Frontex a názorové „piruety“ českého premiéra

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Andrej Babiš. [TASR/AP Photo/Petr David Josek]

Komisia plánuje posilniť Frontex. Názor českého premiéra Babiša na túto agentúru sa v poslednej dobe dynamicky mení. Česká republika tak môže byť pre ostatné členské krajiny a inštitúcie EÚ zle čitateľná, píše  analytik EURACTIV.cz ONDŘEJ PLEVÁK.

Zo strany najvyšších predstaviteľov Vyšehradskej štvorky dlhodobo zaznievajú kritické hlasy voči riešeniam migračnej krízy, ktorú ponúka Únia. Výnimkou nie je ani Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž známa ako Frontex. Tá by podľa návrhu Európskej komisie mala do budúcna dostať viac ľudí i peňazí.

Český premiér Andrej Babiš stav a budúcnosť Frontexu často komentuje, jeho názory však nie sú konzistentné. Nejde len o vývoj postoja v priebehu rokov, ale o rýchlu zmenu v horizonte iba niekoľkých mesiacov či dokonca týždňov. Kým v júli presadzoval posilnenie agentúry, v septembri ju označil v podstate za zbytočnú. Teraz svoje výroky opäť miernil. Český postoj tak môže byť v očiach zahraničných partnerov trochu nejednoznačný. Navyše nejde o ojedinelý prípad.

V praktickej rovine sa Česká republika do chodu Frontexu zapája aktívne. Ako napísala v júni ČTK, od vypuknutia migračnej krízy Česko do Frontexu vyslalo celkovo 361 policajtov. Tí pôsobili napríklad v Taliansku, Grécku, Turecku, Portugalsku alebo Španielsku. Tento rok sa predpokladá, že by sa do práce agentúry mohlo zapojiť 170 policajtov.

Štátny tajomník Ružička: Pýtame sa Poľska aj na citlivé otázky (+VIDEO)

Bolo by chybou obchádzať s partnermi citlivé témy, ale bolo by tiež chybou vynášať súdy bez dôkazov, hovorí na margo článku 7, Poľska a Maďarska, štátny tajomník rezortu zahraničia FRANTIŠEK RUŽIČKA.

Hore, dole

Hoci môže na praktickej úrovni české zapojenie do aktivít Frontexu bezchybne a bez spochybňovania fungovať, rétorická rovina najvyšších predstaviteľov je podstatná. Politické vyhlásenia sú totiž to najviditeľnejšie, čím sa krajina v zahraničí prezentuje.

Koncom júla rokoval Babiš s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom. Súčasťou diskusie bola tiež téma migrácie, vrátane úlohy Frontexu. Babiš vtedy vyzval na posilnenie jeho právomocí.

„Frontex dostáva stovky miliónov eur len preto, aby nám hlásil, kadiaľ migranti prichádzajú. Na to ho nepotrebujeme. Myslím, že ak má zohrávať aktívnu úlohu, mal by pomáhať líbyjskej pobrežnej stráži,“ povedal. Za dôležité označil potlačenie pašeráckych skupín, ktoré prevážajú imigrantov z Afriky na európske pobrežie.

Posun nastal o necelé dva mesiace. Premiéri Česka a Slovenska ešte pred veľkým summitom v Salzburgu rokovali v Košiciach. Andrej Babiš a Peter Pellegrini spoločne skritizoval návrh Európskej komisie na zásadné zvýšenie kapacít Frontexu – z 1500 pracovníkov by sa ich malo do roku 2020 byť až 10 tisíc. Rozpočet by potom mal narásť v priebehu siedmich rokov o 10 miliárd eur.

Predseda českej vlády existenciu agentúry ale spochybnil. „Musíme jasne hovoriť naše názory, napríklad na Frontex, ktorý vôbec nepotrebujeme, o tom treba diskutovať,“ nechal sa počuť Babiš. Od júla teda išlo v rétorickej rovine o značný posun.

Poľsko a Česká republika: Silnejší Frontex nám uberie z eurofondov

Krajiny sa boja, že väčší rozpočet na posilnenú hraničnú agentúru EÚ bude znamenať menej prostriedkov z eurofondov pre nich.

V polovici októbra už bola situácia zase iná. Babiš svoje výhrady voči agentúre Frontex významne zmiernil po návšteve jej varšavskej centrály spoločne s poľským premiérom Mateusz Morawieckim. Predseda českej vlády ocenil monitoring a prehľad agentúry o situácii na hraniciach EÚ, rovnako ako jej úlohu pri navracaní imigrantov do ich krajín pôvodu a celkovú pomoc členským krajinám. V tomto ohľade podľa Babiša funguje Frontex výborne a mal by začať operovať tiež mimo Európy.

K téme sa predseda vlády následne vyjadril aj na Európskej rade minulý týždeň.

„Európskych partnerov som informoval o svojej návšteve Frontexu. Jeho pôsobenie v monitoringu a v politike návratu je veľmi dobré. Ale som presvedčený, že je potrebné zamerať sa na narastajúci rozpočet Frontexu a na jeho efektívne zameranie, vrátane možného použitia časti peňazí na zastavenie migrácie zo štátov severnej Afriky,“ povedal český premiér. Samotnú existenciu agentúry však už nespochybnil.

Čo hovoria oficiálne dokumenty

V ideálnom prípade by mal postoj Českých reprezentantov vychádzať zo strategických a ďalších oficiálnych dokumentov. Prístup k téme migrácie zmieňuje Bezpečnostná stratégia ČR z roku 2015. Zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach štátov EÚ podľa nej významným spôsobom ovplyvňuje spôsob ochrany územia Česka vo vzťahu k potláčaniu nelegálnej migrácie a kladie zvýšené nároky na spoluprácu členských štátov EÚ pri ochrane ich vonkajších hraníc.

V oblasti ochrany vonkajších hraníc EÚ mala potom Česká republika v pláne z roku 2015 presadzovať dokončenie a využívanie moderných veľkokapacitných informačných systémov a zavádzanie systémov registrácie vstupu a výstupu.

„ČR bude naďalej presadzovať zachovanie a efektívnu správu kľúčových mechanizmov migračnej politiky EÚ, ktoré zahŕňajú spoluprácu v oblasti azylovej politiky na základe tzv. Dublinského systému,“ píše sa v stratégii.

Migranti pomáhajú bojovať proti mafii

Európska pohraničná stráž získava od migrantov informácie, ktoré pomáhajú bojovať proti pašerákom a obchodníkom s ľuďmi.

Bezpečnostná stratégia však vznikla už za Sobotkovej vlády, v ktorej Babiš zastával „iba“ pozíciu vicepremiéra. Ďaleko bližšie by mu však určite malo byť Programové vyhlásenie súčasnej vlády z tohtoročného júna. Náplň dokumentov sa však príliš nelíši.

„Schengenská hranica nesmie byť pre ilegálnu migráciu prestupná. Je potrebné ju adekvátne strážiť. EÚ musí vytvoriť mechanizmy obrany a ochrany pre prípad, keď sa situácia náhle zhorší. Len tak možno uchovať jednu z hlavných výsad európskeho priestoru: voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu,“ zhodol sa súčasný Babišov kabinet.

Hoci dokumenty Frontex explicitne nezmieňujú, zdôrazňujú potrebu riešenia v rámci celej EÚ a vytvorenie spoločných mechanizmov. Aspoň vo formálnej rovine je teda český postoj celkom jasný.

Migrácia a ďalšie Babišove „otočky“

Nekonzistentnosť výrokov a postojov súčasného českého premiéra v migračných otázkach nie je novinkou. Pálčivé témy utečeneckých kvót ovláda českú politickú scénu už od roku 2015, aj tu predseda ANO značne menil svoje názory.

V septembri 2015 Andrej Babiš navrhol, že ak by systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl nebol povinný, utečenci zo Sýrie by v Česku mohli obsadiť tisícky voľných pracovných miest. K významnému obratu jeho rétoriky došlo v roku 2016, keď napríklad v júli kategoricky odmietol prijatie akýchkoľvek utečencov pôvodom zo Sýrie.

Podobne premenlivý názor zastával napríklad aj v otázke, či má ČR na EÚ kvôli kvótam podávať žalobu.

Otázkou zostáva, prečo Andrej Babiš tento „flexibilný“ prístup k dôležitým otázkam praktizuje. Či sa tak deje z čisto pragmatických dôvodov, kvôli nátlaku iných krajín, alebo dôvod leží ešte niekde úplne inde.