Čas na Spojené štáty európske

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Európska komisia

My, európski občania, sa bojíme návratu vojny do srdca Európy. Invázia Ruska na Ukrajinu odhaľuje slabosti a závislosť Únie a jej členských štátov, zároveň ich neschopnosť zabezpečiť mier a stabilitu. Európski a najmä ukrajinskí občania doplácajú na absenciu Európy v oblastiach zahraničnej politiky, daní, energetiky a obrany.

Autori sú akademici.

Výdavky Únie na obranu sú v porovnaní s Ruskom viac ako dvojnásobné, no efekt aj tak nie je dostatočne zastrašujúci. Ak nebude zvýšenie vojenských výdavkov na dve percentá podmienené vytvorením skutočnej obrannej únie, problém sa len prehĺbi.

Začať by sme mohli vytvorením 60-tisícových síl rýchleho nasadenia tak, ako o tom rozhodla Európska rada v Helsinkách v roku 1999. Ďalej „komunitarizáciou“ EUrocorps s cieľom poskytnúť Vojenskému výboru Európskej únie zárodok integrovanej veliteľskej a riadiacej štruktúry, ktorá je nevyhnutná na vytvorenie a fungovanie týchto síl pod stálym velením Únie. A v neposlednom rade vytvorením Európskeho výcvikového centra pre vojenské kádre s cieľom rozvíjať spoločnú európsku strategickú kultúru.

Financovanie môže byť zabezpečené zlúčením peňazí, o ktoré plánujú členské krajiny navýšiť výdavky na obranu, prípadne spojenie určitého percenta vnútroštátnych výdavkov na obranu – podobne ako sa pri vytváraní menovej únie spojilo dvadsať percent vnútroštátnych rezerv. Ďalšou možnosťou je, že národné príspevky do Európskeho obranného fondu (EDF) a Európskeho mierového fondu (EPF) budú vylúčené z výpočtu štrukturálneho deficitu, ako je to v prípade Európskeho fondu pre strategické investície (ESIF). To isté by sa mohlo týkať tej časti národných obranných výdavkov, ktoré budú určené na európske projekty – napríklad v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce – alebo na európske misie. Európska obrana musí slúžiť zahraničnej a bezpečnostnej politike Únie, preto si vyžaduje politickú úniu s jednotným zastúpením na medzinárodnej scéne a v inštitúciách.

Štrukturálne riešenie energetickej krízy spočíva v energetickej únii a v urýchlení zelenej tranformácie s pomocou ďalších investícií do obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti. Ceny energie by sa mohli znížiť na polovicu vďaka jednotnej európskej energetickej a plynárenskej sieti, spoločnému nákupu energie z tretích krajín – ako v prípade vakcín – a európskych strategických rezervách, podobne ako majú Spojené štáty.

Energetická a obranná politika si vyžadujú európske investície, a teda fiškálnu úniu, ktorá by Európskej únii dala právomoci v rozpočtovej oblasti a možnosť požičiavať si prostredníctvom európskej štátnej pokladnice ako aj jednotnú zahraničnú politiku. To znamená skutočnú politickú úniu s Komisiou ako federálnym exekutívnym orgánom zodpovedajúcim sa Európskemu parlamentu. S Komisiou zodpovednou za novú fiškálnu, zahraničnú, energetickú a obrannú politiku. Doplnená by mala byť spolurozhodovaním Parlamentu a Rady a úplným zrušením jednomyseľného hlasovania v rozhodovacom systéme Únie.

Na konferencii o budúcnosti Európy sa občianske panely a návrhy digitálnej platformy zhodli na požiadavke jednotnejšej, efektívnejšej, sociálnejšej a demokratickejšej Európy založenej na skutočnej ústave.

My, európski občania, veríme, že toto je rozhodujúca chvíľa pre Európsku úniu. Preto žiadame:

  • Konferenciu o budúcnosti Európy, na ktorej sa zúčastnia európske a národné inštitúcie, občianska spoločnosť a občania, aby požadovali novú európsku ústavu, ktorá by vytvorila (ako je načrtnuté aj v súčasnej nemeckej koaličnej dohode) federálnu Európsku republiku vrátane zahraničnej, bezpečnostnej, obrannej, daňovej a energetickej politiky;
  • Európsky parlament, aby navrhol komplexný projekt reformy zakladajúcich zmlúv alebo novej európskej ústavy, ktorý by zohľadňoval výsledky konferencie a novú situáciu vytvorenú ruskou inváziou na Ukrajinu;
  • Európsku radu, aby rozhodla o začatí nového Konventu, ktorý bude vychádzať z návrhu predloženého Európskym parlamentom.

Výzvu iniciovali Roberto Castaldi, Yves Bertoncini, Anna Diamantopoulou, Ulrike Guerot a Daniel Innerarity. Z 20 krajín Európy ju podpisom podporilo 200 intelektuálov a osobností s rozličnou politickou orientáciou.