Merkelovej digitálna politika: Výsmech z vlastného zlyhania

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Marcový protest proti legislatíve EÚ o copyrighte v Berlíne. [EPA-EFE/Jens Schlueter]

Únii kvôli novej copyrightovej legislatíve hrozí dig-xit, alebo digitálny odchod európskej tvorby. Jej konečná podoba, o ktorej budú rozhodovať o dva týždne europoslanci, je fraškou, porovnateľnou s tvrdeniami o plochej zemi, píše SASHA LOBO.

Sascha Lobo je nemecký blogger, lektor a aktivista v oblasti internetovej a marketingovej komunikácie.

Európa sa z brexitu smeje a zároveň mu nadáva – a prečo by aj nie? Je rozčarovaná nad tým, že sa britská politika vzďaľuje od reality. A smeje sa, aby sa s tým vôbec vyrovnala. Samotná EÚ však nerobí nič preto, aby ju neohrozil aj ďalší exit, tentokrát dig-xit: odliv digitálnych výstupov svojej vlastnej tvorby. Obidva odchody majú spoločné to, že vládnuca generácia – egocentrická a neochotná pozrieť sa len o kúsok ďalej od svojho nosa – ničí šance a príležitosti tých, ktorí prídu v nasledujúcich rokoch.

Zaostríme na Nemecko, ktoré je hnacou silou digitálneho debaklu EÚ, štrukturálne veľmi podobnému brexitu. Angela Merkelová odchádza z kresla nemeckej kancelárky a zanecháva za sebou digitálnu infraštruktúru, ktorá je priestorom zrúcanín, a ešte si z nej aj uťahuje. Na februárovej konferencii v Berlíne vtipkovala, že v niektorých častiach Brandenburska by ľudia boli vďační aj za pripojenie k 2G sieti.

Budú internetové platformy kontrolovať všetko, čo zverejníme? Rozhodnú o tom europoslanci

Iniciatíva #SaveYourInternet zvoláva protesty, malé podniky sú zaskočené, asociácie autorov oslavujú. Podľa textu smernice si v krátkej dobe budú musieť komerčné weby zaobstarať licenciu s každým autorom, ktorého text, fotku, či video zverejnia.

Merkelová je kancelárkou od roku 2005 a prinajmenšom od roku 2007 rôzne vlády pod jej vedením znova a znova sľubovali digitálnu infraštruktúru, a potom sľuby porušovali. Napokon si v roku 2019 Merkelová robí žarty z vlastného zlyhania, za ktoré teraz niektorí pykajú. Aká drzosť.

Regulácia hlavných platforiem je absolútne nutná

Do Merkelovej anti-digitálneho dedičstva patrí súčasná reforma autorských práv v EÚ. Na začiatku je treba zdôrazniť, že reformu autorských práv potrebujeme. Autorské práva, ktoré fungujú lepšie v digitálnej sfére, potrebujeme najmä pre tvorcov obsahov a diel. A absolútne nutná je regulácia hlavných platforiem, bez ohľadu na ich radikálny záujem v zisku.

Koncepcie pre rozumnú reformu autorských práv skutočne existujú. Napriek častým tvrdeniam o opaku, mnoho múdrych a praktických návrhov, ktoré sa ocitli na stole zodpovedných, boli často ignorované. Namiesto nich je súčasné znenie legislatívy fraškou, ktorá je z hľadiska popierania reality porovnateľná s hnutím „plochej zeme“.

Zmätok v nových copyrightových pravidlách na internete? Čo by priniesli? (INFOGRAFIKA)

Aké by boli výhody a nevýhody novej celoeurópskej legislatívy o autorských právach? Ktoré otázky vzbudzujú najviac nevôle a čo bude nasledovať?

Chytľavým príkladom sú najväčší zástancovia samotnej reformy, tí, ktorým Angela Merkelová nastavila svoje uši spolu so sebe vlastným nezáujmom o strednodobé dôsledky digitálnej politiky.

Vedúci komunikácie Federácie nemeckých vydavateľov novín na Twitteri tvrdil, že „najväčším problémom je, že kreatívny obsah tlačových vydavateľov na internete ešte nie je chránený autorskými právami“. To je urážlivá dezinformácia: samozrejme, že je obsah predávaný vydavateľmi tlače na internete chránený. Ale práve vydavatelia sú zvyčajne tí, ktorí obsah využívajú, a nie tí, ktorí ho vytvárajú.

Toto tvrdenie má preto asi takú výpovednú hodnotu, ako keď sa povie, že „obsah od vydavateľov tlače nie je chránený zákonom o cestnej premávke“. Technicky to nie je úplne nepravdivé, ale je to obdobný argument, ktorý otrocky chápe a preberá pojmy, no ignoruje pri tom akýkoľvek kontext.

Na európsku reformu copyrightu upozorňujú aj slovenskí a českí YouTuberi

Známi vlogeri ako GoGo alebo Duklock zo Slovenska, či Kovy z Čiech, zaznamenali po zverejnení videí o reforme autorských práv záujem desiatok tisíc followerov. Osvetová kampaň je ale u nás podľa influencerov nedostatočná, niektorí nabádajú písať europoslancom, iní podpísať petíciu.

V jednom aspekte ale musíme byť Angele Merkelovej za jej prejav vďační. Neúmyselne odhalila propagandu, ktorú šíria niektorí členovia vládnucej konzervatívnej strany CDU o veľmi kontroverznom článku 13. Povedala totiž, že „filtre na nahrávanie sa teraz nazývajú aj Merkelovej filtre“ – zatiaľ čo jej kolega z CDU Axel Voss, zodpovedný spravodajca Európskeho parlamentu, opakovane iných upozorňoval na to, že „v texte (legislatívy, pozn. red.) vôbec nepíšeme o filtroch! Najprv si to, prosím prečítajte!“.

Samozrejme, pán Axel Voss, žiadne nahrávacie filtre tam nie sú, aspoň nie v texte. No kancelárka ich stále bráni a do pléna hádže ďalší lahodný, prémiový žart. Lingvisticky má Voss pravdu: slovné spojenie „nahrávací filter“ sa v texte nenachádza. Ale tento argument je ako prikázať niekomu, aby sa z Frankfurtu do New Yorku dostal do ôsmich hodín. Nie je potrebné spomenúť slovo „lietadlo“ na to, aby bolo jasné, že to bude jediná dostupná možnosť.

Prekrúcanie a zmätok v právach

Ten istý Axel Voss znova a znova dokazuje, že jeho chápanie internetu a autorských práv nie je dostatočné. Najnovšie na stretnutí výboru JURI tvrdil, že zoznamovacia platforma Tinder by nebola článkom 13 ovplyvnená, pretože by len niekedy zaznamenala chránenú (profilovú) fotografiu a prípadov by nebolo veľa.

Ako však upozorňuje europoslankyňa Julia Reda, každá – nielen profesionálne odfotografovaná fotografia – je chránená autorským právom. Nie je náhoda, že Voss mätie a prekrúca podstatu autorských a ďalších práv na ochranu.

Europoslankyňa J. Reda: Online filter na kontrolu copyrightu diela bude musieť mať takmer každý

Jedna z najaktívnejších europoslancov v boji za spravodlivé autorské práva na internete tvrdí, že nové znenie celoeurópskej smernice poškodí malé firmy. „Pýtajte sa vlády aj europoslancov, prečo zlý návrh podporujú. Vo voľbách ich ohodnotia najmä mladí voliči,“ hovorí JULIA REDA.

Práve to je skutočnou podstatou tejto reformy. Zaoberá sa totiž záujmami tých, ktorí držiteľov práv vykorisťujú – vlastne len niektorými vykorisťovateľmi – a vôbec nie tých, ktorí sú tvorcami alebo bežnou populáciou.

Súčasná reforma autorských práv je v skutočnosti obchodnou politikou a v konečnom dôsledku upevňuje pozície spoločností ako Google či Facebook. Pretože iba tieto veľké korporácie – ak vôbec nejaké – si budú môcť dovoliť právne riziko, ktoré im umožní zverejňovať obsah, ktorý na ich platformy nahrajú bežní používatelia. Tých, ktorí proti tomu protestujú, dokonca Európska komisia označuje za „nebezpečnú bandu“.

Áno, to sa naozaj stalo, aj keď bol text odvtedy zo stránok Komisie odstránený. Demokratický protest sa rovná nebezpečnej bande.

Žiadne vyváženie záujmov, žiadne posúdenie vplyvu, žiadne zváženie

Dig-xit, táto proti-digitálna agresia EÚ proti mladým, sa skrýva za ochranu kreatívnych ľudí. Klam je ale ľahko rozpoznateľný. Tam, kde sa záujmy tvorcov a spoločností, zaoberajúcich sa správou práv rozchádzajú – čo sa niekedy stáva – táto reforma vo veľkej miere smeruje k rozhodovaniu v prospech spoločností. Jedným z mnohých príkladov je tzv. Total Buy Out, čo je typ zmluvy, v ktorej vykorisťovatelia, ako napríklad niektorí vydavatelia, môžu prakticky zbaviť svojich práv tvorcov, teda tých, o ktorých sa tvrdí, že sa o nich legislatíva stará. Ak by sa EÚ skutočne starala o tvorcov, zakázala by alebo by výrazne obmedzila takýto totálny „výkup práv“ (ako sa pôvodne plánovalo). Obrovské prekvapenie: nestarala sa.

Teraz sa navyše zintenzívňujú hlasy, ktoré považujú najnovší návrh za ešte horší. Expertní právnici a profesori práva hovoria napríklad, že by takáto reforma „trvalo zmenila povahu internetu“. Tiež tvrdia, – a to môže byť najostrejšia paralela s brexitom – že „opäť prevláda dojem o tom, ako si mnohí poslanci Európskeho parlamentu ešte neuvedomujú, aké významné a závažné bude ich rozhodnutie“.

Reforma copyrightu: Vojna autorov, technologických gigantov a europarlamentu

ŠPECIÁL / Nová celoeurópska legislatíva o autorských právach zahŕňa mnohé elementy, ktoré môžu transformovať spôsoby využívania internetu a sociálnych sietí naprieč kontinentom. Pri jej tvorbe sa ale ukázalo, že šedých zón je veľmi veľa.

Rovnováha medzi záujmami, hodnotením vplyvu, ani úvahami o nových svetoch, ktoré sa formovali a o ktoré sa starajú mladí, v podstate neexistuje. Kancelárka Merkelová sa obkolesila mnohými chytrými a skúsenými ľuďmi: Nemeckou digitálnou radou (Digitalrat), takzvaným „digitálnym kabinetom“ (Digitalkabinett) a aj dvomi národnými ministrami, zodpovednými za digitálne záležitosti. Všetci títo ľudia vedia, o čom hovoria.

Merkelová však vo svojom prejave ukázala, do akej miery sa názormi týchto ľudí zaoberá. Ministerka pre digitálnu agendu Dorothee Bärová sedela počas prejavu v publiku a s jemným úsmevom a žmurknutím naznačila: „Máme trochu odlišné názory.“ Je pravdou, že aj toto je spôsob, ako vyjadriť presvedčenie, že sa niekto neopiera o fakty, ale je jednoducho aj lídrom vlády.

Názor vyšiel pôvodne v magazíne Der Spiegel.