Píše Martin Klus: Korčuľujme tam, kde puk ešte len bude

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Martin Klus. [MZVaEZ SR]

„Strategický výhľad znie možno na prvé počutie abstraktne a zložito, ale mali by sme ho vnímať ako inovatívny nástroj na formovanie politík,“ píše v komentári štátny tajomník rezortu diplomacie, MARTIN KLUS, ktorý v rámci EÚ agendy strategického výhľadu zastupuje Slovensko ako tzv. minister pre budúcnosť.

Spomeniete si ešte na záver roka 2019, keď nastupovala súčasná Európska komisia? Bolo to v čase, keď „záhadnému“ vírusu v Číne ešte mnohí z nás nevenovali žiadnu pozornosť. Lídri štátov Európskej únie, a verím, že aj jej občania, sa plní očakávaní tešili na novú dekádu 21. storočia v nádeji, že EÚ konečne prekoná predchádzajúcu sériu kríz, ktorá sa začala ešte pádom Lehman Brothers.

Nová Európska komisia sa chopila kormidla s ambicióznym plánom, z ktorého mala vyčnievať agenda zelenej a digitálnej transformácie Európy. Problém však nastal o pár mesiacov neskôr, keď sa starým kontinentom začal šíriť koronavírus a európska dvadsaťsedmička musela reagovať na bezprecedentnú a mnohorozmernú krízu, akou pandémia ochorenia COVID-19 nepochybne je. Prečo to spomínam?

Žiadna veštecká guľa

Pretože práve cieľom strategického výhľadu (Strategic Foresight) je lepšie čítať možné scenáre vývoja a tomu zodpovedajúco nastavovať politiky. Inými slovami – dostať sa z reakčného módu do akčného. Možno si teraz hovoríte: Ako sa už len dá pripraviť na nový variant koronavírusu a jeho rapídne celosvetové rozšírenie? Nejde ani tak o to, aby sme vedeli dopredu predpovedať, či nám o pár mesiacov „zaklope na dvere“ smrtiaca nákaza.

Strategický výhľad nemá byť vešteckou guľou, ale poctivým a racionálnym plánom pripravenosti, ktorý už len tým, že existuje, môže zvyšovať dlhodobú odolnosť krajiny proti možným nástrahám budúcnosti. Na prvé počutie to môže znieť zložito či príliš abstraktne, ale som presvedčený, že by sme strategický výhľad mali vnímať ako moderný a veľmi užitočný nástroj na formovanie našich politík. Monitoruje totiž súčasné trendy, analyzuje vznikajúce problémy a ich možné budúce dôsledky a súčasne identifikuje príležitosti na základe dnešných udalostí.

Eurokomisárka Šuica: Ak do diskusie o budúcnosti nezapojíme Európanov, priestor dostanú populisti

Konferencia o budúcnosti Európy je najväčší inkluzívny projekt v dejinách. Hlavným cieľom je zapojiť tých, ktorí k Európskej únii nemajú dôveru. Ak sa to nepodarí, priestor pre svoje menej konštruktívne myšlienky dostanú populisti, hovorí podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuica.

Nekorčuľujme tam, kde je puk

Cieľom strategického výhľadu je teda to isté, čo svojím slávnym výrokom kedysi povedal aj špičkový kanadský hokejista Wayne Gretzky: „Nekorčuľujem tam, kde puk je, ale tam, kde puk bude.“ A o to isté sa usilujeme aj my na Slovensku a v EÚ, a to je v mojom chápaní podstata strategického výhľadu. Musíme sa jednoducho naučiť predpokladať budúce výzvy a podľa nich plánovať politiky.

Tejto dôležitej téme venujeme čoraz väčšiu pozornosť aj na rezorte diplomacie, čo potvrdil aj workshop zameraný na výmenu skúseností s využívaním strategického výhľadu pri vytváraní verejných politík, ktorý sme usporiadali v spolupráci s Organizáciou pre ekonomický rozvoj a spoluprácu (OECD), ktorá má s touto problematikou bohaté skúsenosti. Som tiež rád, že sa na podujatí zúčastnili aj predstavitelia expertnej, akademickej či mimovládnej sféry, ako aj zástupcovia viacerých sektorových ministerstiev.

Šefčovič dostal nevďačné úlohy osladené prognózovaním

Balansovanie medzi europoslancami a členskými štátmi, skvalitňovanie regulácie a strategické vízie budú pre slovenského eurokomisára zdrojom problémov aj príležitostí.

Zástupcovia OECD na workshope priblížili koncept strategického výhľadu, jeho využiteľnosť v praxi a predstavili dokument mapujúci možné scenáre budúceho vývoja s názvom Global Scenarios 2035: Implications for the future of global collaboration and the OECD. Na podujatí vystúpil aj podpredseda Európskej komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič, ktorý predstavil nedávno vydanú druhú Správu EK o strategickom výhľade na rok 2021 venovanú otázke otvorenej strategickej autonómie EÚ. Správa okrem iného pomenúva oblasti, v ktorých by mala EÚ konať, aby posilnila svoju otvorenú strategickú autonómiu a globálne líderstvo.

Energetika aj únik mozgov

Za relevantné oblasti pre Slovensko by sme mohli označiť napríklad energetiku, výzvy spojené s digitálnou a zelenou transformáciou, problémy súvisiace s odlivom mozgov alebo tiež dopad automatizácie na stratu pracovných miest.

Faktom je, že na medzinárodnej scéne získava strategický výhľad na dôležitosti, pričom osobitne aktívne sú nielen EÚ či OECD, ale tiež Severoatlantická aliancia (NATO). Niet pochýb, že budúca úspešnosť krajín a medzinárodných organizácií jednoznačne závisí od dnešného nastavenia politík. Tieto politiky však nemôžeme nastavovať na základe dejov minulých, ale podľa toho, kde sa bude svet nachádzať o desať a viac rokov. Platí to pre Slovensko ako malú, no zároveň ekonomicky, politicky aj spoločensky veľmi otvorenú krajinu, ale platí to aj pre Úniu, ktorej sme súčasťou a ktorá má určite na to byť globálnym hráčom.

Rezort diplomacie si úlohu plní

Vítam, že MZVEZ SR plánuje využiť metódu strategického výhľadu aj pri príprave Strednodobej stratégie zahraničnej a európskej politiky SR, ktorá by mala byť prijatá do konca roku 2022. Cieľom stratégie je identifikovať kľúčové trendy z pohľadu Slovenska a v nadväznosti na ne definovať možné scenáre vývoja s rozhodujúcim dopadom na zahraničnú a európsku politiku SR.

Zároveň si však uvedomujeme, že hoci rezort diplomacie predstavuje pomyselné oči, uši aj ústa Slovenska v zahraničí, bez aktívnej spolupráce ďalších ministerstiev sa nezaobídeme. Agenda strategického výhľadu presahuje záber MZVEZ SR a bez expertízy sektorových rezortov nemôžeme uspieť. Tak ako pri mnohých iných strategických otázkach, aj tu platí, že zahraničná politika dokáže mať len takú úspešnosť vo svete, akú má podporu doma.

Ako vidia budúcnosť Únie zástupcovia miest a regiónov? (INFOGRAFIKA)

Celoeurópsky prieskum názorov komunálnych politikov na budúcnosť ukazuje, že samosprávy nemajú dostatočný hlas pri rozhodovaní o budúcnosti Únie. Na Slovensku chcú politici hlavne lepší prístup k európskym peniazom. 

Aj preto plánujeme iniciovať projekt, v rámci ktorého by sme aj so zapojením mimovládneho či akademického sektora chceli preskúmať už spomínaný koncept strategickej autonómie EÚ z pohľadu Slovenska a identifikovali v ňom príležitosti, alebo eventuálne aj riziká, ktoré z neho pre nás môžu vyplynúť.

Toto je len pár príkladov, ako sa pokúšame uchopiť moderný spôsob tvorby politík, schovávajúci sa pod trochu technokratickým názvom – strategický výhľad (foresight). Pevne verím, že sa nám podarí dať hlavy dokopy a poctivo premyslieť, ako Slovensku pomôcť. Konštatovanie, že z aktuálnej krízy vyjdeme posilnení, potom už nebude musieť byť len prázdnou frázou.