Niektoré očakávania voličov zabezpečí len vyšší európsky rozpočet pre zahraničnú dimenziu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Na obdobie 2014 až 2020 vyčlenila EÚ len 6 percent svojho súčasného rozpočtu na „globálnu Európu“ (pokrývajúcu rozvoj a medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc, susedskú politiku a rozširovanie, a nástroje zahraničnej politiky). [Shutterstock]

Na prvý pohľad môže byť debata o európskom rozpočte veľmi nudná. Môže však rozhodnúť o tom, či EÚ prežije dostatočne dlho na to, aby potrebovala ďalší rozpočet, píše SUSI DENNISON.

Susi Dennison pracuje v Európskej rade pre zahraničné vzťahy (ECFR) ako riaditeľka programu European Power.

Nie je veľa tém, ktorými sa EÚ zaoberá a ktoré sa pravidelne objavujú na prvých stránkach novín. Ako žiť s posilňujúcou krajinou pravicou v národných vládach, ako sa pripraviť sa na ďalšie voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 alebo odchod Spojeného kráľovstva – sú možno medzi nimi.

Ďaleko od novinových titulkov, v zasadacích miestnostiach bez okien a blízko Schumanovho kruhového objazdu v Bruseli, sa minulý mesiac začali rokovania, ktoré by mohli byť pre jej budúcnosť rozhodujúce. Tieto diskusie sa týkajú budúceho Viacročného finančného rámca (VFR) alebo, laicky povedané, rozpočtu EÚ.

Počas týchto diskusií sa rozhodne o financovaní európskych politík od roku 2021 a o prerozdelení finančných prostriedkov medzi jednotlivé priority.

Europoslanci chcú zvýšiť spoločný rozpočet na 1,3 percenta HDP

Dodatočné prostriedky sa majú použiť na financovanie nových priorít a na premenu poľnohospodárskych a kohéznych politík, na ktoré sa vynakladá prevažná časť finančných prostriedkov Únie.

Ukáže sa, či sú členské štáty ochotné investovať do európskeho projektu alebo sa budú usilovať o krátkodobé víťazstvo a vyššie štrukturálne financovaniepre seba v porovnaní s ich susedmi.

Európsky projekt zabezpečuje občanom EÚ bezpečnosť, prosperitu a riadenie migrácie – čo sú veci, za ktoré vo vnútroštátnych voľbách rozhodujú najčastejšie.

Čo voliči očakávajú

Ak chce EÚ riešiť otázky, o ktoré sa jej občania zaujímajú, bude musieť vyčleniť prostriedky nielen na projekty v členských štátoch, ale aj na zahraničné iniciatívy. Bezpečnosť v Európe môžu krajiny dosiahnuť len tak, že skoordinujú svoje diplomatické, obranné a rozvojové schopnosti.

A ak chcú na kontinente zabezpečiť prosperitu, musia čeliť aj zahraničnej situácii a využiť  celosvetovú digitálnu, hospodársku a kultúrnu prepojenosť. Riadenie migračných tokov v EÚ sa bude z dlhodobého hľadiska opierať o spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu, ako o politiky kontroly hraníc a politiky prijímania a integrácie.

Voliči z týchto krokov neuvidia okamžité výsledky. Dlhoročné a nedostatočné investovanie do týchto oblastí však zníži schopnosť národných vlád plniť očakávania svojich občanov. Nemôžeme ani ignorovať dopady rozhodnutí o Viacročnom finančnom rámci na úlohu Únie ako globálneho hráča.

Externá dimenzia hrá druhé husle

Externá časť rozpočtu bola v porovnaní s jej vnútornou vždy obmedzená. Na obdobie 2014 až 2020 vyčlenila EÚ len zo svojho súčasného rozpočtu na „globálnu Európu“ (pokrývajúcu rozvoj a medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc, susedskú politiku a rozširovanie, a nástroje zahraničnej politiky) len 6 %.

Diskusie o tejto časti rozpočtu budú tentokrát pravdepodobne napätejšie, a to z troch dôvodov.

Po prvé, EÚ má väčšie ambície ako pred šiestimi rokmi.

Únia sa v roku 2016 zaviazala ku globálnej stratégii, v rámci ktorej chceli členské štáty chceli prispieť k stabilite za svojimi hranicami. Oboje sa dialo z bezpečnostných dôvodov a v snahe odradiť potenciálnych migrantov od vycestovania do Európy za lepším životom. Očakávania v oblasti externej časti rozpočtu sú vyššie ako kedykoľvek predtým.

Väčšie ambície, menšie zdroje

V rokovaniach si konkuruje viacero návrhov – zaradenie obrannej zložky do rozpočtu, oddelenie alebo zníženie zahraničnej rozvojovej pomoci, či zameranie sa na regióny, ktoré sú zdrojom migrácie do Európy.

Po druhé, nový rozpočet bude mať menej prostriedkov ako v minulosti. Spojené kráľovstvo, ktoré je štvrtým najvyšším prispievateľom (v absolútnych číslach), opustí Úniu ešte predtým než nový Viacročný finančný rámec nadobudne účinnosť.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.

Britská premiérka Theresa Mayová nedávno naznačila, že Spojené kráľovstvo bude koordinovať časť svojej rozvojovej pomoci s rozpočtom Európskej únie. Nebude sa však zaväzovať, pokým sa neuzavrie presná dohoda o brexite a EÚ svoj rozpočet neschváli. Finančné zdroje zo Spojeného kráľovstva preto nemôžu byť súčasťou predpokladov v debatách o novom VFR.

Po tretie, niektoré členské štáty by uprednostnili Úniu, ktorá by utrácala a robila menej. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker presadzuje navýšenie európskeho rozpočetu. Niekoľko čistých prispievateľov z jadra EÚ – pod vedením Holandska – je odhodlaných proti týmto snahám bojovať.

Tieto rozdiely odzrkadľujú odlišné názory o vývoji EÚ: členské štáty, ktoré sa k EÚ pridali v roku 2004, považovali inštitucionálnu súdržnosť, jednotný trh a prístup k eurofondom pre zaostalé regióny za znaky členstva v Únii, ktoré tu budú vždy. Tieto krajiny považujú niektoré zakladajúce členské štáty, ktoré sa usilujú o pružnejšiu Úniu s menším rozpočtom, za hrozbu, ktorej musia počas rokovaní o rozpočte čeliť.

Bratislavská župa bojuje za viac peňazí z budúceho rozpočtu EÚ. Ostatné kraje zatiaľ nie sú proti

Bratislavský samosprávny kraj chce, aby sa zmenila metóda, ktorou sa meria vyspelosť regiónov v Európskej únii. Od nej totiž závisí, koľko peňazí dostávajú z fondov Európskej únie.

Komisia chce tieto rozpory riešiť. V máji predloží návrh rozpočtu, ktorý členské štáty schvália ako základ rámcovej dohody. Európska komisia dúfa, že tak urobia do októbra, ešte pred ďalšími voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

Vysoká cena za pokoj v dome

Návrh pravdepodobne vyčlení viac zdrojov na domáce projekty, a to na úkor externej časti rozpočtu. Umožnilo by to dosiahnuť dohodu relatívne rýchlo bez ujmy v iných vnútorných diskusiách v rámci EÚ. Únia by tak obetovala svoj potenciál globálneho hráča a draho zaplatila za zopár mesiacov mieru medzi členskými štátmi v zložitom období.

Na prvý pohľad sa môžu javiť diskusie o budúcom Viacročnom finančnom rámci ako veľmi nudné. Určite by sme im však mali venovať pozornosť. Dôležitá je najmä externá časť rozpočtu. Tieto rokovania by mohli určiť, či Európska únia prežije dostatočne dlho na to, aby potrebovala ďalší rozpočet.