Praví priatelia nenechajú priateľov zničiť demokraciu

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Lídri V4 na neformálnom stretnutí v Budapešti. [TASR/MTI/Úrad premiéra SR]

Najefektívnejšia kritika autoritárskych režimov môže prísť od lídrov z ich vlastných politických rodín a regiónu. Tí, ktorí chcú brániť demokraciu, musia zabudnúť na stranícku príslušnosť a regionálnu lojalitu a namiesto toho ukázať oddanosť demokratickým hodnotám, píše DANIEL KELEMEN.

Najvážnejšou krízou, akej Európska únia čelí, je kríza demokracie v strednej a východnej Európe. Kríza eurozóny alebo migračná kríza sú nateraz zažehnané a brexit sa ukázal byť skôr nákladnou záťažou ako existenčnou krízou, ktorej sa mnohí obávali.

Úpadok demokracie a právneho štátu v niektorých členských krajinách, hlavne v strednej a východnej Európe, však zatiaľ nepoľavuje. Situácia sa naopak zhoršuje. Hoci sa objavujú pozitívne signály, akým je zvolenie liberálky Zuzany Čaputovej za slovenskú prezidentku, pliaga sa naďalej šíri celým regiónom. Ašpirujúci autokrati vidia úspech Viktora Orbána v Maďarsku aj cestu, na ktorú sa pod Jaroslawom Kaczinskym vydalo Poľsko, a premýšľajú, či by hybridné autoritatívne režimy nemohli fungovať aj u nich.

Morálna, praktická kríza

Nie je to len kríza krajín, ktoré môžu demokraciu stratiť iba tri dekády po tom, ako si ju vybojovali. Je to morálna a praktická kríza pre celú Úniu. Morálna preto, lebo vznik jedného nedemokratického štátu vnútri Únie (Maďarska) a potenciálny vznik ďalších, spochybňuje samotný zmysel existencie politického systému, ktorý o sebe tvrdí, že je spolkom demokracií.

Praktická preto, lebo Európska únia je založená na vymožiteľnosti práva. Riadenie Únie stojí na nezávislosti národných judikatúr, ktoré európske právo aplikujú v členských štátoch. Časťou procesu rozkladu demokracie v Maďarsku, Poľsku a v menšej miere v ďalších štátoch regiónu, v Rumunsku a Bulharsku, bol útok na vymožiteľnosť práva a nezávislosť súdov.

Ak sa Únia už nebude môcť spoľahnúť na národné súdy pri presadení európskeho práva, európsky súdny poriadok prakticky prestáva v krajine efektívne fungovať. To vytvára neželané dôsledky pre občanov aj podnikateľov z iných členských krajín, ktorí v danom štáte pôsobia.

Právny štát: Diskrétnosť Komisie musí byť nahradená dôsledným monitorovaním

Súčasná debata o právnom štáte prináša pre Komisiu príležitosť na zlepšenie jeho vynucovania. Pokiaľ vlnu premešká, jej snahy sa budú zdať pokrytecké a irelevantné, píše DANIEL HEGEDUS.

Obrancovia autoritárskych režimov nás presviedčajú, že sú oddaní demokracii, avšak jej neliberálnej verzii. Rovnako sa nás snažia presvedčiť, že stoja za právnym štátom, že iba zavádzajú „pluralizmus“ a presadzujú suverénnu „konštitučnú identitu“ svojej krajiny, ak je v konflikte s európskymi normami. Všetko je to nezmysel.

Autoritárske režimy doma napádajú nezávislosť súdov a vonku primát európskeho práva, pretože ich cieľom je nahradiť skutočnú demokraciu, založenú na slobodných a férových voľbách s garanciou ľudských práv. Namiesto nej chcú volenú autokraciu, ktorej bude dominovať jediná, v systéme zabetónovaná vládnuca strana po vzore Orbánovho Maďarska. Útoky na právny štát a nezávislosť súdnictva tiež uľahčujú korupciu a obohacovanie, čo je ďalším kľúčovým cieľom pre niektorých lídrov v regióne.

Autoritárske ekvilibrium

Maďarská skúsenosť z posledného desaťročia nanešťastie naznačuje, že podobné režimy môžu v Európskej únii pohodlne prežiť. Pokiaľ režim vydrží ostať relatívne jemným, hybridne autoritárskym a vyhne sa ťažším donucovacím praktikám po vzore Putina, môže si naďalej užívať politickú ochranu od zbabelých spojencov v Európe a živiť sa na štedrých európskych dotáciách. Občania, nespokojní s vládou, môžu medzitým bez problémov emigrovať do iných štátov Únie, čím oslabujú domácu opozíciu. Túto situáciu nazývam „autoritárne ekvilibrium“.

Európsky úrad pre boj proti podvodom je kvôli V4 zaneprázdnený

Krajiny Vyšehradu sú najväčšími poberateľmi dotácií z európskych peňazí, no zároveň majú problém s ich neefektívnym využívaním. V hľadaní riešenia skupina nie je zjednotená. Nakoľko má Európsky úrad boja proti podvodom obmedzené právomoci, riešenie káuz ostáva v rukách členských štátov.

Čo môžeme urobiť, aby sme tento trend zastavili alebo zvrátili? V konečnom dôsledku bude k obrane demokracie v príslušných krajinách potrebná dostatočná politická mobilizácia a efektívna spolupráca medzi opozičnými silami. Zvyšok členských štátov a európske inštitúcie toho ale môžu urobiť omnoho viac.

Dôležité je pochopiť, že situácia si nevyžaduje zmenu zmlúv. Už dnes má Únia k dispozícií množstvo nástrojov, ktorými môžeme brániť vymožiteľnosť práva v krajinách, kde je ohrozená. Možno najdôležitejšie je, že Únia má podľa súčasných noriem autoritu zastaviť prítok štrukturálnych fondov do štátov, ktoré negarantujú nezávislosť súdnictva.

Tieto nástroje však Únia použije len vtedy, ak bude existovať politická vôľa ich použiť. To si bude vyžadovať vodcovstvo a schopnosť túto vôľu presadiť. V zápase o obranu demokracie a právneho štátu v strednej a východnej Európe sú všetky hlasy dôležité, nie všetky však rezonujú rovnako.

Nestráviteľná kritika z vlastných radov

Režimy obvinené z porušovania základných európskych hodnôt kritikov naopak obviňujú z pretláčania „partizánskej agendy“ a „dvojitých štandardov“. Nazývajú ich ľavičiarmi, Sorošovými žoldniermi, alebo dotieravými západniarmi, ktorí členské štáty na východe kritizujú za praktiky bežné na západe. Podobné vyjadrenia sú nepravdy, ale pokiaľ budú prichádzať od politikov zo západu, často z opačných politických zoskupení, pre mnohých ostanú lákavé.

Pre autokratov je omnoho ťažšie čeliť kritike, ktorá prichádza od lídrov ich vlastných politických rodín, ešte ťažšie pokiaľ sú z ich regiónu. Tí, ktorí chcú brániť demokraciu a právny štát v strednej a východnej Európe, musia zabudnúť na stranícku príslušnosť a regionálnu lojalitu a namiesto nich ukázať oddanosť základným demokratickým hodnotám.

Pre nízku jednotu V4 v kľúčových témach, pristupuje Francúzsko k štvorici krajín radšej osobitne

Historická neochota k rozširovaniu Únie, obava z nemeckého vedenia, ale aj zemepisná tendencia pozerať sa radšej na juh ako na východ, môžu byť vnímané ako príčiny relatívnej francúzskej apatie voči vyšehradským krajinám, píše Martin MICHELOT.

Eurofrakcie by mali odsúdiť či zrušiť členstvo stranám alebo lídrom, ktorí napádajú hodnoty demokracie. Najefektívnejšia kritika Orbána preto môže prísť od Európskej ľudovej strany, Kaczynskeho od Európskych konzervatívcov a reformistov a Babiša od liberálov z Obnovme Európu (bývalé ALDE).

Rovnako musíme prehodnotiť regionálnu solidaritu, pokiaľ prichádza do konfliktu s fundamentálnymi hodnotami. Presvedčení demokrati na Slovensku napríklad môžu vyzvať na pozastavenie účasti vo Vyšehradskej skupine do chvíle, kedy sa nevyriešia procedúry pod článkom 7 proti Maďarsku a Poľsku.

Nekritická solidarita môže byť formou zrady. Praví priatelia si hovoria ťažké pravdy. Stranícki a regionálni spojenci hybridných a autokratizujúcich sa režimov v strednej a východnej Európe musia ako prví proti týmto trendom vystúpiť.