V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Ilustračný obrázok [Tomas Halasz, Greenpeace]

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Ada Ámonová je spolupracovníčkou berlínskeho think tanku E3G – Third Generation Environmentalism. 

Vyšehradská štvorka má zásadnú úlohu pri nastavovaní agendy pre celú strednú a východnú Európu, región na východ od Nemecka. Je preto pozoruhodné sledovať dynamiku jej vývoja, rovnako ako spôsob, akým sa krajiny V4 vysporiadajú s otázkami energetiky či klimatických zmien. Prostredníctvom diskusie o obnoviteľných zdrojoch elektrickej energie  je ľahšie pochopiť „východný štýl“.

Členské štáty strednej a východnej Európy (SVE), ktorých je 11 z celkového počtu 28, sú zodpovedné za pätinu emisií CO2 v Európskej únii. Výrazné zaostávanie krajín SVE v prechode na zelenú energiu by mohlo spôsobiť pomalšie plnenie záväzkov Parížskej klimatickej dohody zo strany EÚ ako celku. Využije Brusel národné energetické a klimatické plány, ktoré majú vzniknúť v rámci energetickej únie, aby vdýchol život veterným a slnečným elektrárňam vo V4, ale aj mimo nej?

Cañeteho nepochopené slová

„Ambiciózne dlhodobé stratégie sú kľúčové pre naplnenie záväzkov z Paríža aj pre odvrátenie tých najhorších dopadov ľudskej činnosti na životné prostredie. EÚ je v tomto kontexte pripravená plniť svoju úlohu. Pre nás nie je otázkou či, ale ako a kedy bude naša spoločnosť pripravená pre túto cestu. Kľúčový bude prechod na čistú energiu, čo bude vyžadovať ústupky vo všetkých sektoroch ekonomiky vrátane priemyslu, podnikania, poľnohospodárstva aj lesníctva, avšak aj zapojenie každého jednotlivého občana,“ povedal komisár pre energetiku a ochranu klímy Miguel Arias Cañete, keď na začiatku júla otváral bruselské fórum, na ktorom sa diskutovalo o víziách modernej, čistej a konkurencieschopnej ekonomiky.

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Jeho slová sa v krajinách V4 nestretávajú s pochopením. Všeobecne môžeme tieto krajiny (Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko) opísať ako blok, ktorý nemá ambície meniť súčasný stav v oblasti výroby elektriny. Ich sloganom je: štát má budovať veľké kapacity, aby sa s istotou uspokojil dopyt. Podnikavosť a pro-biznisový prístup nie je na východ od Labe príliš vítaný. Vlády V4 sa vo svojej energetickej politike očividne držia starých myšlienok bez väčšieho dôrazu na klímu alebo energetickú transformáciu.

E3G sa v nedávnej dobe zamerala na politickú ekonómiu klímy a energetiky v spomínaných krajinách, čo poskytlo nielen dobrý prehľad, ale aj príležitosť porovnávať dynamiku jednotlivých štátov a možnosť nájsť podobnosti v prístupe politikov. V nadväznosti na túto štúdiu sa bude tento článok zaoberať vývojom obnoviteľných zdrojov elektriny ako jedným z hlavných potenciálnych motorov pre transformáciu energetického odvetvia. Jednou z kľúčových oblastí, na ktorú sa výskum zameral, je nízkouhlíkové hospodárstvo. To je v týchto krajinách vo všeobecnosti slabo rozvinuté a/alebo fragmentované.

Zo strany firiem je však zároveň zjavný záujem o sektory s vysokou produkciou emisií. Tieto podniky majú historicky silnú väzbu na štát, pretože väčšina z nich je stále v jeho vlastníctve. Tieto subjekty reprezentujú tradičnú podobu energetického priemyslu a ako také idú často proti inštitucionálnemu, ekonomickému, ale aj legislatívnemu rámcu Únie, napriek jej hodnotám, pravidlám i dlhodobým cieľom.

Smutný príbeh veterných elektrární

V oficiálnych vyhláseniach sa obnoviteľná energia spomína málokedy. Výraznejšie je deklarovaný len dôraz na poľnohospodárstvo a podiel biomasy v energetickom mixe. Ten by sa mal udržať či dokonca navyšovať. Veľkú časť obnoviteľných zdrojov predstavuje práve biomasa. Prax, kedy sa spracováva najmä drevo a podobné poľnohospodárske či lesnícke produkty, je v týchto krajinách predmetom otázok z hľadiska udržateľnosti, ale aj z pohľadu zamestnanosti (tieto pozície sú určené pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu, hoci počet pracovníkov je relatívne vysoký). Prakticky nikde nie je zmienka o využití slnečnej alebo veternej energie, ktorá by zmenila celý systém energetickej infraštruktúry a charakter energetického mixu. Namiesto legislatívnej podpory sú v praxi tieto technológie umelo obmedzované.

Rakúske predsedníctvo narazí v energetike na záujmy strednej Európy

Na čele Rady EÚ nebude Viedeň klásť dôraz na reguláciu ruského plynovodu Nord Stream 2. Avizuje skôr pokrok v rokovaniach o klíme a obehovom hospodárstve.

Vietor sa zastavil na hraniciach Rakúska. Viedeň už má inštalovanú kapacitu cez 3 GW, a to aj napriek tomu, že geografia krajiny nie je primárne vhodná pre tento typ obnoviteľných zdrojov. Na druhej strane hranice je kapacita Maďarska niečo málo cez 300 MW. Všetky licencie pre veterné farmy boli vydané v roku 2006. Odvtedy sa neudelila ani jediná. Nedávna zmena v regulácii dokonca zabraňuje v akomkoľvek novom vývoji.

V Českej republike je kapacita veterných elektrární podobná. Vďaka novému projektu spustenému v roku 2017 presahuje inštalovaná kapacita hranicu 300 MW. Vietor produkuje len nepatrnú časť spotrebovanej elektriny. Slovensko nespomína vietor ako zdroj energie dokonca ani v žiadnom z oficiálnych dokumentov. V krajine pod Tatrami sa nachádzajú iba dve malé veterné farmy.

Poľsko má obrovský potenciál pre rozvoj veternej energie na pobreží, ako aj na mori, a to predovšetkým vďaka svojej geografickej polohe. V súčasnosti má kapacitu vo výške 5,8 GW, čo je siedma najvyššia kapacita v Únii. Avšak rozvoj bol prerušený v roku 2016, kedy vláda predstavila priestorové obmedzenia podobné tým maďarským a značne ovplyvnila trh. Znamená to, že stagnácia bude dlhotrvajúca. Tieň rizika sa nad veternými elektrárňami bude vznášať ešte dlho.

Od solárnej energie odradili Česi

Vývoj solárnych elektrární sa v jednotlivých krajinách V4 líši v dôsledku rôznych technologických a investičných aspektov. Je však možné nájsť podobné znaky naprieč všetkými štátmi. Česi by sa dali označiť za pionierov rozvoja solárnych elektrární, a to najmä vďaka veľkorysým dotáciám nastaveným v roku 2005. Inštalovaná kapacita tam dosiahla 2 GW. Medzitým však vypukol politický škandál ohľadom možného únosu štátu (state capture),  potom prišlo obviňovanie obnoviteľných zdrojov z vysokých cien elektriny. Ostatné krajiny v regióne sa preto zdržali podpory solárnej energie. Česká republika im poslúžila ako dôvod, prečo túto technológiu nepresadzovať.

Líder zelených europoslancov: Pre Slovensko a Česko hľadáme úspešný príbeh

ŠPECIÁL / Najväčším rizikom pre energetickú bezpečnosť je jadrová energia, tvrdí CLAUDE TURMES. Spravodajca nariadenia o energetickej únii však chce rokovať s českou aj slovenskou vládou.

V ostatných krajinách V4 prakticky nedochádza k výrobe elektriny zo slnka. V posledných rokoch však boli v Maďarsku udelené licencie v hodnote 1 GW, ktoré povedú k výstavbe solárnych elektrární. Poľsko aj Slovensko tvrdia, že majú problémy s prispôsobením rozvodnej siete na tento druh energie. Slovenskí regulátori zaväzujú každého nového výrobcu, aby spotreboval aspoň 90 percent vyrobenej elektriny v mieste produkcie.

Tieto krajiny majú samozrejme v oblasti obnoviteľných zdrojov oveľa väčší potenciál. Zároveň je pre nich táto cesta ekonomicky udržateľnejšia ako konvenčné možnosti.

V oblasti veterných elektrární má najlepšiu pozíciu Poľsko, ktoré podľa expertov môže jednoducho zdvojnásobiť inštalovanú kapacitu na 12 GW. Ostatné tri krajiny môžu vyvinúť svoje vlastné veterné kapacity v rozmedzí 1 až 3 GW. Čo sa solárnej energie týka, najlepšiu pozíciu si drží Maďarsko. Pomerne jednoducho by mohlo zdvojnásobiť svoju inštalovanú kapacitu na 3 GW. Česko, Slovensko a Poľsko môžu významne zvýšiť tento zdroj vo svojom energetickom mixe v závislosti od svojej veľkosti a regulačného prostredia.

Nedostatok stability, vysoké riziká

Z hľadiska energetickej bezpečnosti je kľúčovým problémom V4 jej závislosť na uhlí a iných externých zdrojoch energie (vrátane jadrového paliva). Dlhodobé makroekonomické výhody plynúce zo spoliehania sa na národné zdroje energie, ktoré sú vo veľkej miere dostupné, by logicky podporili vyššie popísaný vývoj smerom k obnoviteľným zdrojom. Podpora v tomto kontexte nemusí znamenať využitie verejných prostriedkov, ale skôr stabilné legislatívne a inštitucionálne zázemie vrátane politickej vôle, ktorá by bola oporou pre tieto technológie. Riziko spojené s veternými a solárnymi elektrárňami (predovšetkým z technologického a finančného hľadiska) je v súčasnosti oveľa menšie ako pred piatimi rokmi. V každom prípade sa jedná o stabilné a preverené technológie, pri ktorých už existuje skúsenosť s ich integráciou na medzinárodnej škále.

Transparentnosť ako kladivo na jadro? Slovensko sa obáva otvárania Euratomu

Premiér Peter Pellegrini obhajoval záujmy jadrového priemyslu, ale varoval pred novým omeškaním pri spúšťaní tretieho bloku v Mochovciach.

Prečo teda prechod energetiky z fosílnych na obnoviteľné zdroje ešte neprebieha? Čo by bolo potrebné na preskúmanie potenciálu a zaistenie bezpečnej energie pre budúce generácie?

Jednou z mnohých otázok je fyzická infraštruktúra. Sieť sa musí rozvíjať zodpovedajúcim spôsobom. Odborníci sú schopní poskytnúť v tejto situácii riešenie. Zo strany štátu však musí byť jasný legislatívny a finančný rámec, ktorý by preniesol zodpovednosť za tento rozvoj na distribučné spoločnosti, ktorým táto úloha prináleží.

Ako je zrejmé, v týchto krajinách je legislatíva nielen nepriateľská voči obnoviteľným zdrojom, ale častokrát aj nestabilná. Zo dňa na deň vytvárajú parlament a vláda úplne nové právne prostredie, čo je neprijateľné pre akéhokoľvek rozumného investora. V súčasnosti je vo všetkých štyroch krajinách veterná aj solárna výroba energie administratívne zablokovaná a možnosť získať povolenie pre projekt väčšieho rozsahu, či už v prípade veterných alebo solárnych elektrární, neexistuje. Je veľmi pravdepodobné, že táto situácia je výsledkom správania sa existujúcich dominantných hráčov na trhu, ktorí ľnú na starých technológiách a radi by si udržali svoj podiel na akýchkoľvek „konštitučných“ nákladoch v energetike.

Politici zároveň uprednostňujú veľké projekty, ktoré by priniesli dostatočné množstvo energie, pred decentralizovanou a distribuovanou elektrinu. Banky sa zdráhajú financovať kvalitné projekty, pretože sa obávajú, že nové rozhodnutia prekazia podnikateľské zámery. Hoci sú ochotné poskytnúť kapitál, vyššia úroková miera vytvára konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s investovaním v krajinách západnej Európy. Pod ťarchou týchto okolností (nízkej kapacity, nízkej ziskovosti, nestabilných regulácií a podobne) sa zmenšuje aj priestor pre skupiny, ktoré obhajujú rozvoj obnoviteľných zdrojov. Momentálne existuje len desiatka platených odborníkov, ktorí by vo V4 dokázali ovplyvniť politiku v prospech energetickej sebestačnosti.

Energetická účinnosť – čierna ovca?

Pri pohľade na stranu dopytu možno všeobecne konštatovať, že energetická účinnosť nie je v tomto regióne na prudkom vzostupe, hoci z EÚ prúdi veľa finančných prostriedkov. Značná časť potenciálu spočíva v bytovom fonde (izolácia stien, modernizácia vykurovacích systémov či výmena okien), čo je buď považované za zodpovednosť majiteľov nehnuteľností alebo za tému, ktorá si vo voľbách získa len málo hlasov. Populárne je skôr udržiavanie nízkych cien energie.

Opäť platí, že politici nie sú ochotní plniť si svoju úlohu a navrhovať vhodné schémy a inštitucionálnu reštrukturalizáciu, prepájať pôžičky od bankových inštitúcií s grantmi, čo by bolo kvalitným základom pre rozumné a efektívne rozdeľovanie týchto finančných zdrojov. Okrem iného to experti odôvodňujú tým, že príležitosť ku korupcii je pri energeticky efektívnej modernizácii domácností nízka a komplikovanejšia v porovnaní s veľkými projektami. Výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov je preto veľmi dôležitou oblasťou pre „zelenšie“ fungovanie energetiky, rovnako ako pre celkové zníženie emisií v tomto regióne.

Energetická účinnosť sa má do roku 2030 zvýšiť o 32,5 percenta

Europoslanci sa vo vyjednávaniach o energetických úsporách vzdali požiadavky, aby bol cieľ povinný. Členské štáty zase súhlasili s jeho navýšením.

Kto by teda mohol slúžiť ako pomyselný motor, ktorý by priniesol zmenu? V súčasnosti je jediným aktívnym a dostatočne silným aktérom Európska únia, ktorá sa snaží urýchliť vývoj smerom k obnoviteľným zdrojom energie. Otázkou však zostáva, aké možnosti majú jej inštitúcie, aby mohli naďalej vyvíjať tlak a presadzovať európske priority. Princíp národnej suverenity slúži vládam členských štátov ako argument, aby zadržali zmenu. Zdôrazňujú, že rozhodnutia, napríklad o zložení energetického mixu, sa musia prijímať na úrovni členských štátov. Logickým vyústením situácie by bolo konanie o porušení legislatívy Únie. Majú však tieto štáty obavy zo sankcií či iných trestov za to, že nesúhlasia so stanovenými cieľmi alebo ich nespĺňajú? Dá sa o tom pochybovať.

Otázkou teda zostáva, či využije Európska komisia príležitosť, ktorú jej poskytujú národné energetické a klimatické plány, ktoré majú byť pripravené ku koncu tohto roka, aby dôkladne preskúmala situáciu a jednotlivým vládam pripomenula ich záväzky. Tento tlak by mohol viesť k pohostinnejšiemu postoju Vyšehradu k zelenej elektrine, a to prinajmenšom v rovnakej miere ako k ich tradičným obľúbencom, ktorými sú uhlie a jadro.

Článok vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu. Medzititulky – redakcia