Klauzula solidarity EÚ: Prázdne slová alebo efektívny nástroj?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Príspevok vznikol ako súčasť publikácie pre Švédsky inštitút medzinárodných vzťahov.

„V chvatnej snahe EÚ o implementáciu Lisabonskej zmluvy sa veľmi málo pozornosti venovalo tzv. „klauzule solidarity“,  alebo článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto jednostranové ustanovenie je jednou z najexplicitnejších požiadaviek voči členským štátom konať spoločne a pomáhať si navzájom tvárou v tvár katastrofám, výnimočným udalostiam a krízam na európskom kontinente. Napriek tomu musí byť ešte presný význam tejto požiadavky a jej implikácie pre inštitúcie EÚ a členské štáty dôkladnejšie zhodnotené.

Koncept solidarity v EÚ doteraz pre rôznych ľudí (a vlády) znamenal rôzne veci. Pokiaľ bola solidarita len rétorickým nástrojom v kontexte EÚ, boli takéto rozdiely tolerovateľné. Teraz, keď sa solidarita zaviedla ako právny koncept cez „klauzulu solidarity“, tieto rozdiely treba prekonať.

V nedávnej analýze, ktorú vydal Švédsky inštitút medzinárodných vzťahov sme študovali význam klauzuly solidarity v príhodný moment jej vývoja. Komplexnosť moderných kríz (sopečný popol, H1N1, prírodné katastrofy veľkého rozsahu) je čoraz viac zrejmá. Pomaly sa vytvára aj politicko-administratívna mašinéria na podporu klauzuly solidarity.

Európska komisia by mala v nadchádzajúcich mesiacoch sformovať konkrétny návrh a tým sa črtá príležitosť dotvoriť klauzulu tak, aby bola konzistentná s jej pôvodným úmyslom.

Úlohou, ktorej čelia európski a národní tvorcovia politík, je zadefinovať detaily o záväzkoch, ktoré z tejto vyplývajú. Ignorovať tieto záväzky, alebo predpokladať, že táto klauzula nikdy nebude aplikovaná sa môže ukázať ako nebezpečná stratégia založená na zbožnom želaní.

V našej analýze ponúkame interpretáciu tejto klauzuly. Približujeme jej históriu a pozíciu zoči-voči ďalším povinnostiam uplatňovať solidaritu v Európe. Ponúkame detailný výklad jej obsahu a formulujeme sedem otázok súvisiacich s jej implementáciou. Analýzu zakončujeme dvoma časťami – prehľadom nedávneho vývoja a odporúčaniami pre politikov.

Naše odporúčania povzbudzujú politikov, aby si zadefinovali krátkodobú, strednodobú a dlhodobú víziu uplatňovania solidarity v EÚ.

V krátkodobom horizonte sa treba sústrediť na dohodu o implementácii a vyjasniť si pozíciu tejto klauzuly v kontexte iných nástrojov EÚ. V strednodobom horizonte je treba definovať situácie, v ktorých môže byť klauzula aplikovaná a zvážiť národné možnosti poskytovať solidaritu iným. V dlhodobom horizonte sa treba zamyslieť nad vývojom konceptu solidarity v širšom kontexte. Analýza pripomína, že to, aké voľby urobíme dnes bude mať dlhotrvajúci vplyv na to, či sa z EÚ stane efektívne zoskupenie na zvládanie kríz vo svetle čoraz komplexnejších rizík a hrozieb“.