Čo sa práve deje v európskej bytovke

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. [TASR/AP/Petr David Josek]

Tiež sa strácate v zložitom labyrinte eurovalov, eurobondov, a iných miliardových nástrojov na oživenie ekonomiky v EÚ? Europoslanec MICHAL ŠIMEČKA (PS/Renew), vysvetľuje súčasnú situáciu v EÚ cez prirovnanie k bytovému domu.

Sme ako obyvatelia bytového domu (EÚ), ktorý kompletne vytopilo. Za nešťastie nikto nemôže. Niektoré byty sú úplne zdevastované (Taliansko, Španielsko). Žiaľ, práve v nich žijú najviac zadlžené rodiny, ktoré teraz nemajú peniaze na opravu. Iné byty sú na tom lepšie (Slovensko, Česko). A potom sú domácnosti, kde žijú bohatí vlastníci kvalitnejších bytov (Nemecko, Holandsko), ktorí si poľahky zaplatia rekonštrukciu.

Lenže: je potrebné zrekonštruovať celý dom, všetkých 27 bytov, dokopy za bilióny eur. Inak zostane narušená statika, vlhké múry s plesňami, a nikto nebude bývať bezpečne (hrozba dlhovej krízy a rozpadu Eurozóny)

Ako situáciu riešiť? Vlastníci majú k dispozícií spoločný domový fond, kam všetci pravidelne prispievajú (viacročný finančný rámec, čiže sedemročný rozpočet EÚ). Z fondu sa bežne platí údržba spoločných priestorov (dopravná infraštruktúra, Erasmus, atď), alebo väčšie investície, ako napríklad bezpečné vchodové dvere (Frontex).

Na niektoré výdaje – napríklad centrálne kúrenie – prispievajú disproporčne veľa majitelia lepšie zateplených bytov. Hoci majú sami menšiu spotrebu, dobrovoľne tým prejavujú solidaritu so susedmi, ktorí bývajú na prízemí, či na chladnejšej strane bytovky (kohézne a štrukturálne fondy). Fond spravuje dôveryhodný a skúsený domovník (Európska komisia).

Keď fond opráv nestačí

Lenže v rozpočte je len zhruba bilión eur rozložených na sedem rokov. Časť z neho určite pôjde na sanáciu škôd po potope, ale nebude to stačiť. Treba omnoho viac prostriedkov a veľmi rýchlo, aby sa bytovka nezrútila.

Našťastie si vlastníci platili aj dodatočné poistenie – skladali sa na spoločnú rezervu pre prípad nečakaných krízových situácií v dome (Európsky stabilizačný mechanizmus – euroval). Z nej si každý môže za určitých podmienok lacno požičať. Teraz je v tejto rezerve vyše 400 miliárd. To však tiež nestačí. Navyše, práve tie rodiny, ktorým voda úplne zničila byty a potrebujú peniaze najviac (Taliansko), majú s použitím tejto rezervy veľmi zlé skúsenosti. V rokoch 2010-2011, keď bytovku ohrozil blesk (finančná kríza) a rodinám hrozila exekúcia (bankrot a odchod z eurozóny), si museli z rezervy požičať, ale ostatní vlastníci im vnútili ponižujúce podmienky (rozpočtové škrty) – okrem iného si nemohli meniť spotrebiče a nábytok vo vlastnom byte. Odvtedy sú v dome napäté vzťahy.

Kde teda vziať dodatočné peniaze na rekonštrukciu? Tí, čo nedokážu financovať nové komerčné pôžičky v bankách, predložili svoje riešenie – čo keby si vlastníci vytvorili družstvo, ktoré si začne brať spoločné úvery (Eurobondy – spoločné dlhopisy), a bude ich spoločne splácať? Môžeme si takto požičať stámiliardy a banka nám ponúkne výhodné úroky, lebo ako celok sme stále mimoriadne solventná skupina dlžníkov. Bohatšie rodiny – Nemci a Holanďania – to však zavrhnú. Nedôverujú Talianom a Španielom, že budú svoje čiastky splácať aj po dokončení rekonštrukcie. Boja sa, že dlh zostane na ich pleciach. Okrem toho – kým by družstvo získalo právnu formu a pôžičku, potrvá to mesiace. Pritom ľudia sa potrebujú nasťahovať do svojich bytov čo najskôr. Samotný návrh vyvolá v dome opätovný konflikt.

EURACTIV Podcast | COVID-19: Čo robí Európa s pandémiou?

Ako zmení kríza slovenskú ekonomiku a sociálny systém? Akými ekonomickými opatreniami z iných krajín by sme sa mohli inšpirovať? Vypočujte si záznam online diskusie, ktorá sa venovala práve týmto témam.

Pákový efekt

Po viacerých celonočných schôdzach vlastníkov (summitoch) sa nakoniec črtá kompromisné riešenie. Klasický domový fond (rozpočet EÚ) sa navýši o nový špeciálny Fond obnovy, ktorý bude fungovať na rovnakom princípe solidarity – bohatší obyvatelia (tzv. čistí prispievatelia, ako Nemecko, Holandsko či Rakúsko) doň prispejú percentuálne najviac. Tieto nové peniaze dostane tiež do správy domovník (Európska komisia).

Keďže ide o fixné príspevky garantované na roky dopredu, domovník ich môže využiť ako bezpečnú záruku pre banku, aby si mohol na seba vziať nové úvery (tzv. pákový efekt). Z nich vyplatí vlastníkom prostriedky na rekonštrukciu bytov – ihneď. V praxi to znamená, že ak sa vlastník jedného bytu (napríklad Slovensko) zaviaže, že jeho príspevok do Fondu obnovy v najbližších rokov dosiahne výšku napríklad jednej miliardy, dostane od domovníka 10 miliárd – ihneď, na ruku. Debata sa vedie akurát o tom, či tých 10 miliárd bude v podobe grantu alebo lacnej pôžičky.

Samozrejme, nakoniec to dopadne tak, že bohatšie rodiny pomôžu tým, čo sa topia – vo vode aj vo vlastných dlhoch (tzv. fiškálne transfery). Tomu sa nedá vyhnúť, ak sa chcú všetci čo najskôr vrátiť do suchých a bezpečných bytov.

Lenže na rozdiel od spoločného úveru (eurobondu), ktorý by si zobralo družstvo vlastníkov ako celok – a kde by Nemecku či Holandsku hrozilo, že musia banke splatiť dlhy susedov – sú peniaze a záruky uložené v dlhodobom domovom fonde, a v rukách dôveryhodného domovníka. To je omnoho menej kontroverzné.

Čistí prispievatelia si totiž môžu svoje nadmerné príspevky do fondu v budúcnosti znížiť, ak získajú pocit, že ostatní to zneužívajú. A najmä – nezabúdajme, že z fondu sa naďalej bude platiť aj spomínané centrálne kúrenie (kohézne fondy). To znamená, že ak by niekto v budúcnosti odmietol platiť minimálne pravidelné príspevky, domovník mu môže jednoduchým otočením kohútika znížiť o pár stupňov teplotu v byte. A tomu sa všetci budú chcieť vyhnúť.

Chápem, že najkrajšie je bývať v modernom rodinnom dome so záhradou, za ktorý by sme zodpovedali sami sebe. Lenže Slovensko nie je ostrov a bez ostatných by sme bývanie v takomto štandarde a bezpečí nikdy nemali. A v zlých časoch je dobré mať susedov, ktorí si navzájom pomôžu.