Dohoda je výborná správa, jej jednotlivé časti ale už menej

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Europoslanec Robert Hajšel počas schôdze výboru Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE). [Európsky parlament.]

Dohoda lídrov o pláne obnovy EÚ je výbornou správou pre Slovensko, no oslabenie niektorých programov a nástrojov oproti návrhom Komisie a Parlamentu, na ňu vrhá menej pozitívne svetlo, píše v komentári europoslanec ROBERT HAJŠEL.

Robert Hajšel je poslancom Európskeho parlamentu (nominant Smer-SD) vo frakcii S&D. 

Dosiahnutie dohody na summite EÚ je výbornou správou pre európsku ekonomiku a európske financie. Inak ako pozitívne ju nemôžu prijať finančné trhy a ani vlády štátov, ktoré sú najviac postihnuté koronakrízou a nedisponujú dostatočnými prostriedkami, aby vlastnými úsilím zabezpečili naštartovanie ekonomiky.

To, že sa európski lídri dohodli v Bruseli nielen na tradičnom sedemročnom rozpočte EÚ, ale aj na mimoriadnom balíku na obnovu a zvyšovanie odolnosti európskej ekonomiky utlmenej koronakrízou, je dobrá správa aj pre slovenské a európske podniky a pre našich občanov. Európska únia je unikátny projekt a napriek celému zoznamu menej priaznivých okolností, ktoré aj ja často kritizujem, európski lídri ukázali, že sa vedia dohodnúť, keď je to potrebné.

Zdá sa však, že viaceré okolnosti a najmä okresanie niektorých programov a nástrojov vnášajú dohodu do nepriaznivejšieho alebo negatívnejšieho svetla, ako vyzeral pôvodný návrh Európskej komisie a ešte viac oproti tomu, čo chcel Európsky parlament.

Víťazi summitu

Jediným skutočným víťazom je skupina šetrných štátov – Holandsko, Dánsko, Rakúsko a Švédsko, ktoré dostali všetko, čo chceli. Podarilo sa im oproti návrhu Komisie znížiť celkovú sumu sedemročného rozpočtu, ako aj pomer grantov k pôžičkam vo Fonde obnovy a zvyšovania odolnosti. Zároveň aj skrátiť dotácie na viacero programov a ešte k tomu si vybojovať zľavu zo svojich príspevkov do rozpočtu EÚ.

Vyhralo aj Nemecko, ktoré ako predsedajúca krajina sprostredkovalo dohodu a navyše si popri šetrných štátoch takisto vybojovalo rabat a určite je aspoň vo vnútri spokojné aj s dosiahnutými škrtmi v grantoch.

Aké zmeny v pláne obnovy priniesla dohoda lídrov na summite EÚ

Menej prísny mechanizmis podmieňovania čerpania európskych peňazí rešpektovaním zásad právneho štátu a menej peňazí na eurofondy a agrodotácie, aj to sú zmeny v pláne 750-miliardovom záchrannom rozpočte, na ktorom sa dohodli lídri 27 členských štátov. 

Z výsledku sa môžu tešiť aj južné štáty EÚ ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko, z ktorých hlavne prvé tri výrazne postihol aj zdravotný aspekt koronakrízy. Pokojne môžeme povedať, že medzi spokojných – hlavne s celkovým objemom peňazí – môže patriť aj Slovensko, hoci v rámci Fondu obnovy dostane o niečo menej, ako bol pôvodný návrh Európskej komisie.

Ak zrátame finančné prostriedky, ktoré môže Slovensko dostať v rámci sedemročného rozpočtu a tri roky (v praxi to bude viac) trvajúceho Fondu obnovy, patrí náš štát v prepočte týchto dotácií na hlavu, medzi prvých desať krajín. Viac dostanú napríklad Maďarsko, pobaltské štáty, Bulharsko, Chorvátsko alebo Grécko. V prípade samotného Fondu obnovy je na tom Slovensko ešte lepšie.

Okresané ambície inštitúcií EÚ

S výsledkom summitu určite nemôže byť spokojná Európska komisia a ani Európsky parlament. Hlavne tá jeho časť, ktorá trvala na vytvorení skutočných vlastných zdrojov rozpočtu EÚ, väčších investíciách do zdravotnej únie, výskumu, boja s klimatickými zmenami. Chcem preto avizovať, že schvaľovanie tejto dohody v Parlamente nebude ľahké. Možno bude musieť požadovať korekcie v dohode, aby lepšie napĺňala dlhodobé ciele EÚ a priority v spomínaných oblastiach. Uvidíme v najbližších dňoch, europoslanci o tom budú diskutovať v stredu v politických skupinách a vo štvrtok na mimoriadnej plenárnej schôdzi.

Nie len právny štát, ale všetky hodnoty Únie. Šimečka navrhuje reformu kontroly členských štátov

Cieľom správy slovenského europoslanca je upratať a prepojiť nástroje na ochranu základných hodnôt EÚ. Ako cestu k tomu navrhuje uzavrieť dohodu troch hlavných inštitúcií EÚ – Komisie, Rady a Parlamentu.

Prečo nevyhrali inštitúcie – hoci to zatiaľ až tak hlasno nepriznávajú – keď vznikla dohoda, po ktorej tak volali? Pretože sa do nej nedostali niektoré aspekty, ktoré sú pre obe inštitúcie zásadné.

Výrazne menej má ísť na zdravotníctvo, hoci sme v Parlamente vyzvali na vytváranie Európskej zdravotnej únie. Oveľa menej dostane aj program Horizont Europe, ktorý mal ambíciu urobiť EÚ konkurencieschopnou aj v oblasti výskumu.

Veľmi slabo sa do textu dostala nevyhnutnosť rešpektovať zásady právneho štátu a ešte slabšie sa to odrazilo do režimu kondicionality, keď o prípadných opatreniach pri porušovaní zásad právneho štátu bude hlasovať Rada kvalifikovanou väčšinou.

Okrem novej dane z nerecyklovateľných plastov sa nepodarilo presadiť žiadne ďalšie vlastné zdroje do rozpočtu EÚ, hoci Komisia bude môcť postupne navrhovať uhlíkové clo, digitálne clo alebo aj daň z finančných transakcií.

Domáca úloha pre Slovensko

Pre Slovensko je dôležité, že v rámci časti EÚ budúcej generácie dostane približne o pol miliardy eur menej, ako navrhovala Európska komisia a že až 70 percent prostriedkov z tohto nástroja  musí využiť už v prvých dvoch rokoch 2021 až 2022. Slovensko má teraz rýchlo predložiť Plán obnovy, ktorý musí byť úzko zviazaný s odporúčaniami Komisie, ako aj ďalšími podmienkami v reformách.

Pre mňa ako tieňového spravodajcu pre Fond pre spravodlivú transformáciu je samozrejme najväčším sklamaním obrovské okresanie jeho rozpočtu. Miesto celkových 40 miliárd pôjde do neho iba 20 miliárd eur. To v praxi znamená aj zníženie dotácií pre Slovensko z takmer jednej miliardy na necelú pol miliardu eur.

Veľké fosílne projekty obnovy nám budúce generácie neodpustia

Úvahy vlády o spaľovaní odpadov sú v rozpore s rastúcimi cieľmi, ktoré už teraz nestíhame plniť, píše JURAJ MELICHÁR. Príklad obchvatu Bratislavy podľa neho ukazuje, že veľké fosílne projekty nepomáhajú k obnove hospodárstva a mali by sa na európskej úrovni vylúčiť z podpory.

Pôvodne sme sa radovali, že okrem uhoľného regiónu horná Nitra vďaka zvýšenému rozpočtu pôjdu peniaze na zelenú transformáciu aj v iných uhlíkovo a energeticky náročných regiónoch na východnom, ale dokonca aj strednom a západnom Slovensku. Teraz ale bude treba rozhodnúť o tom, či niektoré zo spomínaných regiónov z Národného teritoriálneho plánu vypadnú, alebo všetky dostanú oveľa menej.

Kým Fond pre spravodlivú transformáciu postihli veľké škrty, rozpočet Nástroja na podporu solventnosti koronakrízou poškodených firiem sa z toho fondu stratil úplne. Je to veľká škoda, budem na to upozorňovať a uvidíme, či to bude jeho definitívny koniec alebo sa stane zázrak a nástroj sa podarí obnoviť v inej podobe.