Paríž nedovolí, aby Konferencia o budúcnosti Európy skončila len ďalšou nepovšimnutou správou

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Emmanuel Macron a Ursula von der Leyen. [EFE-EPA/Francisco Seco/Pool]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Debata o budúcnosti Únie s občanmi je pre francúzskeho prezidenta zásadná. Svoju politickú kariéru totiž vybudoval na proeurópskom programe. Svojej rivalke Marine Le Pen bude chcieť predostrieť aj zásadné zmeny v bloku, píše ERIC MAURICE.

Eric Maurice je riaditeľom bruselskej pobočky nadácie Roberta Schumana. Roky pôsobil ako novinár a šéfredaktor portálu EUObserver.

Žiadne z hlavných miest členských krajín EÚ neprijalo podpísanie spoločnej deklarácie predstaviteľov európskych inštitúcií o Konferencii o budúcnosti Európy (10. marca) tak nadšene, ako Paríž. S návrhom konferencie prišiel francúzsky prezident Emmanuel Macron v liste adresovanom všetkým Európanom pred dvomi rokmi, v marci 2019, ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu. S diskusiami chcel pritom začať „do konca roka”. Ich cieľom mal byť „návrh zmien, ktoré náš politický projekt potrebuje, ku ktorým by sa pristúpilo s otvorenou mysľou, a ktoré by mohli dokonca viesť k zmene (európskych) zmlúv“.

Táto idea mala nasledovať po sérii „občianskych diskusií”, ktoré sa konali v členských štátoch od apríla do októbra 2018, a ktoré rovnako inicioval Macron. Napriek tomu, že ich Európska rada označila za „bezprecedentnú príležitosť na spoluprácu s európskymi občanmi“, konzultácie nemali žiadny skutočný vplyv na nasledujúcu predvolebnú kampaň v EÚ, čo Macrona priviedlo k návrhu štruktúrovanejšieho prístupu.

Nápad organizácie konferencie prebrala Ursula von der Leyen, ktorá sa stala predsedníčkou Európskej komisie aj s Macronovou podporou. Jej spustenie sa však opäť odkladalo: dôvodom bola nielen pandémia ochorenia COVID-19, ale aj nezhody medzi európskymi inštitúciami. Oficiálny začiatok je v súčasnosti naplánovaný na 9. mája, na ktorý pripadá aj Deň Európy. Konferenciu navyše odštartujú v Štrasburgu, čo je pre samotné Francúzsko ešte významnejší symbol.

Konferencia o budúcnosti Európy: Otvorí Únia základné zmluvy?

Reformy Európskej únie majú byť založené na vôli jej občanov. Aj keď lídri EÚ zdôrazňujú, že žiadna téma nemá byť tabu, niektoré členské štáty nechcú o otváraní základných zmlúv diskutovať.

Ešte pred jej začiatkom je však náročné odhadnúť, či bude priebeh konferencie zodpovedať pôvodnému návrhu a cieľu prezidenta Macrona. Dlhé diskusie o rozsahu konferencie a zložité riadenie procesu ale naznačujú, že aj tento pokus by sa mohol skončiť ako ďalší neúspešný experiment prepájania Únie s jej občanmi. Zároveň bude náročné naplniť očakávania, pokiaľ ide o konkrétne politiky a štrukturálne reformy, ktoré by mali po diskusii nasledovať.

V porovnaní s pôvodnou výzvou Macrona sa spoločné vyhlásenie z 10. marca javí omnoho opatrnejšie a aj menej ambiciózne. Vedúci predstavitelia inštitúcií EÚ sa v ňom zaviazali „počúvať Európanov a plniť odporúčania konferencie, a to pri plnom rešpektovaní vlastných právomocí, ako aj zásad subsidiarity a proporcionality, zakotvených v európskych zmluvách“. Rovnako prisľúbili, že „tieto tri inštitúcie rýchlo preskúmajú, ako účinne nadviazať na (záverečnú) správu konferencie, každý v rámci svojej vlastnej oblasti právomocí a v súlade so zmluvami “. Takáto podoba nemôže byť od Macronovej predstavy vzdialenejšia.

Konferencia nebude trvať ani dva roky, ako bolo pôvodne plánované, ale len rok a aj to len v obmedzenej forme, ktorá bude závisieť od situácie okolo pandémie. Nedá sa ani povedať, či sa podarí niektoré stretnutia zorganizovať osobne, ani to, aké výsledky by priniesli online diskusie.

Dôležité načasovanie pre Paríž

Z francúzskej perspektívy ale boli splnené dva hlavné ciele. Konferencia sa uskutoční a zúčastnia sa na nej občania a rôzne zainteresované strany v členských štátoch. Prvé výsledky by sa mohli objaviť už na jar budúceho roka. Toto načasovanie bolo pre Paríž kľúčové.

V tom čase sa totiž bude Francúzsko pripravovať na prevzatie predsedníctva v Rade EÚ, a to po prvýkrát od roku 2008. Zároveň sa Macron bude snažiť presadiť francúzske nápady a projekty, a tým zanechať výraznú stopu na smerovaní európskych politík. O nič menej dôležité budú pre neho voľby, ktoré prebehnú na jar v roku 2022. Súčasný prezident sa postaví do boja v neľahkej snahe o znovuzvolenie. Prvé kolo je naplánované na apríl a prípadné druhé by malo prebehnúť v máji. Macron bude preto čeliť nielen antisystémovým snahám a kritike jeho mandátu z radov protivníkov, ale aj euroskepticizmu, a to zprava aj zľava.

Pre Macrona, ktorý v roku 2017 aj svojim proeurópskym programom porazil ultrapravicovú kandidátku Marine Le Pen – pričom svoje volebné víťazstvo ešte v tú noc oslávil prechádzkou po promenáde pred múzeom Louvre za zvuku Beethovenovej Ódy na radosť – bude zásadné preukázať, že Úniu dokázal zmeniť a že zmena bola dobrá pre jej občanov, najmä pre tých francúzskych.

Plán obnovy pre ľudí a od ľudí

Aby po pandémii Európa zabezpečila spravodlivú obnovu, občanov je treba vypočuť. Je smutné, že v našich krajinách nevidíme ani transparentnosť, ani konzultácie. Vlády preto musia okamžite prestať s divadielkom a marketingom, píšu LUIS GARICANO, MARTIN HOJSÍK a GERGELY KARÁCSONY.

Odkedy sa stal prezidentom, Emmanuel Macron sa neustále pokúšal otriasať politickými a inštitucionálnymi štruktúrami EÚ, od návrhu vytvoriť nadnárodné kandidátky do európskych volieb, až po snahu vytvoriť spoločný rozpočet eurozóny. Plán obnovy EÚ vo výške 750 miliárd eur, ktorý členské krajiny napokon schválili minulý rok, je do veľkej miery výsledkom jeho vízie integrovanejšej a aktívnejšej Únie. Rovnako aj teraz všeobecne akceptovaný koncept tzv. európskej strategickej autonómie je jadrom jeho ambície zvýšiť úlohu a vplyv EÚ na svetovej scéne.

Táto predstava zvrchovanej Európy, ktorú mnohí považujú za klasický francúzsky štátny intervencionizmus a antiantlantizmus v európskom šate, sa presadili po tom, čo pandémia odhalila zraniteľné miesta európskeho priemyslu a systému dodávok. Mnohé členské štáty im však stále odolávajú. Motto francúzskeho predsedníctva v EÚ, ktorým je „Zotavenie, sila, spolupatričnosť“ (Relance, puissance, appartenance) signalizuje Macronov zámer prekonať tento odpor. Konferencia bude preto nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa.

Macronov politický štýl

Macronova mocenská základňa v EÚ je založená na dvoch hlavných pilieroch, francúzsko-nemeckom partnerstve a frakcii Obnovme Európu (RE) v Európskom parlamente. Francúzsko-nemecký vzťah, ktorý ešte stále plní funkciu podpory a uprednostňovania rozhodnutí EÚ, bol občas zložitý. Zároveň spôsobil to, že sám Macron bol často frustrovaný. A hoci sú francúzski europoslanci najpočetnejšou delegáciou vo frakcii Obnovme Európu, rozdiely oproti ostatným členom skupiny z liberálnejšej frakcie ALDE, sú značné. Frakciu pripravujú o politickú moc, ktorú by mohla ako tretia najväčšia skupina v parlamente požadovať.

Macronovu snahu vytiahnuť politické diskusie z inštitúcií na verejné fóra možno chápať aj ako spôsob zmeniť ich dynamiku a vyvinúť tlak na „systém“, ktorý by sa reformoval a bol iniciatívnejší.

Uchýlenie sa k verejným konzultáciám je zakorenené aj v Macronovom spôsobe politiky. Jeho úspešnej prezidentskej ponuke v roku 2017 predchádzala masívna kampaň na miestnej úrovni, ktorá cielila na zhromaždenie požiadaviek a očakávaní ľudí. Zoči-voči protestu žltých viest začal v roku 2019 „Veľkú národnú debatu“, s cieľom zmierniť napätie. Nedávno zvolal „Dohovor o klíme“, zložený zo 150 občanov, ktorého úlohou bolo navrhnúť opatrenia na riešenie klimatických zmien. Už vo svojom prejave na Sorbonne, ktorý predniesol štyri mesiace po svojom zvolení, Macron trval na tom, že jeho ambíciou bolo „vrátiť Európu sebe a vlastným, európskym občanom“.

Klus: Ak chcú v Svidníku patriť do stredoázijskej únie, Európa o tom musí vedieť

Ak by Konferencia o budúcnosti Európy nemala viesť k hmatateľnej reforme, tak by sme ju nemuseli robiť vôbec. „Problém nie je zmluvy otvoriť, ale zase ich uzavrieť,“ hovorí štátny tajomník rezortu zahraničných vecí MARTIN KLUS.

Na vnútroštátnej, ale aj na európskej úrovni bude hlavným problémom hromadnej verejnej diskusie dosiahnuť spoločné stanovisko, a následne ho pretaviť do konkrétnej a efektívnej akcie. Francúzska vláda pri predstavovaní priorít svojho predsedníctva v EÚ už načrtla, čo od konferencie očakáva. Nateraz sa zdržala zmienok o zmenách v zmluvách EÚ a jednoducho uviedla, že konferencia by mala viesť k tomu, aby „Európanom navrhla projekt spoločnosti pre budúcu generáciu“. Trvala tiež na tom, že „problémom je definovať, ktorý model chceme skutočne vystavať a na ktorom spoločne pracovať do budúcna“. Konferencia by podľa francúzskej vlády mala byť príležitosťou „položiť si otázku, čo to znamená byť Európanom, a zaoberať sa otázkami identity aj spoločnej kultúry“.

Pre Francúzsko bude najzásadnejšou časťou vlastného predsedníctva v EÚ a tzv. tvrdej sily (hard power) prijímanie legislatívnych rozhodnutí v otázkach, ako sú digitálna regulácia, klíma a sociálne politiky. Súčasťou tzv. mäkkej sily (soft power) bude prvý výsledok konferencie, ktorá pripraví pôdu pre konsolidáciu ďalších zmien. Reformy priemyselnej politiky, politiky hospodárskej súťaže alebo obrannej politiky EÚ sú pre Paríž naďalej dlhodobými cieľmi.

Prepojením medzi týmito dvoma časťami je myšlienka, že podpora pocitu spolupatričnosti a solidarity medzi Európanmi je hnacou silou zmien. Konferencia o budúcnosti Európy je z pohľadu Paríža dôležitým nástrojom na riešenie odporu občanov EÚ voči politike. Rovnako by mala napomôcť k nasmerovaniu Únie smerom k väčšej akcieschopnosti. Zástancovia, ale aj a kritici konferencie si môžu byť istí, že Francúzsko, ktoré bude na budúci rok šesť mesiacov na čele EÚ, nenechá tento proces skončiť ďalšou zabudnutou správou.