Pre nízku jednotu V4 v kľúčových témach, pristupuje Francúzsko k štvorici krajín radšej osobitne

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Macron privítal slovenského a českého premiéra v Paríži v júni 2018. [TASR/Marko Erd]

Historická neochota k rozširovaniu Únie, obava, že Nemecko prevezme jej vedenie, ale aj zemepisná tendencia pozerať sa radšej na juh a Stredomorie ako na východ, môžu byť vnímané ako príčiny relatívnej francúzskej apatie voči vyšehradským krajinám, píše Martin MICHELOT.

Martin Michelot je zástupcom riaditeľa Inštitútu  pre európsku politiku v Prahe EUROPEUM a výskumným pracovníkom v Inštitúte Jacquesa Delorsa – Notre Europe v Paríži.

Väčšina informácií o regióne sa vo francúzskych médiách už roky týka najmä (negatívnych) účinkov hospodárskej súťaže a premiestnenia tovární do nových členských krajín Únie bez toho, aby sa konkrétne spomínala samotná Vyšehradská skupina. Nedostatok spoločnej politickej perspektívy po vstupe do EÚ v roku 2004 znamenal, že interakcie boli značne obmedzené. Nicolas Sarkozy, francúzsky prezident od roku 2007 do roku 2012, napríklad varoval krajiny V4, aby si z prípravných stretnutí pred Európskou radou neurobili návyk: „Ak sa (krajiny V4) musia pravidelne stretávať pred každou Radou, vyvoláva to otázky.”

Vzhľadom na to, že stretnutia krajín V4 pokračovali bez prerušenia aj pred ďalšími Radami, tento citát dokonale ilustruje nízku úroveň intenzity a následných krokov Paríža, ktorými by sa Francúzi snažili hľadať rozvíjanie lepších ako štandardných vzťahov so štvoricou krajín najmä v hospodárskej oblasti.

Negatívny imidž v mainstreame

Otázkou pri snahe pochopiť francúzsku perspektívu voči Vyšehradu je, či existuje program spolupráce, ktorý by mohol ísť nad rámec negatívneho vnímania pozícií V4 o relokačných mechanizmoch. Tie, žiaľ, naďalej štruktúrujú francúzske mainstreamové myslenie o regióne a vytvárajú zásadný problém s imidžom. Migračné kvóty ovplyvnili pohľad na región podobne, ako spustenie procedúr voči Poľsku a Maďarsku v súvislosti s pochybnosťami v oblasti právneho štátu, teda článku 7.

Macron: Nikdy nebola EÚ tak potrebná a zároveň ohrozená

Francúzsky prezident Emmanuel Macron spísal svoju víziu pre budúcnosť EÚ. Vyzval na reformu Schengenského priestoru alebo na zriadenie novej agentúry, ktorá by mala na starosti ochranu demokracií pred kybernetickými útokmi a falošnými správami.

Zvolenie Emmanuela Macrona a jeho návrhy reforiem, ktoré predstavil v prejave na univerzite v Sorbonne, v Aténach a v texte „Európska renesancia“, zverejnenom 4. marca, nastavili vo Francúzsku rámec. Prostredníctvom neho by bolo možné identifikovať politické pozície (vrátane červených čiar) voči jednotlivým krajinám, na základe ktorých by sa aj konalo. Pod drobnohľadom by boli aj Vyšehradské krajiny.

Vyšehrad, podobne ako zvyšok Európy, má ale problém štruktúrovať politické pozície, či vôbec akékoľvek reakcie, na Macronove návrhy, čo je vo Francúzsku vnímané ako silná disonancia so zúrivým odmietnutím kvót v lete roku 2015.

Francúzske veľvyslanectvá v regióne investovali mnoho energie do snahy získať spätnú väzbu od miestnych vlád. Stretli sa však s bojazlivosťou stredoeurópskych politikov zaujať voči Macronovým návrhom jasné stanovisko. Frustráciu Francúzov umocňuje neistá nemecká odpoveď, ktorá sa k väčšine návrhov reformy stavia zdržanlivo.

Štúdia EU Coalition Explorer, ktorá nedávno skúmala spojenectvá v Rade Európskej únie potvrdila, že všetky krajiny V4 ako hlavného diplomatického partnera pred Francúzskom uprednostňujú Nemecko, čo naznačuje, že V4 s jasnou pozíciou voči Macronovým návrhom nepríde, pokiaľ tak neurobia Nemci.

Francúzsko navyše chápe rozdielne postoje krajín V4 na mnohé z kľúčových európskych iniciatív, čo vedie k tendencii rozlišovať jednotlivé krajiny Vyšehradu a šiť prístup na mieru každému štátu. Inými slovami, označenie V4 už Paríž ďalej nepoužíva ako manuál k porozumeniu správania, priorít a záujmov individuálnych členských štátov. To zase vedie k diskusiám o tom, ako definovať spoločnú agendu s krajinami, s ktorými Francúzi zdieľajú záujmy.

Monitor miery kohézie v EÚ: Slovensko je v jadre technicky, v mysliach ľudí už menej

Oľga Gyárfášová interpretuje výsledky hodnotenia súdržnosti 28 členských štátov EÚ na základe dát nástroja EU Cohesion Monitor. 

Definovanie prístupov (tailoring approaches)

V oblasti spoločnej obrany je regionálnym lídrom Česká republika, ktorú nasleduje Slovensko, čo znamená intenzívnejšiu spolupráci v týchto témach. So Slovenskom má Francúzsko silné spojenie aj v dôsledku členstva oboch krajín v eurozóne.

Francúzsko logicky smeruje svoje diplomatické úsilie voči týmto dvom krajinám, čo je v kontraste s problematickým vzťahom voči Maďarsku a Poľsku. Antagonizmus v tomto prípade poháňajú obvinenia z porušovania princípov právneho štátu.

Paríž sa spočiatku snažil Prahu a Bratislavu využiť ako most, ktorý by Budapešť a Varšavu naviedol späť na správnu cestu, rýchlo však zistil, že V4 neponúka adekvátnu platformu pre diskusiu o právnom štáte alebo zladenie záujmov. Výsledkom je, že Paríž dnes s každým štátom rokuje bilaterálne.

Prezident Emmanuel Macron sa právnemu štátu venuje už od kampane predchádzajúcej jeho zvoleniu za prezidenta v roku 2017. Aj pred voľbami do Európskeho parlamentu je to pre jeho stranu La République En Marche (LREM) jeden z dôležitých odkazov.

Francúzsko, spoločne s Nemeckom, Holandskom a škandinávskymi krajinami je vedúcou silou v konaniach na základe článku 7 proti Poľsku vo Výbore pre všeobecné záležitosti (a iniciovalo tiež vypočúvanie Maďarska), ktoré sa chápe ako súčasť širšej snahy reformovať alokáciu štrukturálnych fondov. Paríž navrhol niekoľko úprav k podmieneniu štrukturálnych fondov dodržiavaním právneho štátu, s ktorým v máji 2018 prišla Komisia. V ďalších rokovaniach o novom rozpočte tento bod pre Francúzsko ostane prioritou.

Spomalený záber

Túžbu po reforme nedávno symbolickým spôsobom v nemotornom a strohom štýle, prezentovala jednotka kandidátky LREM Nathalie Loiseauová, ktorá vyhlásila, že „už nechce, aby sa za európske peniaze stavali diaľnice na Slovensku.“ Ukazuje sa, že z francúzskej perspektívy diskusia o V4 kvôli politickým záujmom naďalej rotuje okolo údajne neoprávnených benefitov zo štrukturálnych fondov, namiesto serióznych diskusií o výhodách, ktoré získal francúzsky priemyselný sektor a jeho ekonomika vstupom stredoeurópskych krajín do Európskej únie.

Francúzske vnímanie krajín V4 sa mení iba veľmi pomaly, v dôsledku limitovanej agendy na spoluprácu. Obrana je jednou z tém, na ktorej obe strany vedia spolupracovať, a ktorá dokonca umožnila pozitívnu diskusiu aj s Maďarskom a Poľskom. Ďaľšou je digitálne zdanenie, ktoré v súčasnosti pretláča Praha a Bratislava.

Štáty Únie sa na digitálnej dani nedohodli, krajiny V4 plánujú konať na vlastnú päsť

Po tom, čo stroskotal plán EÚ zdaniť digitálnych gigantov ako Google či Facebook, Komisia navrhuje, aby Rada EÚ o daniach hlasovala kvalifikovanou väčšinou. Krajiny V4 to odmietajú a avizujú prípravy svojich národných digitálnych daní.

Francúzski politickí lídri budú ale vyžadovať jasnejší postoj krajín V4 voči iniciatívam prezidenta Macrona k budúcnosti Európskej únie.

Paralelnou diskusiou je prepojenie streodeurópskeych politických strán s novým zoskupením, ktoré chce Macron vytvoriť, či už v spolupráci s ALDE, alebo inými skupinami. V prvom prípade sa k Macronovi pripoja poslanci ANO, Andreja Babiša, prispieť môžu aj českí Piráti a slovenskí Progresívci.

Z tohto dôvodu môžu kontakty na úrovni europoslancov ostať značne limitované, čo zase bude viesť k nízkemu záujmu na rozvoji spoločnej agendy. Pri takomto vývoji je ťažké predstaviť si v najbližších rokoch signifikantnú zmenu francúzskeho pohľadu na V4. Vzájomné vzťahy môžu aj trpieť kvôli nedostatku spoločných záujmov a francúzskej opozícii voči štrukturálnym fondom, ktoré smerujú na východ Únie.