Top pozície v európskych inštitúciách: Sú štáty strednej a východnej Európy v „karanténe“?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Donald Tusk, Manuel Barosso a Jerzy Buzek. [File photo, Council newsroom]

Špekuluje sa, že nová Európska komisia už má troch podpredsedov, z ktorých žiadny nepochádza zo strednej alebo východnej časti Európskej únie, píše Piotr Maciej Kaczynski.

Piotr Maciej Kaczyński je bývalý výskumník Centra pre európsku politiku (CEP) so sídlom v Bruseli a momentálne vedie blog s názvom 2019EUelectionsPoland.com. Komentár vznikol exkluzívne pre EURACTIV.com.

Odkedy Európska rada prijala kompromisný balík mien, v ktorom nebol žiadny politik zo strednej a východnej Európy, polovica kontinentu živo polemizuje o tom, či dohoda odráža geografickú rovnováhu a ak nie, tak prečo.

Otázka geografického vyváženia je relevantná od roku 2004, no o „top“ pozíciách hovoríme až po Lisabonskej zmluve. Dovtedy sme mali len predsedu Európskej komisie, predsedu Parlamentu a Javiera Solanu.

Od roku 2009 vznikli nové pozície, ako napríklad posilnený post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci, ktorý je podpredsedom Európskej komisie a zároveň predsedá Rade pre zahraničné veci (FAC). Taktiež vznikol post stáleho predsedu Európskej rady.

V roku 2009 dostala stredná a východná Európa Poliaka Jerzyho Buzeka ako predsedu Európskeho parlamentu, ktorý viedol dva a pol roka. V roku 2014 získal ďalší Poliak, Donald Tusk, post stáleho predsedu Európskej rady a aj napriek strate podpory zo strany poľskej vlády sa dokázal udržať na čele Európskej rady 5 rokov.

Keďže však momentálne poľskú vládu zaujíma len blokovanie európskej agendy a ľudí (Timmermans a klimatická dohoda) a zároveň nedokáže získať podporu pre svoju kandidátku na predsedníčku výboru Európskeho parlamentu (EMPL) Beatu Szydlo, celý región v súčasnosti trpí slabým zastúpením v inštitúciách.

Treba sa v tejto súvislosti tiež pýtať, ako je možné, že bulharský premiér stratil za jeden summit hneď dve vysoké pozície, keď mal takých výborných kandidátov – Kristinu Georgievu pre Európsku radu a Sergeja Staniševa pre Európsky parlament?

Život ale ide ďalej. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali o tom, ako kompenzovať vrcholové posty menej dôležitými postami, je podstatnejšie vysporiadať sa s ďalšími náznakmi dominancie západnej a južnej Európy. Aktuálne sa už totiž diskutuje o troch potenciálnych podpredsedoch Komisie.

Ani jeden z nich nepochádza z regiónu strednej a východnej Európy: Frans Timmermans pochádza z Holandska, Margrethe Vestager z Dánska a Josep Borrell zo Španielska.

Osobne by som navrhoval kandidátov zo stredo-východného regiónu na štyri pozície, ktoré budú obsadzované v najbližšej budúcnosti. Tieto pozície sú: štvrtý viceprezident Európskej komisie, európsky ombudsman, európsky prokurátor a generálny tajomník Európskej komisie.

Pozície by mali dostať najlepší kandidáti, a takých je možné nájsť po celej Európe, nie iba v západno-južnej časti. Hneď ako Martin Selmayr, súčasný generálny tajomník Európskej komisie ohlásil, že odstupuje z funkcie, vyšla správa, že jeho nástupca by mal pochádzať z Francúzska. Nie je to tak dávno, čo tento post veľmi kvalifikovane zastávala Írka. Nie je žiadny dôvod na to, aby v tejto oblasti platila francúzsko-nemecká dominancia.

Výborným kandidátom na túto pozíciu je napríklad Piotr Serafin z Poľska, ktorý viedol Tuskov kabinet. Má všetko, čo generálny tajomník potrebuje. Dôvtip, cit pre detail a všeobecný rešpekt. Nebojí sa rozhodovať o komplikovaných záležitostiach a všetky rozhodnutia robí v prospech Európskej únie. Kandidátom na štvrtého podpredsedu Európskej komisie je prirodzene aktuálny podpredseda Maroš Šefčovič. Takisto je tu stále pretrvávajúca kandidatúra rumunskej kandidátky, Laury Codruty Kövesi, na post hlavnej európskej prokurátorky.

Macron mení názor, podporí Kövesiovú za šéfku európskej prokuratúry

Francúzsko zmenilo názor a na post hlavnej európskej prokurátorky podporuje Lauru Cordutu Kövesiovú. Prezidenta Macrona poslanci údajne presvedčili europoslanci liberálnej skupiny.

Je tu aj post európskeho ombudsmana, na ktorý je k dispozícii veľký počet vyhovujúcich kandidátov pochádzajúcich zo strednej a východnej Európy. Napríklad Ulle Madise, úradujúca estónska ombudsmanka.

Je to skupina dvoch mužov a dvoch žien. Pochádzajú zo štyroch rôznych štátov, nezastupovali by tieto krajiny ale Úniu.

Títo štyria kandidáti sú schopní viesť a plniť svoje záväzky s rovnakým nasadením, ako kandidáti pochádzajúci zo západnej a južnej časti Európskej únie. Boli by závanom čerstvého vzduchu, keďže podobní kandidáti ešte dané posty nikdy nezastávali: aj podpredsedníctvo Maroša Šefčoviča by malo inú príchuť ako jeho predchádzajúce (bol podpredsedom v druhej Barrosovej aj v Junckerovej Komisii).

Ursula von der Leyen je druhou nemeckou predsedníčkou Európskej komisie. Christine Lagarde je v poradí druhou francúzskou predsedníčkou Európskej centrálnej banky (ECB) a Josep Borrell je druhým španielskym Vysokým predstaviteľom Európskej únie.

Nezabúdajme na štáty a kandidátov zo strednej a východnej časti EÚ. Nedávajme im pocit a nevytvárajme dojem, že sú umiestnení v „karanténe“.