Spolupráca s Čínou má pre krajiny V4 zmysel, len ak hovoria jedným hlasom

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Český prezident Miloš Zeman a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching. [EPA/JASON LEE / POOL]

Tým, že Čína vyvíja politický nátlak na krajiny strednej a východnej Európy a využíva ich pre vlastné politikcé záujmy, podkopáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Únie, píše DANIEL HEGEDÜS.

Dániel Hegedűs je politický analytik, ktorý pôsobí ako výskumný pracovník na Humboldtovej univerzite v Berlíne. 

Medzi Čínou a šestnástimi krajinami strednej a východnej Európy (SVE) bola v roku 2012 založená platforma s názvom „spolupráca 16+1“. Niektoré z týchto krajín v tom čase už boli členskými štátmi Európskej únie, iné sa o členstvo stále ešte len uchádzajú. V priebehu posledných šiestich rokov sa formát 16+1 stal východiskom pre čínsky strategický projekt Novej Hodvábnej cesty (OBOR, „One Belt, One Road“), ktorý prostredníctvom investícií do dopravnej infraštruktúry v euroázijskom regióne zvyšuje prepojenosť čínsko-európskej geoekonomickej zóny.

Nie je prekvapením, že iniciatíva v niektorých západoeurópskych metropolách vyvoláva od samého začiatku vážne obavy. Nerozptýlil ich ani júlový siedmy summit hláv štátov a vlád pod hlavičkou platformy 16+1 v bulharskej Sofii.

Plody spolupráce s Čínou sú na dosah ruky

Európskej únie sa na nový rámec spolupráce pochopiteľne pozerá s nedôverou už od jeho samotného spustenia v roku 2012. Nová platforma totiž z Číny spravila ešte výraznejšieho geopolitického hráča v regióne, ktorý je buď súčasťou Únie, alebo v jej blízkom susedstve.

Pôvodné podozrenie, že Čína využije platformu na rozdelenie Európy v strategických otázkach, sa napriek tomu nikdy nepotvrdilo, skôr naopak. Peking smeruje svoju snahu do rozvoja prepojenosti regiónu a do posilnenia strategickej spolupráce s Európskou úniou. Čína s EÚ zdieľa záujem o zachovanie a stabilizáciu svetového poriadku založeného na voľnom obchode, ktorý je v súčasnosti kvôli nepredvídateľnému a deštruktívnemu správaniu americkej administratívy v ohrození. Spolupráca 16+1 je preto v posledných rokoch vnímaná v omnoho pozitívnejšom svetle.

Nová hodvábna cesta a vyšehradská štvorka: Búrka v pohári vody?

Novú hodvábnu cestu mnohí chápu ako pokus Číny vybudovať masívnu, mnohonárodnú zónu ekonomického a politického vplyvu. Do projektu sa zapojili aj všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Ich hlavným motívom sú obchodné a investčné príležitosti. Zatiaľ však ostali len na papieri. 

Združené východoeurópske a stredoeurópske členské štáty však od začiatku tvrdili, že platforma 16+1 je súčasťou ich otvárania sa globálnej ekonomike, na základe ktorého sa stávajú menej závislé od európskych trhov, ktoré v roku 2008 silno zasiahla hospodárska kríza.

Maďarskí a poľskí zástancovia čínskej angažovanosti okrem toho západoeurópskym členským štátom pripomínajú, že ich podiel obchodu s Čínou a úroveň čínskych priamych zahraničných investícií (PZI) sú omnoho vyššie ako v stredoeurópskom regióne. Politici a diplomati zo strednej a východnej Európy ďalej odmietajú obavy s tým, že chcú len zozbierať plody hospodárskej spolupráce s Čínou rovnako ako to robia západné krajiny. Spolupráca v rámci 16+1 môže v prvom rade slúžiť ako politický nástroj na podporu tohto úsilia.

Čím viac sú tieto „plody spolupráce“ na dosah ruky, tým viac sa zdajú byť lákavé. Dnes už ale môžeme povedať, že platforma 16+1 nedokázala naplniť ekonomické očakávania zúčastnených krajín. Naproti tomu Peking v určitých prípadoch neváhal využiť krajiny SVE na vyvolávanie nezhôd vo vnútri Európskej únie.

Záujem Číny zatieňuje ekonomické čísla

Pokiaľ ide o ekonomický rozmer, Čína vždy sľubovala veľa, no jej reálne výsledky v regióne neboli nijako výnimočné. Obchod medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy zaznamenal v posledných rokoch významný nárast, ale jeho objem zostal skôr obmedzený. V prípade Poľska, krajiny, ktorá spomedzi spomínaných 16 štátov udržiava s ázijskou superveľmocou najintenzívnejšie obchodné vzťahy, sa obchod s Čínou na celkovom poľskom vývoze podieľal jedným percentom. Však Naopak, za prvé tri kvartály roku 2017, dosiahol takmer 12 percent celkového dovozu.

Tieto čísla nepochybne ukazujú trpkosť obchodných vzťahov s Čínou: k značnej obchodnej nerovnováhe a deficitu krajín SVE výrazne prispeli regulácie trhu v Číne, ktoré obmedzili prístup firiem zo strednej a východnej Európy na jej domáci trh. Vo väčšine krajín regiónu Čína nepatrí ani medzi desať najdôležitejších exportných partnerov. Čo sa ale týka dovozu, Peking si stále udržiava pevnú pozíciu. Z tohto dôvodu by väčší obchod medzi Čínou a 16 európskymi krajinami sotva umožnil znížiť ich závislosť od často nestabilného európskeho trhu. Nárast v dovoze a zvyšujúci sa obchodný deficit naproti tomu nepochybne viedli k väčšiemu politickému vplyvu Pekingu.

Summit 16+1: Čína sa chce ďalej otvárať svetu. Ťažiť z toho môže aj Slovensko

Čína zostáva otvorená obchodu so zahraničnými partnermi a profitovať môže len z ekonomicky silnej Európy, uviedol čínsky premiér na summite 16+1. Zároveň chce užšie vzťahy s východoeurópskymi krajinami, z ktorých by mohlo profitovať aj Slovensko.

Z hľadiska čínskych priamych zahraničných investícií v strednej a východnej Európe je situácia ešte pochmúrnejšia. Maďarsko, krajina, ktorá prilákala najpozoruhodnejší objem čínskeho kapitálu, mohla v roku 2016 počítať s čínskymi priamymi zahraničnými investíciami vo výške iba 254 miliónov eur. V tom istom čase dosiahli japonské a juhokórejské PZI v Maďarsku 838, respektíve 1,447 milióna eur. Čínske PZI vo výrazne väčšej poľskej ekonomike v roku 2016 dosiahli hodnotu len 123 miliónov eur.

Nielenže ich japonské a juhokórejské investície niekoľkonásobne prevyšujú, súčasne sa s nimi nespájajú také politické riziká ako v prípade Číny. Zdá sa, že vnímanie Pekingu ako globálneho lídra, ako aj jeho neskrývaný záujem o oblasť strednej a východnej Európy má na rozhodovanie krajín o tom, aký prístup k partnerom a investorom z ďalekého východu zvolia, väčší vplyv ako tvrdé ekonomické dáta.

Poddanská mentalita krajín SVE

Ak vezmeme do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a čísla, môžeme dospieť k záveru, že existuje dostatok priestoru na zlepšenie hospodárskych vzťahov medzi Čínou a strednou a východnou Európou. Ekonomická expanzia ázijského hegemóna, najmä prílev PZI, je v regióne SVE značne obmedzená. Čínske akvizície v západnej Európe sú v prvom rade motivované snahou kúpiť sľubné technológie, ktoré by pomohli pri modernizácii čínskej ekonomiky.

To sa dá len ťažko dosiahnuť v ekonomikách, ktoré nie sú nevyhnutne založené na inováciách a ktoré sa chytili do pasce stredného príjmu. Medzi najväčšie konkurenčné výhody ekonomík SVE patria nízke náklady na pracovnú silu a pomerne vysoké štandardy vzdelávania. Nič z toho však pre krajinu s neporovnateľne väčším potenciálom, ešte nižšími nákladmi práce a väčšou pracovnou disciplínou, nie je príliš atraktívne.

Rozpočet EÚ po roku 2020: V4 je v postojoch jednotná, Slovensko čiastočne vybočuje

Menej eurofondov po roku 2020 je daňou za hospodársky úspech krajín Vyšehradskej štvorky. Aby zníženie nebolo až tak bolestivé, sú ochotné do európskeho rozpočtu prispievať viac.

Tieto premenné umožňujú lepšie pochopiť zriedkavosť čínskych investícií na „zelenej lúke“, v čom, naopak, vynikajú práve japonské a juhokórejské spoločnosti. Čínsky investičný projekt Novej hodvábnej cesty sa zameriava na využitie prebytku výrobnej kapacity, nie na jej znižovanie. Čínske spoločnosti nemajú záujem premiestniť výrobné kapacity do regiónu SVE. Ich akvizície sa preto väčšinou týkajú priemyselných podnikov, ktoré už majú rentabilné výrobné kapacity a prístup na trh.

Aj napriek určitým obavám ohľadom čínskej ekonomickej prítomnosti v SVE, krajiny z tohto regiónu (ale aj iné krajiny EÚ, napríklad Grécko) v posledných rokoch nepreukázali veľkú politickú prezieravosť. Samozrejme, čínske pokusy o ovplyvňovanie politiky nie sú tak deštruktívne ako ich ruská verzia. Určite však nie sú ani neškodné.

Na rozdiel od Moskvy nemá Peking záujem o destabilizáciu svojich európskych partnerov a nezasahuje do ich domácich záležitostí podporou radikálnych strán a politického extrémizmu. Peking však bezpochyby politicky vplýva na krajiny SVE a niektoré ďalšie členské štáty Únie, pričom ich často  zneužíva pre vlastné zahraničnopolitické záujmy.

Mohli sme sa o tom presvedčiť, keď Maďarsko, Grécko a Chorvátsko spolu blokovali uznesenie EÚ o Juhočínskom mori. Čínsky vplyv bol aj za rozhodnutím Grécka a Maďarska zablokovať vyhlásenie Únie na pôde OSN, ktoré bolo kritické k stavu ľudských práv v Číne. Peking teda podkopáva spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ.

Skrytým motívom tohto správania niektorých krajín SVE je nepochybne aj pretrvávajúca poddanská mentalita prítomná u časti ich politických špičiek. Politici z týchto štátov často nepovažujú svoju krajinu za súčasť „západného jadra“, kam z globálneho hľadiska určite patria. Nevnímajú európske a medzinárodné inštitúcie formované západným liberálnym poriadkom ako svoje vlastné. V očiach niekoľkých vlád strednej a východnej Európy je Čína užitočným partnerom. Vyvažuje a posilňuje ich vyjednávacie pozície voči Bruselu, napríklad počas rokovaní o novom viacročnom finančnom rámci (VFR).

Spolupráca s Čínou skôr rozdeľuje ako spája

Keď zoberieme do úvahy všetky tieto skutočnosti, z pohľadu Únie môže spolupráca 16+1 symbolizovať platformu, ktorá skôr rozdeľuje ako spája. Rovnako by to mali vnímať aj krajiny, ktoré sú do nej zapojené. Peking v rámci tejto spolupráce efektívne aplikoval princíp „rozdeľuj a panuj“. Vytvoril politicko-ekonomické prostredie, v ktorom krajiny súperia o čínsku priazeň. Je zaujímavé, že kým v spolupráci s Pekingom krajiny SVE vidia dobrú príležitosť, ako zatlačiť na Európsku úniu, vo využívaní politického nátlaku vo vzťahoch s Čínou zlyhávajú.

Keby krajiny strednej a východnej Európy prekonali vlastné vnútorné delenia a príznačnú pasivitu v rámci spolupráce 16+1, ktorej jasne dominuje čínska aktivita, mohli by vďaka silnejšej zahraničnej politike s Čínou vyrokovať ďaleko lepšie obchodné a politické dohody. Súčasne by Pekingu zabránili, aby ich zneužívala na oslabenie európskej zahraničnej politiky.

Drak prichádza z východu: Sme na neho pripravení?

Slovensko nie je pripravené na vzťahy s čoraz mocnejšou Čínou. Týchto desať krokov to pomôže zmeniť.

Či už ide o formát V4, V4 +, alebo ideálne 16+1,  krajiny SVE by mali koordinovať svoj postup ohľadom obchodného deficitu, prístupu na čínsky trh či nízkej úrovne priamych zahraničných investícií z druhej najväčšej ekonomiky sveta. Iba v prípade, že budú s Pekingom hovoriť jedným hlasom, preklopia misky váh na svoju stranu.

Diplomatické formáty ako V4 + Japonsko by okrem toho mohli využiť Japonsko a Južnú Kóreu a vytvoriť tak nové politické frakcie, možno aj inštitucionálne prostredie pre posilnenú politickú a hospodársku spoluprácu. Takýto krok by mohol prispieť k oslabeniu naratívu o čínskej výnimočnosti v regióne SVE a k obnoveniu spolupráce medzi Čínou a regiónom v novom konkurenčnom prostredí. V neposlednom rade by to mohlo prehĺbiť integráciu stredo- a východoeurópskych firiem do globálnych hodnotových reťazcov japonských a juhokórejských konglomerátov. Vytvorili by sa tým tak užšie vzťahy s politickými a hospodárskymi hráčmi, ktorí – v protiklade k Číne – nesľubujú, ale konajú.