Politickí komentátori neprestávajú populistických lídrov Viktora Orbána a Jaroslawa Kaczyńskeho porovnávať. V ich euroskeptickom populizme však existuje niekoľko zásadných rozdielov.
Robert Csehi je politológ a lektor Bavorskej školy verejnej politiky na Technickej univerzite v Mníchove.
Edit Zgut je politologička a hosťujúca lektorka Európskeho centra na Univerzite vo Varšave.
Májové voľby do Európskeho parlamentu sa nezadržateľne blížia a spolu s nimi rastie aj euroskeptická rétorika v Poľsku a Maďarsku. Berúc do úvahy kritický pohľad vládnucich strán Práva a spravodlivosti a Fideszu, a ich lídrov Jaroslawa Kaczyńskeho a Viktora Orbána voči Európskej únii a niektorým jej politikám to nie je nijakým prekvapením.
Populistický element Orbánovej rétoriky
Viktorovi Orbánovi v Maďarsku v pokračovaní jeho protieurópskej rétoriky nezabránilo ani pozastavenie členstva Fideszu v Európskej ľudovej strane (EPP), ktoré prišlo po zavádzajúcej kampani maďarskej vlády. Tá zahŕňala billboardy s vyobrazením Jeana-Claudea Junckera po boku Georga Soroša ako stúpencov nelegálnej migrácie.
Orbán občas podkopáva maďarskú podporu integračnému procesu Únie, no ani to mu nezabralo v prijatí silnej euroskeptickej, populistickej rétoriky. Maďarský premiér spochybňuje inštitucionálnu trajektóriu európskej integrácie a spoločné politiky v oblasti migračnej a azylovej politiky.
Kritika samozrejme môže byť konštruktívna, ale práve populistický element v Orbánovej rétorike ju pre Úniu robí potenciálne deštruktívnou. Čoraz častejšie Úniu stotožňuje so skorumpovanými elitami v protiklade k „čistému“ maďarskému národu, ktorý reprezentuje on a jeho vláda.
Antagonizmus medzi skorumpovanými unijnými elitami a úprimnými Maďarmi ilustruje nacionalistický, antiimperialistický zápas Maďarska s Bruselom. Už v roku 2011, kedy Maďarsko prijalo novú ústavu Orbán hovoril o „nežiaducej pomoci cudzincov“, ktorí sa snažia diktovať ako má Budapešť robiť svoju politiku, podobne ako to robili Sovieti po Druhej svetovej vojne.
V roku 2014 nazval Úniu „Ríšou byrokratov“, ktorá koná proti vôli svojich občanov. V roku 2018 jeho vyjadrenia kulminovali vyhlásením, že „Brusel sa snaží premeniť alianciu slobodných národov na Európsku ríšu“.
Orbánov slovník nezmiernilo ani pozastavenie členstva v EPP. Po rozhodnutí EPP Orbán vo svojom pravidelnom nedeľnom vystúpení v rádiu povedal, že „o tom, čo sa bude diať v Maďarsku, rozhodnú Maďari, nie ľavicové strany a mimovládne organizácie financované Sorošom v Bruseli“.
Orbán zdôraznil, že elita v bruselskej bubline stratila kontakt s realitou, voči krajinám strednej Európy prechováva koloniálnu mentalitu a Maďarsku chce nanútiť svoj postoj k migrácii.
Orbánov eurospektický a populistický naratív sa v uplynulých rokoch zameral na jedinú oblasť. Kritici maďarského premiéra mu zatiaľ vytýkajú konkrétne kroky v potieraní demokracie a právneho štátu, on ich naopak všetkých nálepkuje ako eurofederalistov a stúpencov migrácie. Ide o derivát jeho zmýšľania, v ktorom potrebuje „elity“ proti ktorému môže on vystupovať ako zástupca „ľudu“.
Rozdielne hodnoty a identita Poliakov
Jaroslaw Kazcyński v Poľsku nedrží nijakú oficiálnu pozíciu, no je považovaný za de facto lídra krajiny. Rovnako ako jeho maďarský náprotivok si Kazcyński v uplynulých rokoch vyvinul silný euroskeptický, populistický naratív pripomínajúci ten Orbánov.
V čase, keď sa začala stupňovať kritika právneho štátu v Poľsku, Kazcyński začal skorumpované domáce elity spájať s tými bruselskými. Už v roku 2015 hovoril, že Únii nedovolí, aby diktovala „cestu, ktorou sa vyberieme“. Neskôr Úniu prirovnal ku kolonizačnej mocnosti, ktorá zahájila útok voči poľskému ľudu.
Migračná kríza Kaczyńskému umožnila zvýrazniť rozdiely medzi Bruselom a Poľskom. V tomto období začal vo svojej euroskeptickej rétorike zdôrazňovať rozdielnu identitu a hodnoty. Západoeurópske krajiny, ktoré Únii dominujú často nazýva nemorálnymi, pričom poukazuje na ich koloniálnu minulosť.
Kazcyński nedávno vyhlásil proti Úniu novú kontrarevolúciu, keď Brusel označil za neschopný brániť tradičné, rodinné hodnoty, pretože neustále trvá na politickej korektnosti v záujme LGBTIQ+ komunity a moslimov.
Dôležité rozdiely
Politickí komentátori čoraz častejšie Orbána a Kaczyńskeho porovnávajú, ale ich euroskeptický populizmus má niekoľko dôležitých rozdielov. Centralizované maďarské politické prostredie umožňuje Orbánovi byť vo svojej kritike omnoho otvorenejší, zatiaľ čo Kazcyński je stále súčasťou viacčlennej politickej arény, ktorú zdieľa s ostatnými členmi vládneho kabinetu.
Napríklad premiér alebo minister zahraničných vecí často hrajú vo vzťahu k Únii úlohu „dobrých policajtov“. Orbánova otvorenosť bola v uplynulých rokoch zametaná pod koberec najväčšou parlamentnou skupinou Európskej ľudovej strany. Kazcyński však podobnú ochranu na európskej úrovni nemal, čo prispelo k jeho umiernenému tónu.
V Maďarsku aj Poľsku je opozícia často nálepkovaná za prisluhovačov Bruselu, ale politický systém v Poľsku a pozícia Práva a spravodlivosti v ňom opäť tento prvok v debate zvýrazňuje. V oboch krajinách takisto lídri hovoria o imperializme Únie a dôležitosti národnej suverenity, Orbán však svoj euroskepticizmus nastavuje cez prizmu proimigračnej politiky Únie, zatiaľ čo Kazcyński Úniu kritizuje skôr v kontexte debaty o úpadku právneho štátu v krajine. Kritika právneho štátu v Maďarsku je podľa Orbána trestom za jej migračnú politiku, tento prvok v Poľsku taký výrazný nie je.
Napriek rozdielom Orbán neprestáva zdôrazňovať euroskeptické spojenie medzi Varšavou a Budapešťou.
„Bruselské útoky na Poľsko sú útokmi proti celej strednej Európe, vrátane nás, Maďarov. Budovateľom ríše, ktorý sa snažia svoj tieň rozšíriť nad strednú Európu odkazujeme, že vždy budú musieť počítať so silnými väzbami medzi Poľskom a Maďarskom.“
V akej miere sa tieto väzby ukážu po eurovoľbách ešte iba uvidíme. Orbánovo potenciálne vylúčenie z EPP však bude mať nepochybný dopad na jeho rétoriku, nakoľko už ako člen EPP urobil mnoho, aby zväčšil medzeru medzi Východom a Západom.