Martin Klus: Ministri Johnson a Davis ako prejav britského cynizmu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Bývalý londýnsky starosta a budúci minister zahraničných vecí Veľkej Británie Boris Johnson (TASR / Stefan Rousseau/Pool via AP)

Chvíľku som si myslel, že je to prvoaprílový žart. Dátum však nesedí. Ak teda nejde o mimoriadne sofistikovaný britský humor, tak správu o B. Johnsonovi a D. Davisovi ako nových kľúčových ministroch vlády premiérky T. Mayovej možno považovať za šokujúcu. Poveriť vedením diplomacie a agendou brexitu politikov, ktorí sa levím podielom zúčastnili na jednej z najpopulistickejších a najklamlivejších kampaní histórie Británie, si totiž vyžaduje poriadnu dávku odvahy, alebo cynizmu.

Ako inak si vysvetliť, že táto správa prichádza práve v čase, keď sa už zdalo, že emócie na oboch stranách ako tak poľavujú. Obzvlášť po správe, že britskou premiérkou sa stáva pragmatická politička, ktorej zásluhou sa vzťahy medzi EÚ a Britániou môžu v blízkej dobe dostať na prijateľnú úroveň pre všetkých. Bude teda v najbližších dňoch zaujímavé sledovať najmä reakcie zo strany EÚ a jej čelných predstaviteľov. Rokovať a najmä nájsť kompromis s politikmi, ktorí toho za posledné mesiace o svojej protistrane veľa dobrého nepovedali, totiž ani ľudsky nebude jednoduchá úloha.

Nemenej zaujímavé tiež bude sledovať, ako prijme tento výber oklamaný a sklamaný britský občan. O to zvlášť, ak sa potvrdí téza, ktorú nedávno v Bratislave prezentovali nórski politici. Podľa nej Briti síce hlasovali za vystúpenie z EÚ, ale nie z tzv. Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorého členmi sú okrem členských štátov EÚ aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Z neho teda Briti „automaticky“ nevystupujú, čo by v praxi znamenalo, že v podstate nie je po aktivácii článku 50 Lisabonskej zmluvy veľmi o čom rokovať a Británia získa rovnaký štatút, ako má dnes práve Nórsko. Nečlen EÚ, ale člen EEA s prístupom k všetkým štyrom slobodám EÚ, a teda k obojstrannému voľnému pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu.

Akurát, že „Leave“ lídri tým dosiahli presný opak toho čo sľubovali občanom v kampani. Nóri totiž platia obrovské prostriedky za svoje členstvo v EEA a za spolupodieľ na 4 slobodách EÚ. Zároveň u nich automaticky platí legislatíva, na ktorú nemajú žiadny dosah, keďže odchodom z únie stratia svojho komisára, poslancov EP, ale najmä hlasy v Rade. Tým heslá o znovunadobudnutí suverenity dostanú veľmi trpkú príchuť a ostáva už len veriť, že to v najbližších voľbách britský volič adekvátne zhodnotí.

Autor je poslancom Národnej rady SR za stranu SaS a členom Výboru pre európske záležitosti.