Únia by mala zvážiť vznik Rekapitalizačného fondu, na podporu kapitálovej základne európskych firiem. „Európa nemôže riskovať stabilitu systematicky dôležitých firiem, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým terčom pre cudzích investorov,“ píšu VAZIL HUDÁK a MIROSLAV KOLLÁR.
Vazil Hudák je podpredseda GLOBSEC a bývalý viceprezident Európskej investičnej banky.
Miroslav Kollár je člen dozornej rady 4 Gimel Investments a bývalý člen výkonnej rady Medzinárodného menového fondu.
Nový koronavírus COVID-19 a s ním spojené obmedzenia tvrdo zasahujú globálnu ekonomiku a vyžadujú takmer bezprecedentnú odpoveď v podobe verejných politík. Úroveň HDP v Európe a v Spojených štátoch sa podľa projekcií zníži o 10 až 20 percent. Dôvodom sú výpadky príjmov firiem, ktoré sa pretavia do masového prepúšťania a do zníženej spotreby firiem aj domácností. Miera nezamestnanosti môže prerásť čísla z krízového roku 2009.
Vlády a centrálne banky sa snažia vyplniť výpadky v národných príjmoch mimoriadnymi opatreniami na podporu ekonomiky. V USA sa tento rok očakáva rekordný fiškálny deficit na úrovni 20 percent HDP. Ak zoberieme do úvahy fiškálny balík v objeme 2 bilióny dolárov, dá sa to prirovnať iba k obdobiu 40. rokov 20. storočia. Ministri financií eurozóny ohlásili balík pomoci v objeme 500 miliárd eur. Monetárna expanzia amerického FEDu prekračuje úroveň z čias pádu banky Lehman Brothers, ECB posilnila svoj program kvantitatívneho uvoľňovania. Jednoznačne sme svedkami odpovede, ktorá pripomína povojnové časy.
Otázkou ostáva, či takýto masívny fiškálny a monetárny stimul bude stačiť na zmiernenie negatívnych dôsledkom krízy. Bude to závisieť od toho, ako úspešne sa podarí skrotiť pandémiu a ako dlho budú trvať obmedzenia s ňou spojené. Pri tvorbe masívnych balíkov stimulov pre dobu po COVID-19 treba zvážiť niekoľko poučení z predchádzajúcich kríz.
Prvá vlna odpovede na krízu zo strany centrálnych bank a vlád sa správne sústredila na uvoľnenie obmedzení likvidity pre vlády, firmy a domácnosti. Nasledujúca vlna odpovede bude musieť zacieliť na národné vlády a kapitálovú podporu pre firmy v problémoch.
Krízový rozpočet
Lídri EÚ mali zamerať rozpočet EÚ na rok 2021 na obnovu po pandémii. Hľadanie dohody na 7-ročnom rozpočtovom rámci by sa malo odložiť a rok 2021 by mal byť z rozpočtového hľadiska výnimočným s veľkými alokáciami pre tie oblasti, ktoré vyžadujú podporu EÚ pre hospodárske oživenie.
Na úrovni národných vlád, by mal byť návrat k prísnejším fiškálnym limitom Paktu stability a rastu v EÚ postupný a koordinovaný. Fond obnovy (Recovery fund), ktorý navrhujú Francúzsko a ďalšie členské štáty by mal byť sčasti financovaný z rozpočtu EÚ na rok 2021. Nevyužitá kapacita Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) by sa mala sústrediť na obnovu po pandémii. Tieto kreditné linky členským štátom, ktoré ich potrebujú, by mali byť podložené špecifickými plánmi hospodárskej obnovy, ktoré by schvaľovala Európska komisia a mali by obsahovať jasne formulované podmienky. Okrem fiškálnych a štrukturálnych podmienok by mali obsahovať aj ciele v podobe „chytrej a zelenej obnovy”. Takýmto spôsobom by Európy mohla vyjsť z krízy v silnejšej a konkurencieschopnejšej pozícii oproti zvyšku sveta a zároveň pokročila v dosahovaní zelených cieľov. Fondy EÚ by mali byť smerované na veľké infraštruktúrne investičné projekty na národnej úrovni, aby sa posilnil dopyt v krátkodobom horizonte a v dlhodobom horizonte zvýšil potenciál ekonomík.
Rekapitalizačný fond
Kríza v eurozóne nás naučila, že keď firmy prechádzajú obdobím zlých hospodárskych výsledkov, uvoľnenie podmienok pre pôžičky automaticky nespôsobí, že budú viac investovať. Riešiť ich situáciu priamou podporou je potrebné. Viac dlhu ale nie je riešením pre už zadlžené spoločnosti. Preto by mali záchranné laná, ktoré vlády zasiahnutým firmám ponúkajú nájsť rovnováhu medzi dlhom a kapitálom.
Napríklad, nad rámec už ohlásených opatrení by lídri EÚ mali zvážiť vytvorenie Rekapitalizačného fondu, ktorý pomôže spoločnostiam v problémoch. Európska investičná banka a jej Európsky investičný fond ako najväčší poskytovateľ vlastného kapitálu v Európe, by mohli byť poverení spravovať tento fond. Doplnil by viaceré národné iniciatívy na podporu kapitálovej základne európskych firiem. Malo by to ísť ruka v ruke s uvoľnením pravidiel EÚ o štátnej pomoci. Európa nemôže riskovať stabilitu systematicky dôležitých firiem, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým terčom pre cudzích investorov.
Kríza s COVID-19 je pre Európy budíčkom, aby posilnila svoju strategickú suverenitu a odolnosť. Toto zahŕňa lepšie plánovanie pre krízové situácie, najmä pokiaľ ide o zdravie, zásobovanie potravinami, posilnenie pozície Európy v globálnych dodávateľských reťazcov, zlepšenie koordinácie civilnej ochrany členských štátov a oživenie solidarity v Európskej únii. Nehovoriac o riziku, že táto kríza zväčší priepasť medzi chudobnými a bohatými a posilní politický populizmus.
Len koordinované kroky na úrovni vlád a firiem môžu premeniť výzvu COVID-19 na príležitosť pre Európu stať sa konkurencieschopnejšou a jednotnejšou.