Únia posledných troch dekád: Veľké projekty, ale aj strata pozícií

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. [súkromný archív]

Napriek tomu, že Európska únia sa rozširovala a počet jej členov sa v tomto období viac ako zdvojnásobil, jej váha na svetovom HDP či svetovom obchode sa znižovala. Pokiaľ nezmeníme štýl práce, tento úpadok bude pokračovať, píše v komentári PETER MIHÓK.

Peter Mihók bol hlavným vyjednávačom SR pre Asociačnú dohodu s Európskymi spoločenstvami a pôsobí ako predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Norman Davies, britský autor známej publikácie „Európa Dejiny jedného kontinentu“, rozdelil svoju rozsiahlu prácu na 12 kapitol, ktoré popisujú historický vývoj nášho kontinentu až do roku 1991. Posledné tri kapitoly majú veľmi výstižné názvy podľa obdobia, ktoré prekrývajú:

  • 1815 – 1914 – Dynamo: motor sveta
  • 1914 – 1945 – Čierna hodina: Európa v úpadku
  • 1945 – 1991 – Európa rozdelená a jednotná

Tohtoročný Deň Európy ma inšpiroval k zamysleniu sa, ako by sa mohla nazvať ďalšia kapitola tejto knihy, a po dlhšej úvahe by som ju nazval

  • 1991 – 2021 – Veľké projekty, ale aj strata pozícií

Konferencia o budúcnosti Európy: Otvorí Únia základné zmluvy?

Reformy Európskej únie majú byť založené na vôli jej občanov. Aj keď lídri EÚ zdôrazňujú, že žiadna téma nemá byť tabu, niektoré členské štáty nechcú o otváraní základných zmlúv diskutovať.

Moja úvodná poznámka sa dotýka definície Európy. Veľmi rýchlo sme si zvykli, najmä v politickom slovníku, spájať a generalizovať pojem Európa s pojmom Európska únia. Hovoríme o európskych inštitúciách, európskych voľbách, politici krajín Európskej únie sa štandardne prihovárajú k občanom Európy a pritom myslia na občanov členských krajín Európskej únie, a nie na občanov európskych krajín.

Bezpochyby Európska únia je súčasťou európskeho kontinentu, tak isto ako sú ňou aj ostatné krajiny východnej, južnej, západnej či severnej Európy, ktoré nie sú jej členskými krajinami a ich občania sú tiež plnohodnotnými Európanmi. Keď oslavujeme Deň Európy, musíme mať na pamäti všetkých ľudí žijúcich na kontinente a musíme tiež hovoriť o súčasnom stave európskej spolupráce a jej budúcnosti.

Slovo integrácia znamená spájanie či zjednocovanie s tým, že každý subjekt prináša do tohto procesu svoje atribúty a takéto spoločenstvo si vyžaduje pocit spoločnej súčasnosti, ale aj pocit zdieľanej minulosti. Integrácia teda nie je prispôsobovanie sa jedného alebo viacerých subjektov určitému stavu veci, ale prostredníctvom integrácie každý subjekt prináša do spoločenstva svoj podiel, a tým ho aj obohacuje.

Klus: Ak chcú v Svidníku patriť do stredoázijskej únie, Európa o tom musí vedieť

Ak by Konferencia o budúcnosti Európy nemala viesť k hmatateľnej reforme, tak by sme ju nemuseli robiť vôbec. „Problém nie je zmluvy otvoriť, ale zase ich uzavrieť,“ hovorí štátny tajomník rezortu zahraničných vecí MARTIN KLUS.

Bezpochyby obdobie rokov 1991 – 2021 bolo z pohľadu Európskej únie obdobím veľkých projektov ako napr. Maastrichtská zmluva (1993), Amsterdamská zmluva (1999), spoločná mena euro (2002), Lisabonská zmluva (2009) či rozšírenie počtu členov Únie o ďalších 16 členov a s tým spojené postupné rozšírenie schengenského priestoru. Celý tento proces bol prijímaný s veľkými nádejami, ktoré sa aj čiastočne podarilo naplniť. Súčasne však sa mnohé konkrétne procesy nedotiahli do pozitívneho výsledku.

Napriek tomu, že Európska únia sa rozširovala a počet jej členov sa v tomto období viac ako zdvojnásobil, jej váha na svetovom HDP či svetovom obchode sa znižovala. Napríklad podiel vtedajších členov Únie na svetovom obchode v roku 2002 bol 18,4 percent , v roku 2019 sa znížil na 15,4 percent  pri počte členov Únie 28. Podobný vývoj vidíme pri podiele na svetovom HDP, kde podiel Únie klesol napr. z 24,4 percent v roku 2009 na 18,0 percent v roku 2019. Ekonomických ukazovateľov je viac a hovoria o tom, že ekonomická, ale aj inovačná dynamika krajín EÚ je nižšia, ako je rastová dynamika našich hlavných konkurentov. Čiže veľké projekty nenachádzajú svoje echo v raste našej konkurenčnej schopnosti. Práve nad týmto sa musia tvorcovia politiky Európskej únie zamyslieť a hľadať riešenia s cieľom nadobudnúť stratenú dynamiku. Pokiaľ nenastavíme nové a správne priority, nezmeníme štýl našej práce, tento úpadok bude ďalej pokračovať.

Dôvera Slovákov v Úniu je najvyššia za desať rokov

Európskej únii dôveruje 50 percent Slovákov, naposledy bol takýto výsledok v roku 2011. Od minulého leta sa kredibilita inštitúcie dvihla v 23 členských štátoch vrátane Slovenska, kde stúpla o päť percentuálnych bodov. Ukázal to najnovší eurobarometer.

Európska únia sa však v tomto období aj dezintegrovala vystúpením Veľkej Británie z integračného zoskupenia, čím váha Únie od roku 2020 vážne utrpela tak politicky, ako aj ekonomicky. Vystúpenie Veľkej Británie z Únie musíme charakterizovať ako dôsledok ignorovania názorov členských krajín, ako neschopnosť viesť s nimi dialóg a vnímať i spätnú väzbu. Jednostranné chápanie Únie ako spoločenstva, ktorého sme súčasťou, ide často na úkor reality, že my tvoríme Úniu, my musíme byť tvorcami politík a priorít, lebo to je naše suverénne právo, ale aj zodpovednosť voči vlastnej krajine a jej občanom. Treba si uvedomiť, že politizácia integrácii nepomohla, skôr ju nielen zabrzdila, ale začala ju aj ohrozovať vo svojej podstate. Medzi flagrantné príklady tohto prístupu patrí najmä postoj k migračnej kríze, ktorá na úrovni Únie nebola vôbec zvládnutá a do dnešného dňa vytvára napätie medzi európskymi inštitúciami a viacerými členskými krajinami.

Aj pri tohtoročnom Dni Európy si musíme uvedomiť, že i nám Slovákom členstvo v Únii dáva mnohé možnosti, ktoré nie vždy vieme pozitívne využiť. Musíme byť oveľa aktívnejšími tvorcami politiky EÚ, čo je úloha najmä pre ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale rovnako aj pre všetky rezorty vlády SR. Len cez našu špičkovú profesionálnu prácu budeme schopní presadiť aj naše záujmy a potreby a byť na pôde EÚ nielen štatistom, ale skutočným hráčom. Musíme si uvedomiť, že aj súčasná EÚ bude úspešnejšia, keď budeme výraznejšie akcentovať celoeurópsku spoluprácu, z ktorej budú profitovať všetky krajiny kontinentu.