Je čas pridať sa do debaty, ktorú vedie Macron s Orbánom

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a maďarský premiér Viktor Orbán v júni 2017. [Veľvyslanectvo Francúzskej republiky v Maďarsku]

Spor medzi federalizmom a nacionalizmom musí byť nosnou témou pred európskymi voľbami. Je načase, aby sa politici prestali strániť ústavných tém EÚ, píše Andrew Duff.

Andrew Duff je prezidentom Spinelliho skupiny – politického zoskupenia poslancov Európskeho parlamentu a iných politikov, ktoré presadzuje federálnu víziu Európskej únie. Je bývalým europoslancom za Veľkú Britániu v skupine liberálov.

Orbán by rád zastavil postup imperiálneho Bruselu tým, že spojí ne-liberálne sily v Strednej Európe. Macron chce federálnu Európu.

Diskusia v roku 2019 by sa mala viesť presne o tomto ideologickom konflikte. Dodalo by to európskym voľbám, ktoré mnohým pripadajú nezaujímavé, potrebné ostrie.

Macron: Orbán a Salvini ma právom vnímajú ako svojho hlavného protivníka

Francúzsky prezident reaguje na vyhlásenia maďarského a talianskeho premiéra, ktorí ho pri spoločnom stretnutí označili za element v Únii, ktorému sa chcú postaviť.

Zatriaslo by to aj mainstremovou straníckou politikou na úrovni EÚ, ktorá sa doteraz spoliehala na klasické ľavo-pravé spektrum v národnom štáte. Európske strany budú čoskoro prezentovať vlastné programy, ktoré budú napísané tak, aby minimalizovali nehody medzi členskými stranami.

Európske politické strany sa budú snažiť presadiť svojich špičkových kandidátov na post predsedu Európskej komisie (Európska rada má však inú predstavu). O tom, kam sa EÚ bude uberať ale rozhodne presne tento spor o miere federalizmu.

Varufakis radí Macronovi, ako tlačiť Nemecko k eurofederalizmu

Ak chce francúzsky prezident, aby Nemci pristúpili na jeho návrhy, musí použiť taktiku „prázdneho kresla”, myslí si bývalý grécky minister financií Janis Varufakis.

Federalistický manifest

Nás v Spinelliho skupine táto konfrontácia nezneisťuje. Náš „Manifest pre budúcnosť Európy: Zdieľaný osud“ (Manifesto for the Future of Europe: A Shared Destiny) navrhuje sériu reforiem, ktoré premenia Európsku úniu na novú úroveň demokratickej vlády.

V perspektívne 10 rokov chcú „spinellisti“ EÚ, ktorá by mala vlastnú suverenitu, s vládou  schopnou primerane konať, tam kde členské štáty zlyhávajú. Súčasná EÚ nemá nástroje pre výzvy, pred ktorými stojí, vrátane, napríklad, stability eurozóny. Vývoj ústavného procesu EÚ od prijatia Lisabonskej zmluvy je pre nás sklamaním.

Manifest je manuál pre tých, ktorí budú súčasťou ďalšieho konventu, ktorý bude pripravovať zmeny zmlúv.

Silný parlament, silná Komisia

Spinelliho skupina tvrdí, že ak má mať EÚ dlhodobú budúcnosť, musí sa viac integrovať. To vyžaduje efektívnu a jasne vymedzenú vládu, ktorá sa zodpovedá silnému zákonodarnému zboru.

Navrhujeme posunúť rovnováhu výkonnej moci z Rady na Komisiu. Podpredseda Komisie by sa stal „ministrom“ financií, ktoré by malo právomoc vyberať dane.

Lídri členských štátov by si ponechali svoju strategickú úlohu na summitoch. Ako kolektívny orgán by sa ale zodpovedali Európskemu parlamentu. Európska rada by mala povinnosť riadiť Radu ministrov, pričom by sa malo zrušiť jej rotujúce predsedníctvo.

Diskutovali sme aj o nápade zlúčiť posty predsedov Komisie a Európskej rady. Rozhodli sme sa byť proti, a to najmä z dôvodu, že by to mohlo obe inštitúcie oslabiť.

Súdny dvor EÚ by sa mal rozvinúť do najvyššieho federálneho súdu. Prijímanie legislatívy – ktorá bude buď ustanovujúca alebo bežná – bude otvorený proces. Normou bude hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

Schulz žiada „Spojené štáty európske“

Nemeckí sociálni demokrati vo štvrtok súhlasili s predbežnými rokovaniami o obnovení veľkej koalície s CDU/CSU. Ich líder Martin Schulz volá po vzniku Spojených štátov európskych.

V európskych otázkach by podľa manifestu mali hrať dôležitejšiu úlohu mestá a regióny. Do Európskeho parlamentu by sa malo v roku 2024 voliť s využitím nadnárodných kandidačných listín. Nemali by sme brániť posilnenej spolupráci (skupín členských štátov) a to ani v oblastiach zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej.

Zmena zmlúv

Spinelliho skupina si myslí, že zmenu zmlúv – ktorá by sa vygenerovala na konvente – by mala mať možnosť zablokovať len Európska rada a to len jednomyseľne.

Zmeny by vstúpili do platnosti ešte predtým, ako by ich ratifikovali všetky členské štáty.

Vznikla by nová kategória pridruženého členstva pre existujúcich členov, ktorí sa rozhodnú, že federálna únia pre nich nie je cesta. Tento typ vzťahu by sa mohol hodiť aj Nórsku, Islandu, Švajčiarsku a Veľkej Británii.

V manifeste sme si špeciálne dali pozor na to, aby ústavný rámec únie ponechal priestor tradičnej straníckej politike, v ktorej prebieha súťaž o podobu sociálnych a ekonomických politík. Trváme však na tom, že potrebujeme lepšiu definíciu „čoraz užšej únie“ než zatiaľ máme.

Voliči sa veľmi prirodzene držia ďalej od ústavných debát. Európski politici sa ich, od porážky ústavnej zmluvy v roku 2005, boja tiež. Pred debatou medzi nacionalizmom a federalizmom, ktorú vedú Orbán a Macron by sa však nemali skrývať.

Orbán predpovedá nástup kresťanskej neliberálnej demokracie

Podľa maďarského premiéra prinesú budúcoročné eurovoľby posun k neliberálnej kresťanskej demokracii, ktorá ukončí éru multikulturalizmu.

Pre občanov je dobré, ak sa demokratické inštitúcie preberú technokratickú reguláciu. Verejnosť na modernejšiu úniu, ktorá potlačí korupciu, je akcieschopná v prípade problémov a poskytne lepšiu vonkajšiu a vnútornú bezpečnosť, zareaguje pozitívne.

Dokončená Hospodárska a menová únia má lepšie predpoklady riešiť regionálne nerovnosti a finančnú nestabilitu.

Spinelliho skupina ukazuje cestu vpred k federálnej únii v Európe, ktorá je založená na liberálnej demokracii, solidarite a vláde zákona. Jej návrhy sú koherentné, detailné a uskutočniteľné.

Budúci rok majú voliči na výber medzi politikmi, ktorí chcú pokračovať v snahách o zjednotenú Európu a tých, ktorí riskujú návrat nacionalistickej minulosti.