Monitor miery kohézie v EÚ: Slovensko je v jadre technicky, v mysliach ľudí už menej

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

ECFR: EU COHESION MONITOR [ecfr.eu]

Oľga Gyárfášová interpretuje výsledky hodnotenia súdržnosti 28 členských štátov EÚ na základe dát nástroja EU Cohesion Monitor.

Keď sa na Slovensku povie „kohézia“, najčastejšou asociáciou by pravdepodobne boli „kohézne fondy“ ako jedna z podôb štedrých eurofondov, ktoré prúdia do krajiny s cieľom vyrovnávať rozdiely medzi jednotlivými krajinami a ich časťami. Kohézia však má aj svoju zásadnejšiu podobu – je to komplexný, mnohovrstevnatý spoločenský fenomén, ktorý znamená solidaritu, spolupatričnosť, zbližovanie, akési pozitíve „lepidlo“ spoločnosti. Dá sa však miera kohézie odmerať? Dá sa preniesť do porovnateľných škál, indexov, percent? Berlínsky think-tank Európska rada pre medzinárodné vzťahy (ECFR) takúto úlohu zvládol a začiatkom apríla zverejnil už šieste vydanie Európskeho monitora kohézie, ktorý mapuje situáciu v EÚ 28 za rok 2017, teda desať rokov od prvého merania. Je to ďalší robustný, celoeurópsky projekt ECFR, doteraz sme viac mali možnosť spoznať EU Coalition Explorer.

Monitor obsahuje viac ako 20 000 čísiel, v ktorých sa pri hlbšom ponore dá utopiť. Úlohu záchrannej vesty splnia dva predpoklady: jednak poznať spôsob, ako je celkový koncept kohézie vytvorený po metodologickej stránke a po druhé – ísť do labyrintu dát s  konkrétnym cieľom, čo sa chceme dozvedieť.

Koncept kohézie v projekte ECFR pozostáva z dvoch základných dimenzií – individuálnej a a štrukturálnej. Individuálnu kohéziu pokrýva päť oblastí: skúsenosti, angažovanosť a participácia, postoje, súhlas so spoločnými politikami a očakávaniami. Ide o dáta na úrovni jednotlivcov, napr. výskumy verejnej mienky či volebná štatistika. Štrukturálnu dimenziu saturujú objektivizované štatistické údaje o ekonomickej flexibilite, ekonomických a obchodných väzbách, čerpaní eurofondov, integrácii politík a bezpečnosti. Každá z oblastí na oboch dimenziách je ďalej tvorená konkrétnymi indikátormi, napr. v prípade angažovanosti a participácie je to účasť na eurovoľbách alebo voľba pro-európskych strán, v prípade ekonomických väzieb miera obchodu s krajinami EÚ. Všetky údaje použité v monitore pochádzajú z verejne dostupných dátových zdrojov.

Pozrime sa teraz na základné výsledky za rok 2017. Členské krajiny EÚ 28 sú z hľadiska miery kohézie rozdelené do štyroch kvadrantov vymedzených spomenutými dvoma dimenziami (Graf 1). Krajín s vysokou kohéziou je osem, najvyšší rating má Luxembursko, ďalej tam patria všetky tri pobaltské štáty, Holandsko, Nemecko a Slovinsko. Na opačnom póle je sedem krajín, pričom najnižšou kohéziou sa vyznačuje Veľká Británia. Jej excentrická pozícia sa však netýka len aktuálneho obdobia rok po referende. Veľká Británia je stabilnou odchýlkou a s istou nadsádzkou sa dá povedať, že brexit je dôsledkom, nie príčinou extrémne slabej kohézie. Nízkou kohéziu na oboch osiach sa vyznačuje aj Grécko či Chorvátsko. Medzi krajiny, ktoré vykazujú vysokú mieru individuálnej kohézie, ale slabo skórujú na dimenzii štrukturálnej patrí predovšetkým Írsko. Štvrtý kvadrant predstavujú krajiny so silnou štrukturálnou, ale slabou individuálnou kohéziou. V ňom sa umiestňujú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky, ale aj Francúzsko a Rakúsko. „Kohézia EÚ je krehká a vzácna komodita. Potrebujeme také stratégie jej budovania, ktoré budú ušité na mieru jednotlivých krajín…,“ uviedla na margo výsledkov projektu a značnej variabilty krajín Almut Möller, výskumníčka a riaditeľka berlinskej pobočky ECFR.

Graf 1: Celkové výsledky za všetky krajiny EÚ v roku 2017

Spomedzi V4 sa Slovensko umiestňuje najpriaznivejšie a to v oboch perspektívach. V prípade štrukturálnej kohézie je našou komparatívnou výhodou členstvo v eurozóne, ako aj najvyššia miera otvorenosti našej ekonomiky. Zásadným faktorom je export automobiliek, čo však môže byť za istých okolností aj príčinou vyššej zraniteľnosti. Z hľadiska individuálnej kohézie sa tiež umiestňujeme vyššie ako naši susedia, čo je potešujúce najmä pri pohľade na kriticky nízku účasť na eurovoľbách. Toto však  kompenzujú pozitívne postoje k EÚ – na úrovni verejnej mienky Slovensko stále ešte patrí k EÚ-optimistickým krajinám.

Zaujímavá je aj vývojová perspektíva kohézie – priemer za EÚ ukazuje, že v roku 2017 sa miera kohézie „zotavila“ z krízových rokov. Zároveň vidíme, v dlhodobejšej perspektíve je štrukturálna kohézia stabilnejšia a výkyvy spôsobené finančnou a dlhovou krízou sa vyrovnali, vidíme dokonca posilnenie. Na druhej strane individuálna kohézia vykazuje v priemere mierny pokles, v prípade jednotlivých krajín – najmä Francúzsko a Taliansko – je tento pokles výraznejší. Podpisuje sa pod to celkový pokles dôvery k EÚ, nárast popularity euroskeptických strán, za čím zase môžeme vidieť aj dozvuky utečeneckej krízy. Otvára to dôležitú otázku – prečo pocit spolupatričnosti, priaznivého vnímania EÚ zaostáva za ekonomickou a sociálnou kohéziou? Navyše vidíme, že dopady ekonomickej a finančnej krízy, ktoré sa prejavili najmä poklesom štrukturálnej kohézie sa dajú ľahšie prekonať, ako dopady tých kríz, ktoré ovplyvňujú najmä subjektívne vnímanie. Zodpovednosť za tento stav padá do veľkej miery na hlavy národných politikov, ktorí stále viac populisticky využívajú práve európsku agendu a prezentovanie „Bruselu“ ako nepriateľa pre každú príležitosť na získavanie voličských hlasov.

Graf 2: Slovensko – vývoj individuálnej a štrukturálnej kohézie v rokoch 2007 – 2017

Priblížme tento rozpor opäť na príklade Slovensko (Graf 2). Od roku 2007 sa štrukturálna kohézia kontinuálne zvyšovala, individuálne bola premenlivá a konečnom dôsledku zaznamenala v priebehu 10 rokov pokles.

Zistenia Monitoru európskej kohézie nás upozorňujú, že nestačí integrovať politiky, obchod, ekonomiku a ďalšie štrukturálne aspekty kohézie, ale nesmieme zabúdať, že v prospech  individuálnej kohézie treba získať aj mysle a srdcia európskych občanov.

Oľga Gyárfášová je sociologička, riaditeľka Ústavu európskych štúdií a medzinárodných vzťahov, FSEV UK