Napriek rétorike neexistuje vo V4 zhoda na ruských plynovodoch

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Stavba Nord Streamu 2 v Nemecku. [EPA-EFE/Clemens Bilan]

Štyri stredoeurópske krajiny sú v otázke Nord Streamu 2 rozdelené podobne ako zvyšok Európy. Vyšehradská skupina je figovým listom, ktorý zakrýva ich rozdiely, píše MARTIN JIRUŠEK.

Martin Jirušek pôsobí ako odborný asistent na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne.

Plynovod Nord Stream 2, ktorý zväčší kapacitu baltskej trasy o 55 miliárd metrov kubických ročne a odkloní významnú časť plynu zo súčasnej tranzitnej cesty vedúcej cez strednú Európu, vyvolal búrlivú debatu.

Plán posilnenia severnej plynovej cesty výstavbou nového plynovodu viedol k zdanlivo zjednotenému frontu stredoeurópskych a východoeurópskych krajín. Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Poľsko sa postavili proti projektu. Vo svojom liste Európskej komisii z marca 2016 signatári vyslovili obavu, že projekt „má potenciálne destabilizujúce geopolitické dôsledky“. Rovnaké obavy vyslovila Vyšehradská skupina na poslednom summite vlani v októbri. Zdalo sa, že krajiny V4 konečne našli spoločnú pôdu.

Toto zdanie je však ďaleko od pravdy, čo dokazuje, že nájsť spoločný záujem v tak rozmanitom sektore, akým je energetika, ostáva vzácnosťou.

Česko a Slovensko

Už tesne po marci 2016 sa ukázalo, že Česká republika ani zďaleka nie je najzarytejším odporcom projektu. Dôvodom je jej súčasná aj budúca tranzitná pozícia. Česko bolo integrálnou súčasťou infraštruktúry Nord Stream 1 od roku 2012.

Nord Stream 2 zdvojnásobí objem prepravovaného plynu a je šanca, že Česi budú v jeho tranzite hrať dôležitú úlohu. Naznačili to kapacitné aukcie a plány českých prevádzkovateľov plynovodov rozšíriť existujúcu infraštruktúru.

Česko má preto len málo dôvodov projektu odporovať. Výsledkom je, že sa drží v ústraní, aby si nepoškodilo vzťahy s krajinami s rozdielnym názorom ako Poľsko či Ukrajina.

Preprava plynu cez Ukrajinu a Slovensko bude pokračovať, ukázal expert

V roku 2022 majú naplno fungovať Nord Stream 2 a Turk Stream. Napriek tomu Gazprom nedokáže uspokojiť svojich európskych zákazníkov bez ukrajinskej sústavy. Kyjev a Moskva sa preto zrejme dohodnú na pokračovaní prepravy.

Slovensko bolo spočiatku najhlasnejším odporcom projektu, nakoľko by znamenal výrazné obmedzenie jeho úlohy ako tranzitnej krajiny a výpadok príjmov z prepravných poplatkov.

Pre krajinu, ktorá dlho svoju tranzitnú úlohu vnímala ako dôležitú výhodu geografickej polohy by to bol neželaný výsledok. Keď sa však ukázalo, že plyn by namiesto z východu mohol prúdiť zo západu, slovenská pozícia sa začala meniť. Dnes sa predpokladá, že Slovensko bude súčasťou infraštruktúry Nord Streamu 2 a bude zabezpečovať prepravu plynu z Česka do energetického hubu v rakúskom Baumgartene.

Slovensko si tak zachová svoju úlohu, aj keď s nižšími poplatkami za tranzit. Neprekvapí preto, že slovenská pozícia je dnes podobná tej českej.

Poľsko a Maďarsko

Poľsko bolo naopak jedným z najhlasnejších odporcov projektu od začiatku a vo svojej pozícii zotrvalo. Z dôvodu zlých vzťahov s Ruskom a silnému protiruskému sentimentu v poľskom politickom diskurze ostal postoj Varšavy relatívne konzistentný, a to bez ohľadu na vývoj trhu s plynom.  V porovnaní s českým a slovenským postojom je ten poľský stabilný a neochvejný.

Negatívny poľský postoj k Nord Streamu 2 krajine tak či onak spôsobí pravdepodobne len malú škodu, pretože v budúcnosti bude Gazprom zrejme využívať hlavne tranzitné cesty mimo Ukrajiny. Keďže z ukrajinskej trasy bude odklonené veľké množstvo plynu, ktoré si bude hľadať cestu na Západ, poľská trasa má potenciál ostať funkčná aj po spustení Nord Streamu 2.

Posledná krajina V4, Maďarsko, si takisto zachovala stabilné, aj keď oveľa priateľskejšie vzťahy s Ruskom. Hoci pozícia krajiny sa formálne zhodovala s pozíciou V4, zdá sa, že Maďarsko sa správa skôr oportunisticky.

Stavbu ruského plynovodu už zdržali Dáni. Ďalšou hrozbou sú americké sankcie

Spojené štáty pripravujú zákon trestajúci firmy, ktoré sa podieľajú na Nord Streame 2. Chýbajúce povolenia v dánskych vodách pritom jeho dokončenie už teraz posúvajú z tohto na budúci rok.

Budapešť podpísala v uplynulých rokoch s Ruskom výhodné bilaterálne dohody, ktoré súčasne podčiarkujú rozdielnu politiku v porovnaní so zvyškom Vyšehradskej skupiny, zvlášť Poľska. Gazprom navyše nedávno dokončil podmorskú sekciu plynovodu Turk Stream a ohlásil nadväzujúci plynovod, ktorý by mal pokračovať až do Maďarska. To je ďalší dôvod, prečo Budapešť nemusí postoje ostatných stredoeurópskych krajín brať do úvahy. Nič však nie je vytesané do kameňa. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó nedávno naznačil, že Budapešť môže ruské dodávky nahradiť čiernomorskými z Rumunska.

Podobné vyhlásenia môžu byť len prázdne reči, hlavne ak vezmeme do úvahy rozvoj rumunských zásob, nepochybne však naznačujú nepredvídateľnosť a oportunizmus maďarskej vládnucej garnitúry.

Napriek oficiálnym proklamáciám existuje medzi krajinami Vyšehradu sotva nejaká zhoda na pozícii voči ruským plynovodom. Kontroverzná téma rozdelila Vyšehrad podobne ako zvyšok Európy na základe individuálnych cieľov jednotlivých členov. Nord Stream 2 slúži ako lakmusový papierik, ktorý naznačuje, že štáty Vyšehradu presadzujú v prvom rade svoje záujmy. Rámec V4 pritom využívajú ako figový list, ktorým zakrývajú vlastné rozdiely.

Titulok a medzititulky – redakcia.