Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Slovenský premiér Peter Pellegrini sa na návšteve Varšavy stretol s poľským predsedom vlády Mateuszom Morawieckim. [EPA-EFE/JACEK TURCZYK POLAND OUT]

Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.

Robert Csehi je profesorom a výskumníkom na Bavarian School of Public Policy na Technickej univerzite v Míchove. 

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas svojho minulotýždňového (17.4.) prejavu v Európskom parlamente opäť zopakoval svoju ambíciu naštartovať európsky integračný proces.

Dôležitou súčasťou jeho vízie je aj balík refromných opatrení pre menovú úniu. Návrhy na vytvorenie postu európskeho ministra financií či samostatného rozpočtu pre krajiny eurozóny však s najväčšou pravdepodobnosťou narazia na odpor niektorých členských krajín, na čele s Nemeckom. Vlastné, a v mnohých prípadoch odlišné, predstavy o budúcnosti eurozóny má aj Európska komisia.

Dobudovaniu bankovej únie a premene Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) na Európsky menový fond (EMF) však, naopak, európski lídri možno dajú zelenú už na júnovom summite Európskej rady. Menová únia by sa tak mohla stať odolnejšia voči budúcim finančným krízam.

Hoci spomenuté návrhy cielia na zoskupenie devätnástich štátov v rámci eurozóny, ich dôsledky môžu priamo pocítiť aj krajiny, ktoré ešte neprijali jednotnú európsku menu.

V názoroch na ďalšie smerovanie menovej únie sa roczhádzajú aj štyri stredoeurópske krajiny zoskupené vo Vyšehradskej skupine (V4, Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko). Vďaka nim môže opäť ožiť aj tradičný spor medzi zástancami komunitárneho a medzivládneho prístupu v EÚ.

Eurozóna musí vypočuť aj hlas štátov, ktoré nie sú jej súčasťou

Čo sa týka možného dobudovania bankovej únie, krajiny V4 sa zhodujú na potrebe vytvorenia zaisťovacieho mechanizmu, ktorý na konci minulého roku predstavila Európska komisia. Ide o akýsi „fond pre horšie časy“, ktorý by mal posilniť stabilitu európskeho finančného sektoru.

V otázke podoby tohto nástroja však už krajiny V4 tak jednotné nie sú. Rozchádzajú sa v názore na to, či by malo ísť o úplne nový krízový fond založený na príspevkoch členských štátov, alebo na úverovej linke z Európskeho stabilizačného mechanizmu.

Poliaci, ktorí „ostražito pozorujú“ dianie v eurozóne, argumentujú tým, že novú autoritu musí sprevádzať aj zodpovednosť. Inými slovami, nebudú chcieť, aby sa o záchrane zlyhávajúceho bankového sektoru v niektorej z krajín rozhodovalo na európskej úrovni. Varšava tiež odmieta, aby vznikali ďalšie asymetrie medzi krajinami eurozóny a zvyškom EÚ, ako je to napríklad v prípade Jednotného rezolučného mechanizmu. Vďaka zástupcom v jeho rozhodovacích orgánoch majú štáty eurozóny oproti zvyšku EÚ výhodu.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

Rovnako Česká republika bojuje za to, aby svoju stoličku pri rokovacom stole, ktorý bude rozhodovať o budúcnosti eurozóny mali aj štáty mimo eurozóny.

Maďarská vláda sa zatiaľ do debaty o ochranných mechanizmoch v menovej únii výrazne nezapojila. Napriek tomu sa dá očakávať, že Budapešť podporí snahu Varšavy a Prahy o to, aby národné parlamenty mali silnejšie slovo vo fonde pre krajiny zasiahnuté finančnými otrasmi.

Akékoľvek opatrenia však nebudú na programe dňa, pokým sa EÚ nedohodne na účinných krokoch k zásadnému zníženiu objemu nesplácaných úverov na účtoch veľkých európskych bánk. Od toho sa prakticky odvíjajú postoje jednotlivých krajín k spoločnej ochrane vkladov klientov európskych bánk (Európsky systém ochrany vkladov, EDIS). Aj tu pretrvávajú vo V4 názorové rozdiely.

Kým ich pohľady na potrebu zníženia rizík v bankovom sektora sú rovnaké, Česká republikaSlovensko sú omnoho viac naklonené k možnosti väčšieho zdieľania rizík – napríklad prostredníctvom európskeho bezpečného aktíva bez mutualizácie dlhu.

Európsky menový fond áno. Ale aký?

V stávke je aj jednota predstaviteľov krajín V4 v názoroch na premenu záchranného fondu (ESM) na akúsi obdobu Medzinárodného menového fondu, hoci samotná myšlienka vytvorenia menového fondu nie je kameňom úrazu.

Slovenský minister financií Peter Kažimír nepochybuje o nevyhnutnosti premeny súčasného eurovalu na inštitúciu, ktorá by plnila oveľa širšie úlohy.

Podľa Maďarska by sa súčasný záchranný fond mal reformovať tak, aby bol garantom väčšej stability aj v krajinách mimo eurozónu.

Takisto poľská vláda chce, aby sa reformovaný Európsky stabilizačný mechanizmus otvoril pre všetky členské krajiny Únie. Z jej pozície však zatiaľ nie je jasné, ako by sa to premietlo do výšky príspevkov jednotlivých krajín, či do rozhodovacieho procesu EMF.

Predstavy Komisie a členských štátov o Európskom menovom fonde sa líšia

Komisia navrhuje, aby sa Európsky menový fond pri vykonávaní svojich úloh povinne zodpovedal Európskemu parlamentu. Členským štátom eurozóny sa to nepáči.

V skutočnosti sú to však práve tieto detaily, ktoré môžu rozdeliť región strednej a východnej Európy. Vyšehradská štvorka spoločne odmieta, aby na činnosť EMF dohliadal Európsky parlament, pretože by to zákonite oslabilo úlohu národných vlád a parlamentov. Krajiny V4 – s výnimkou Slovenska – tiež odmietajú, aby do fungovania fondu zasahovala Európska komisia.

Pre Bratislavu však môže byť Brusel, naopak, prirodzeným spojencom proti prílišnej prevahe väčších členských krajín eurozóny.

Poľsko a Maďarsko by zároveň mohli využiť reformu ESM na okresanie právomocí Európskej komisie, ktoré má pri dohľade nad dodržiavaním fiškálnych pravidiel v jednotlivých krajinách EÚ. Niektorí tvrdia, že by sa táto funkcia mala prirodzene preniesť na plecia Európskeho menového fondu. Nielenže by sa tým odpolitizovala fiškálna a rozpočtová politika na európskej úrovni, ako požadujú tieto krajiny, ale súčasne by to bolo v súlade s ich dôrazom na posilnenie medzivládnych mechanizmov a riešení v EÚ.

Praha zasa v premene trvalého eurovalu na Európsky menový fond vidí príležitosť na zmenu súčasných podmienok pristúpenia do eurozóny. V prípade, že by Česká republika prijala jednotnú menu, automaticky by prebrala aj časť záruk za grécke dlhy. To je práve jeden z hlavných argumentov, kvôli ktorému český premiér v demisii euro odmieta.

Suma sumarum: v otázke premeny Európskeho stabilizačného mechanizmu na Európsky menový fond sú krajiny V4 ešte menej jednotné, nakoľko každá presadzuje svoj vlastný program.

Rozpočet pre eurozónu ohrozuje eurofondy

Nakontroverznejším refromným návrhom Emmanuela Macron je z pohľadu zoskupenia štyroch stredoeurópskych krajín myšlienka samostatného rozpočtu pre eurozónu. Maďarská vláda ho jednoznačne odmietla s tvrdením, že povedie k dvojrýchlostnej Európe, pričom krajiny mimo euorzóny budú označné za „zlé členské štáty“. Maďarsko a Poľsko chcú zabrániť tomu, aby na summitoch európskych lídrov hrali druhé husle.

Vo všeobecnosti panuje obava, že osobitný rozpočet pre 19 krajín eurozóny negatívne zasiahne do objemu finančných prostriedkov určených pre politiku súdržnosti. Inými slovami, balík eurofondov pre krajiny V4 bude skromnejší. Riziko takéhoto scenára zvyšuje aj diera v európskom rozpočete, ktorá vznikne odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ.

Komisia chce z dlhodobého rozpočtu EÚ vyčleniť pre eurozónu 25 miliárd eur

Peniaze zo špeciálnej rozpčotvej linky majú vládam pomôcť s prijímaním štrukturálnych reforiem. Krajiny mimo eurozóny by mali priblížiť k prijatiu spoločnej európskej meny.

To je zároveň dôvod, prečo všetky krajny Vyšehradskej skupiny už niekoľkokrát avizovali, že sú ochotné navýšiť svoje príspevky do rozpočtu EÚ.

S radosťou sa na myšlienku rozpočtu pre eurozónu nepozerá ani česká vláda. Eurozóna by si podľa Prahy mala zachovať svoj inkluzívny charakter a v diskusiách o jej hlbšej integrácii by mali mať svoj hlas všetky členské štáty EÚ.

Slovensko, ako jediná členská krajiny V4, vytvorenie tzv. fiškálnej kapacity, ktorá by v menovej únii fungovala ako motor investícií a garant väčšej stability, neodmieta. Bratislava verí, že žiadnemu členskému by nemala byť odopretá možnosť podieľať sa na rýchlejšej integrácii eurozóny. Slovensko ju však podmieňuje dodržiavaním fiškálnej disciplíny v ostatných členských štátoch.

Nepodceňujme hlas Vyšehradských krajín

Význam vplyvu krajín V4 na výslednú podobu reformy menovej únie by sa nemal podceňovať. Treba si v prvom rade uvedomiť, že reformu eurozóny nemožno oddeliť od budúcnosti integrácie celého európskeho bloku. Je preto pochopiteľné, že aj krajiny, ktoré nepatria do eurozóny, silno akcentujú svoje postoje a snažia sa ich preniesť do konečných výsledkov rokovaní.

Poľsko a Maďarsko jednoznačne presadzujú, aby sa spoločné problémy riešili na základe medzivládneho prístupu. Slovensko, ako členská krajina eurozóny, je, naopak, omnoho otvorenejšia hlbšej európskej integrácii na komunitárnej úrovni. Česká republika sa nachádza niekde medzi týmito dvoma prístupmi, pričom jej prední ústavní činitelia ostávajú verní tradičnej euroskeptickej rétorike.

Výmena názorov o budúcnosti eurozóny prebieha súčasne s inými dôležitými diskusiami, v ktorých sa ťažko bude hľadať zhoda. Rokovania o budúcom sedemročnom rozpočte EÚ po vystúpení Spojeného kráľovstva by však stredoeurópske krajiny mohli zblížiť.

Eurofondy sa presunú na juh Európy

Reforma politiky súdržnosti presunie financie zo strednej a východnej Európy do krajín na juhu kontinentu, postihnutých hospodárskou krízou, píše denník Financial Times.

Podmieňovanie prístupu k fondom z EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, ktoré sa v súvislosti s budúcnosťou európskych financií skloňuje, by však mohlo výrazne narušiť spoluprácu krajín V4 v nasledujúcich rokoch. Kým Poľsko a Maďarsko budú proti vstupovaniu politiky do rozhodovania o alokácii eurofondov, Česko a Slovensko môžu mať väčšie pochopenie pre podmienené čerpanie eurofondov.

K podobným rozporom môže viesť aj návrh spájať čerpanie eurofondov s Európskym semestrom. Aj v tomto prípade je delenie v rámci V4 rovnaké. Poľsko a Maďarsko zrejme nebude chcieť odovzdať väčšie kontrolné právomoci Európskej komisii.

Zatiaľ však zostáva otázne, nakoľko sa týmto dvom krajín podarí rozšíriť koalíciu krajín zastávajúcich medzivládny prístup. Krajiny EÚ, ktoré by tiež chceli pristrihnúť krídla komunitárnym inšitúciám, však nie sú ich automatickými a prirodzenými partnermi. Ani oni sa totiž nebudú chcieť ocitnúť na jednej lodi s vládami štátov, ktorých rozhodnutia sú v rozpore s hodnotami Európskej únie.