Premyslieť ekonomiku po Covide nanovo: Prípad Maďarska

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok. Pohľad na Budapešť. [Unsplash/Andras Kovacs]

Priority vlády by mali byť investovanie do ľudí, verejných služieb a do podnikateľského prostredia vrátane digitálnej infraštruktúry, píše DANIEL PRINZ z Harvard University.

Covid tvrdo zasiahol maďarské hospodárstvo. V priebehu druhého a tretieho štvrťroku 2020 vykazovala maďarská ekonomika najslabšiu výkonnosť spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny. Čiastočne za to môžu slabé fiškálne opatrenia vlády v reakcii na koronakrízu. Vláda sa obávala, že fiškálne stimuly povedú k vysokému deficitu a nárastu verejného dlhu. Nakoniec však Maďarsko aj tak skončilo s vysokým deficitom aj rapídne stúpajúcim verejným dlhom a to pri väčšej recesii než bolo nevyhnutné, čo obmedzuje schopnosť vlády míňať do budúcnosti.

Okrem chýbajúcich stimulom, odhalila koronakríza viacero nedostatkov maďarskej ekonomiky. Ukázalo sa, že firmy, zamestnanci a verejné služby vrátane zdravotníctva a školstva, neboli dostatočne pripravené a nezvládli prechod na prevažne domácu digitálnu ekonomiku. Kľúčové verejné služby a podporné mechanizmy chýbali, občania  nedostávali zrozumiteľné, dôveryhodné a dostupné informácie o povahe pandémie. Študenti a ich rodičia sa strácali v nefunkčnom či chýbajúcom online vzdelávacom systéme. Firmy, ktoré sa snažia  zachrániť pracovné pozície cez vládny program kurzarbeitu, čelia administratívnym prekážkam a komplikáciám. Aj na konci roku 2020, čo je skoro rok od vypuknutia pandémie, školy zaostávajú v ponuke online vyučovania, pri testovaní na Covid-19 je potrebných veľa reálnych papierovačiek a vládne agentúry nepovoľujú svojím zamestnancom pracovať z domu.

V roku 2021 bude mať vláda v snahe o obnovu ekonomiky len obmedzené fiškálne možnosti. Hlavná výzva tejto obnovy bude spočívať v zvýšení konkurencieschopnosti, produktivity, ako aj celkový ekonomický rast Maďarska. Priority vlády by mali byť investovanie do ľudí, verejných služieb a do podnikateľského prostredia vrátane digitálnej infraštruktúry.

Investovanie do ľudí. Vysokokvalifikovaní pracovníci obstáli v koronakríze najlepšie, tak, ako aj počas predošlých kríz. Dokázali sa ľahšie prispôsobiť meniacim okolnostiam ako je práca z domu. Vo všeobecnosti sú títo pracovníci oveľa viac zamestnateľní čo dokazuje aj fakt, že pred krízou bola miera ich nezamestnanosti 1,7 percent. Na porovnanie, medzi tými, čo majú dokončenú strednú školu, bola miera nezamestnanosti 3,4 percenta. Toto naznačuje, že investície do ľudského kapitálu môžu zlepšiť odolnosť Maďarska počas postpandemickej ekonomickej transformácie, ako aj počas budúcich kríz. Vláda si to čiastočne uvedomuje. Preto počas jarného lockdnownu a po rokoch rétoriky o príliš veľkom počte vysokoškolsky vzdelaných ľudí a málo vyučených, uľahčila získavanie vysokoškolského diplomu a investovala do online tréningov pre pracovné pozície v IT sektore. Teraz na konci roku sa zdá, že tieto opatrenia boli len krátkodobé s cieľom vyslať signál, že vláda niečo robí.

Tvorcovia politík by si mali uvedomiť, že jediný zdroj dlhodobého udržateľného rastu je zvýšenie produktivity pracovníkov. Maďarskí pracovníci sú najmenej produktívni spomedzi pracovníkov krajín Vyšehradskej skupiny a rast v produktivite Maďarska je menší, ako inde v regióne. Existuje niekoľko špecifických opatrení, ktoré by mohla vláda prijať, aby podporila investície do ľudí a ich zručností.

  • Neodrádzať od štúdia na univerzite. Vláda dlhodobo hlása, že príliš veľa ľudí každoročne absolvuje vysokoškolské štúdium, zatiaľ čo málo ľudí disponuje technickým zručnostiam. Toto je však v rozpore s empirickými dôkazmi. V Maďarsku majú pracovníci s vysokoškolským vzdelaním dlhodobo najvyššiu mzdu v regióne, (dokonca je najvyššia spomedzi krajín OECD, okrem Brazílie), a nezamestnanosť pre nich prakticky neexistuje (v poslednom desaťročí predstavovala polovicu až štvrtinu oproti nezamestnanosti pracovníkov s technickými zručnosťami).
  • Neodrádzať od gymnaziálneho štúdia. V nadväznosti na snahu odrádzať od štúdia na univerzite, vláda obmedzila prístup k štúdiu na gymnáziách. V dôsledku toho menej maďarských študentov nadobudne počas stredoškolského štúdia dobré základy na ďalšie štúdium, či schopnosť sa rýchlo učiť, čo je dôležité pre úspech na pracovnom trhu.
  • Prepísať osnovy pre stredné odborné školy, aby študenti nadobudli viac všeobecných zručností. V súvislosti s odrádzaním študentov od absolvovania gymnázií, vláda prijala opatrenia, ktoré spôsobujú, že stredné odborné školy sú viac zamerané na odborné zručnosti než na všeobecné vzdelanie. Toto študentom škodí, pretože ich do predurčuje do konkrétnych povolaní, čím sa stávajú menej prispôsobiví pre ostatné povolania a sú menej produktívni a konkurencieschopní na trhu práce.
  • Znovu zaviesť povinnú školskú dochádzku do 18 rokov, namiesto súčasných 16 rokov. Znížiť vek povinnej školskej dochádzky bola chyba. Okrem toho, že to šlo proti medzinárodným trendom, zvýšil sa počet mladých, ktorí sa ani nevzdelávajú a ani nie sú zamestnaní (NEET mládež). Vláda by mala opätovne zaviesť vek povinnej školskej dochádzky na pôvodných 18 rokov a investovať do vzdelávania, ktoré pomôže znevýhodnenej mládeži rozvíjať svoj ľudský kapitál namiesto toho, aby ukončila svoje vzdelávanie skôr.
  • Zamerať sa na rozvoj zručností na všetkých úrovniach. Vláda podnikla kroky, ktoré robia vzdelávací systém menej konkurencieschopným na všetkých úrovniach tým, že preferuje vecné znalosti oproti kľúčovým zručnostiam. Napríklad zredukovala tréning IT zručností na stredným školách napriek tomu, že zjavne nárast zamestnanosti v IT sektore považuje za kľúčový pre konkurencieschopnosť štátu. Bez ohľadu na to, či majú maďarskí pracovníci ukončené stredoškolské alebo vysokoškolské vzdelanie, mali by disponovať základnými IT zručnosťami, znalosťami cudzích jazykov, kritickým myslením, komunikačnými schopnosťami, ako aj v schopnosťou sa neustále učiť. Empirické dôkazy naznačujú, že tieto zručnosti prinášajú vyššie mzdy aj v pracovných pozíciách, ktoré požadujú len stredoškolské vzdelanie.

Investície do verejných služieb. Kríza ukázala, že Maďarsko musí výrazne zlepšiť svoje verejné služby vo viacerých oblastiach vrátane zdravotníctva, školstva a sociálnej starostlivosti. Fungovanie týchto služieb priamo súvisí s kvalitou života. Okrem toho nepriamo súvisia aj s ekonomickou konkurencieschopnosťou krajiny. Počas tejto krízy maďarský zdravotnícky systém veľa občanov sklamal. Vo viacerých nemocniciach nastal chaos, vláda nariadila vyprázdniť veľa ústavov na liečenie Covid pacientov (ktorí napokon neprišli), miera testovania bola nižšia ako v okolitých krajinách a viac ľudí zomrelo.

Vzdelávací systém nedokázal prejsť do digitálneho priestoru. Vláda neposkytla znevýhodnenej mládeži (alebo hocikomu inému) potrebné nástroje či základný softvér na učenie sa online. Veľa učiteľov sa neodhodlalo, alebo neboli schopní, riadne učiť online. Počas druhej vlny sa zopakovali zlyhania prvej vlny. Narušenie vzdelania spôsobí, že študenti budú v dlhodobom horizonte menej produktívni. To, že zdravotnícky a vzdelávací systém nedokázal adekvátne reagovať na krízu nie je prekvapivé, ak si uvedomíme, že verejné výdavky na tieto sektory sú nižšie ako inde v regióne. Učitelia a zdravotné sestry sú v Maďarsku slabo platení, čo spôsobuje nedostatok tohto kritického personálu.

Do budúcna by mali zákonodarcovia viac investovať do dostupných verejných služieb, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a inkluzívny rast. Medzi konkrétne opatrenia, ktoré by mala vláda zvážiť patria:

  • Investovanie do ľudí, ktorí poskytujú verejné služby. Vláda síce výrazne investovala do infraštruktúry v mnohých oblastiach, ale nedokázala investovať do ľudského kapitálu. Na jednej strane sa z eurofondov postavilo veľa nemocníc, na druhej strane je zdravotnícky personál dlhodobo nedostatočne obsadený a zdravotné sestry sú slabo platené. V prípade školstva sa veľa investovalo do školských budov, ale v krajine je veľký nedostatok učiteľov. Výber vysoko kvalifikovaných učiteľov, ktorí majú potenciál zlepšiť výsledky študentov, sa nezlepšil. Vláda by mala investovať do ľudského kapitálu a do služieb, aby boli personalizované a kvalitné.
  • Integrovať poskytovanie služieb. Komplexné problémy si vyžadujú komplexné riešenia. Rodiny v znevýhodnených komunitách potrebujú pomoc so zdravotnom starostlivosťou, vzdelaním, hľadaním práce, starostlivosťou o deti, ako aj na iných frontoch. Starší občania častokrát potrebujú pomoc vo svojom každodennom živote, ako aj so zdravotnom starostlivosťou, finančným plánovaním a dopravou. Vláda by mala preto investovať do agentúr, ktoré dokážu na potreby občanov reagovať celistvo, radšej ako do jednorazových programov.
  • Zvýšiť  financovanie miestnych samospráv. Napriek tomu, že obce musia v posledných mesiacoch čeliť zložitej fiškálnej situácii, kvôli strate príjmu a ďalším nákladom, vláda im svojimi krokmi skomplikovala prístup k financiám. Presadila pravidlá, ktoré obmedzili schopnosť samospráv vyberať dane na miestnej úrovni a znížili výšku miestnych daní, ktoré tvoria výraznú časť ich príjmu. Tento chybný krok komplikuje život samosprávam v čase, keď musia čeliť pandemickej kríze, a zároveň neustále poskytovať sociálnu starostlivosť, základnú zdravotnú starostlivosť a predškolské vzdelávanie. Vláda by mala zabezpečiť, aby samosprávy dostali ďalšie financovanie, ktoré im umožní poskytovať tieto služby a zvýšiť ich podporné kapacity.
  • Preorientovať dane a transfery tak, aby podporovali inkluzívny rast. Počas posledného desaťročia sa dane a transfery skôr znižovali. S tým súvisí zavedenie rovnej dane z príjmu, spôsob zdanenie rodín a dotovanie úverov na vlastníctvo nehnuteľností. Aj v priebehu tejto krízy vláda zaviedla nové dotačné programy, ktoré sú určené predovšetkým pre rodiny s vyšším príjmom. Ak by sa tieto opatrenia nastavili tak, aby pomohli znevýhodneným rodinám a pracovníkom s nízkym príjmom, viedli by k rovnomernejšej distribúcii najnovších ziskov z ekonomického rastu.

Zlepšenie podnikateľského prostredia. Kríza ukázala, že digitálna infraštruktúra je v Maďarsku slabá. Viac investícii do tejto infraštruktúry by pritom zvýšilo celkovú konkurencieschopnosti Maďarska a nepriamo podporilo firmy, ktoré sa pohybujú v digitálnom priestore. Investovanie do digitálneho priestoru je len jeden z príkladov, ako možno sektorovo neutrálne a zoširoka podporiť rozvoj podnikateľského prostredia (Maďarsko ho má najslabší spomedzi krajín Vyšehradskej skupiny). Ostatné opatrenia v tejto oblasti by sa mohli zamerať na zníženie byrokracie, odstránenie zbytočných regulácii a zrušenie deformačných daňových politík, ktoré sú prítomné v jednotlivých odvetviach (vrátane dodatočných daní a daňových úľav). Tieto opatrenia majú potenciál zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť a pomôcť maďarským podnikom, aby sa ďalej rozvíjali. Dokážu prilákať zahraničné investície bez toho, aby im vláda udelila vysoké daňové úľavy, či zaviedla opatrenia, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a investície (napríklad špeciálne dane pre niektoré odvetvia alebo zahraničné banky). Medzi konkrétne opatrenia, ktoré by mala vláda zvážiť, patrí:

  • Skutočne digitalizovať vládu. Aj keď vláda mala snahu poskytnúť digitálny prístup k svojím službám (napr. prístup k administratívnym službách a zdravotníckym údajom), väčšina týchto iniciatív je zle nastavená, chýba im dizajnové myslenie a nie sú priateľské k používateľom. Okrem toho vláda zaostáva v digitalizácii svojho vlastného fungovania. Vládne agentúry a miestne samosprávy fungujú do veľkej miery na papieri, kvôli čomu ich zamestnanci nemôžu počas pandémie pracovať z domu. Ich kolegovia zo súkromného sektoru sa do online priestoru presunuli oveľa ľahšie. Vláda by mala bližšie spolupracovať s kľúčovými aktérmi v digitálnej sfére, aby zdigitalizovala svoje služby pomocou najmodernejších a dobre navrhnutých riešení. (Jeden z najdôležitejších aktérov v cloudových riešeniach je spoločnosť LogMeIn, ktorá bola založená v Budapešti).
  • Zrušiť škodlivé dane a dotácie. Vládne opatrenia narúšajú súťaž vo viacerých oblastiach. Špecifické dane pre banky, potravinové reťazce, reklamu a ostatné oblasti, robia domácu ekonomiku menej konkurencieschopnou, prinášajú narušenia medzi sektormi aj v porovnaní so zahraničím, čo vedie k strate podnikateľskej dôvery a možných budúcich investícii. To isté spôsobuje aj udeľovanie daňových prázdnin zahraničným investorom, ako sú napríklad výrobcovia automobilov. Snaha prilákať zahraničných investorov vyvoláva obavy o udržateľnosť a schopnosti týchto spoločností priniesť pridanú hodnotu v dlhodobom horizonte.
  • Odstrániť zbytočné regulácie a byrokraciu. Namiesto daňových úľav a špeciálnych investičných programov by sa mala vláda snažiť prilákať zahraničných investorov cez možnosti investovať do ľudského kapitálu a služieb. Maďarsko zaostáva v poskytovaní finančných služieb, ktoré sú potrebné na založenie podniku. Vylepšenie týchto služieb je kľúčové pre dlhodobý a udržateľný ekonomický rast, keďže ide o neutrálne investície, ktoré nevytvárajú ďalšie komplikácie. V súčasnosti viaceré vládne programy preferujú isté odvetvia alebo príslušníkov niektorých krajín.

Investovanie do ľudí, verejných služieb a podnikateľského prostredia je príťažlivý spôsob, ako dosiahnuť dlhodobý ekonomický rast a zvýšiť ekonomickú produktivitu Maďarska. Tieto opatrenia sú reakciou na výzvy, ktoré sa ukázali byť naliehavé aj v dôsledku pandémie. Ich riešenie môže pomôcť krajine pri zotavovaní sa z krízy a majú potenciál podnietiť ďalší ekonomický rast. Je dôležité si uvedomiť, že v čase, keď je fiškálny priestor obmedzený a dlhodobé zdravie verejných financií bude vyžadovať rýchlejší rast, je väčšina týchto opatrení relatívna lacná, najmä v porovnaní so sumami, ktoré vláda doposiaľ mobilizovala na podporu niektorých odvetví.