzsko a Nemecko predsavili v stredu plán pre „stabilitu a rast Únie“ pre eurozónu. Plán sa zakladá na striktnejších pravidlách ohľadom fiškálnej zodpovednosti a počíta s novou zmluvou.

Nový text zmluvy bude spísaný v marci a následne zaslaný jednotlivým národným parlamentom na ratifikáciu. Keďže samotný proces ratifikácie nie je jednoduchý, chcú Berlín a Paríž pokračovať samostatne.

Obe krajiny dokonca navrhli, že by mohli vytvoriť aj menšiu zmluvu „s členskými krajinami, ktoré majú odhodlanie a schopnosti sa posunúť ďalej“.

Nižšie Vám prinášame sumár postojov jednotlivých skupín v Európskom parlamente.

Pozície

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) si myslí, že riešiť pálčivé otázky, ktoré sa týkajú celej EÚ je jednoznačne vhodnejšie riešiť komunitárnou metódou a nie prostredníctvom medzivládnych dohôd. Takéto riešenia majú potom väčšiu demokratickú legitimitu, pretože táto metóda dáva možnosť zapojiť sa všetkým európskych inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

Alajos Mészáros (EĽS, SMK) osobne preferuje nadnárodné, resp. európske riešenia a to aj vtedy ak by to viedlo k „federalizácii Únie“. „Ja sa toho osobne neobávam, pretože ekonomické riadenie EÚ nie je možné bez intenzívnejšej harmonizácie trhu, výroby a hospodárskej resp. finančnej politiky.“

Anna Záborská (EĽS, KDH) kategoricky nesúhlasí s vytváraním tzv. dlhovej únie, ktorá by vznikla, ak by sa zaviedli eurobondy a došlo k zmene štatútu Európskej centrálnej banky na veriteľa poslednej inštancie. Podľa Záborskej je potrebné nájsť rovnováhu medzi zodpovednosťou členských štátov za hospodárenie a solidaritou v prípade, že hrozí rozvrat ekonomického a sociálneho poriadku v niektorom z členských štátov.

Guy Verhofstadt, predseda Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE):

„Tohto týždňový summit by mal v rámci nástrojov, ktoré máme teraz k dispozícii, dohodnúť komplexnú víziu pre zvládnutie najvážnejších problémov dlhovej krízy. Mal by sa dohodnúť na zmenách zmluvy, ktoré sú potrebné na vytvorenie stability a disciplíny v dlhodobom horizonte. Dohoda by mala vzniknúť v rámci EÚ 27 – aj keby to malo ovplyvniť iba krajiny eurozóny. Ostatní by však mali mať možnosť jedného dňa do toho vstúpiť.“

„Úloha ECB je podporná, keďže jej intervencie sa v minulosti ukázali ako rozhodujúce. Svoje rozhodnutia by však mala robiť nezávisle a nenechať si od vlád rozkazovať čo má robiť. Európska komisia by jednoznačne mala sedieť za volantom. Mala by navrhovať balíček opatrení a presadzovať ich, tak ako sme na tom trvali počas rokovaní o balíčku na zlepšenie správy ekonomických záležitostí (six pack). Budúcnosť nie je v medzivládnej Únii.“

„Eurobondy by nemali byť hneď zmeitnuté zo stola, ale mali by sa dôkladne preskúmať … Únia by mala vytvoriť systém spoločného vydávania dlhopisov, ktoré by zovšeobecnili progresívnym a čiastkovým spôsobom dlh v eurozóne na maximálnych 60 percent HDP s rôznymi úrokovými mierami.“

„Vydali sme o tejto veci už niekoľko vyhlásení a sme jedni z hlavných zástancov zovšeobecnenia dlhov.“

Spolupredsedníci za skupinu Zelení Rebeca Harmsová a Dany Cohn-Bendit:

„Tohto týždňový summit EÚ musí poskytnúť trvácne a demokratické odpovede na základné problémy, ktorým čelí eurozóna. Poskytnúť okamžité nástroje na zastavenie šírenia dlhovej nákazy a dlhodobé nástroje na obnovenie dôvery v euro.“

„Na zastavenie dlhovej krízy, pokým sa nevytvorí dlhodobejšie, na zmluve založené riešenie, musia lídri EÚ podporiť jediné krátkodobé riešenie, ktoré máme teraz po ruke: sieť Európskej centrálnej banky.“

„Európska centrálna banka hrá pre privátny sektor úlohu veriteľa poslednej inštancie už dlhú dobu. Do istej miery hrá de facto túto úlohu už aj pre štátne dlhy eurozóny.“

„Avšak aby dokázali odstrašiť vlkov na finančných dlhopisových trhoch a začať sa venovať terajšej úverovej krízy, bude musieť konečne dostať aj politickú podporu.“

„Ak sa toto dosiahne, budú musieť lídri EÚ vytvoriť cestovnú mapu, ktorá vsadí euro do skutočnej ekonomickej únie. Tá musí byť založená na solídnosti a solidarite, spolu s demokratickými brzdami a protiváhami. Či sa to uskutoční prostredníctvom zmeny zmluvy alebo legislatívnou zmenou terajších zmlúv, podstatné je, aby sa dodržal demokratický proces.“

„V praxi to znamená – dohodnúť sa na tvrdých, záväzných pravidlách o fiškálnej disciplíne, spolu s vytvorením eurobondov, aby sa zdôraznila trvácnosť meny a spoločný cieľ členov.“

„Od chybného medzivládneho prístupu, ktorý doteraz priniesol iba zničujúcu procyklickú úspornosť a priviedol euro na pokraj [krachu], sa musí upustiť. To znamená poveriť Európsku komisiu ekonomickým riadením eura, zatiaľ čo Európsky parlament a Rada budú vykonávať primeraný demokratický dohľad.“

„Na získanie demokratickej legitimity musí každá zmena zmluvy v sebe zahŕňať aj priamo volený Európsky parlament, spolu s dodržiavaním metód konventu. Čokoľvek iné, predovšetkým návrhy nanútiť nové pravidlá prostredníctvom protokolu, by bola urážka princípom, na ktorých je Európska únia založená.“

Martin Callanan, predseda britskej delegácie v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR)

„Diskusia o zmene zmluvy má za cieľ zabrániť ďalšej kríze, ktorú by spôsobil neudržateľný vládny dlh. Terajšiu krízu to však nevyrieši. Aj keby sa zmeny dohodli a rýchlo prijali (čo je veľmi optimistické), čo sa stane s krajinami, ktoré už teraz výrazne prekračujú hranicu troch percent v Pakte stability a rastu? Budú postihované? Budú vylúčené z eurozóny? Je toto to, čo majú niektoré krajiny na mysli už od začiatku?“

„Nemeckí daňoví poplatníci sú z pochopiteľných dôvodov už unavení z toho, že platia účet za márnotratnosť iných krajín. Eurobondy by iba podporili domnienku, že združený dlh je iba krytie pre Nemecko, ktoré zaplatí účty ostatných krajín. Eurobondy sú najlepšou definíciou morálneho hazardu, pretože stredomorské krajiny nebudú mať potom žiaden stimul na to, aby zvýšili konkurencieschopnosť svojich ekonomík. Je to ako zobrať vedro čistej vody a vedro s jedom a zmiešať ich. V konečnom dôsledku máte vedro so zriedeným jedom.“

„Ak by mal vzniknúť v eurozóne nový druh ekonomického riadenia, mám veľké obavy o takzvaný "caucusing efekt" kedy by členovia eurozóny boli schopní pomocou kvalifikovanej väčšiny pretlačiť svoje vlastné podmienky v rámci iniciatív, ktoré majú vplyv na celú EÚ 27 – predovšetkým na jednotný trh. Jednotný trh a eurozóna musia byť jasne oddelené a medzi jej riadiacimi štruktúrami musí byť vytvorený firewall. Ak krajiny, ktoré sú za jednotný trh, ako tá moja a Veľká Británia, uvidia, že im podmienky fungovania jednotného trhu budú diktovať bez ich súhlasu, mohlo by to [jednotný trh] zničiť.“

„Ako europoslanec za členskú krajinu bez eura chcem v terajšej diskusii počuť aj uznanie pre dvojrýchlostnú EÚ, ktorá sa počas tejto krízy zrodila. Zmeny v zmluve sa musia vydiskutovať a krajiny ako Veľká Británia môžu použiť možnosti, ktoré sú im dostupné, aby povedali, že krajiny s eurom sú slobodné v tom, ak chcú ísť smerom k užšiemu usporiadaniu a fiškálnej disciplíne, avšak v EÚ by mala fungovať väčšia flexibilita.“

„Moc by nemala ísť iba jedným smerom, z národných parlamentov do Bruselu, ale aj opačným smerom. Verím, že v budúcnosti bude mať EÚ nádej na prežitie iba vtedy, ak sa stane viac flexibilnejšou, a to tým spôsobom, že všetky členské štáty budú mať rovnakú vážnosť, a nie aby sa od nich vyžadovalo, že musia podpísať každú bodku a čiarku v Acquis communautaire.“

Lothar Bisky, predseda Európskej zjednotenej lavice – Nordickej zelenej ľavice (GUE/NGL)

„Chceme zmenu v politikách: smerom k sociálnej a politickej únii, ktorá postaví sociálne potreby nad zisk. Lepšia koordinácia ekonomických a fiškálnych politík je nevyhnutná pre fungovanie monetárnej únie.“

„Nesúhlasíme s balíčkom o ekonomických záležitostiach (six pack) alebo s Paktom Euro Plus, pretože ich neoliberálny prístup nefunguje. Nemusia byť zahrnuté v zmluvách.“

„Komplexná regulácia finančných trhov je veľmi potrebná a oddelenie verejných financií od finančných trhov taktiež znamená oddelenie politiky od hodnotenia ratingovými agentúrami.“

„Eurobondy môžu byť jedným z pomocných nástrojov solidarity medzi členskými štátmi. Lavica vždy volala po zmene mandátu ECB smerom k presadzovaniu vyrovnanej a dôstojnej zamestnanosti, udržateľného rastu a cenovej stability. Mali by sa zvážiť možnosti priamej intervencie ECB a fixné úrokové miery pre dlhopisy ECB.“

„Forma musí nasledovať funkciu: Tam, kde sú potrebné zásadné zmeny v zmluve, sa musí postupovať transparentne a podľa demokratického procesu s plným zapojením Parlamentu a metódy konventu. Tam kde to je nutné tak aj urobiť referendum.“

„To v sebe zahŕňa aj rozšírenie právomocí EÚ a taktiež aj zmenu inštitucionálneho usporiadania.“

Martin Schultz, predseda Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D)

„Som proti zmene zmluvy a netvrdia to iba sociálni demokrati, ale aj všetky skupiny v Európskom parlamente. Opakujem, všetky skupiny v Európskom parlamente pošlú zajtra na stretnutie Rady [predsedovi Parlamentu Jerzy] Buzekovi správu, že sme proti zmene zmluvy, pretože to nie je nutné.“

„Je to len sedem týždňov dozadu, čo sme schválili balíček o správe ekonomických záležitostí, a počuli sme od Rady: „Toto je historický prelom“. A dnes, sedem týždňov neskôr, tí istí ľudia nám tvrdia, že trhy neakceptujú tento historický prelom, a že potrebujeme zmeniť zmluvu. Toto nie sú tie  nevyhnutné opatrenia – zmena zmluvy nie je nevyhnutná. Prostriedky na napríklad rozpočtovú disciplínu, ktorú si želajú predovšetkým Nemci, sú už dostupné.“

„Myslím si, že potrebujeme rozhodnúť o úlohe Európskej centrálnej banky. Je pre niektoré členské štáty ECB niečo ako veriteľom poslednej inštancie? Podľa mňa áno, ale mali by sme to potvrdiť. A v druhom rade by sme mali rozhodnúť o tom, nakoľko môžu byť nástroje prijaté ECB ďalekosiahle.“

„Toto je dôležité, pretože výbor ECB potrebuje vedieť, aká je pozícia členských štátov.“

„Máme tu rozpor. Sarkozy chce viac flexibility pre ECB a Merkelová nie. Merkelová chce tvrdšiu rozpočtovú disciplínu a Sarkozy je proti tomu. Nemecko-francúzska dvojica je v realite Nemecko-francúzsky nesúhlas.“

„Za druhé, potrebujeme rozhodnúť o otázke eurobondov, a taktiež v prípade, že eurobondy nebudú, pretože Nemecko je proti nim.“

„Potom by nám mali povedať, čo navrhujú Merkelová a Sarkozy namiesto Euróspkeho stabilizačného mechanizmu (ESM). S bankovou licenciou by ESM mohol fungovať ako banka a dávať peniaze štátom. [Nanešťastie], sklon v príprave summitu nie je zaoberať sa týmto problémom, ale zmenou zmluvy.“

„Presadzovať iba rozpočtovú disciplínu, z ideologických dôvodov, bez nevyhnutných nástrojov – predovšetkým investovania do rastu – nedáva žiaden zmysel, a preto je to, čo máme na stole, nevyvážené. Ak by eurozóna skolabovala, bola by to pohroma. Myslím si, že nech už urobíme čokoľvek, musíme mať cieľ: udržať Európu jednotnú.“