V4+Ukrajina alebo V5? Kyjev vkladá nádeje do slovenského predsedníctva

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Petro Porošenko na strenutí V4+Ukrajina v roku 2014. [TASR/Martin Baumann]

Spolupráca vo formáte V4+Ukrajina stratila svoju dynamiku. Kyjev ale dúfa, že to zmení súčasné slovenského predsedníctvo. Ukrajina by však mala lepšie pochopiť, ako V4 funguje a prijať proaktívnejší prístup, píše HENNADIY MAKSAK.

Hennadiy Maksak je predsedom predstavenstva Rady pre zahraničnú politiku Ukrainian Prism. 

Aktívna spolupráca medzi V4 a Ukrajinou vznikla v polovici roka 2000 ako logické prehodnotenie funkcií a identity vyšehradskej skupiny po tom, čo všetky štyri krajiny získali dlho očakávané členstvo v NATO a EÚ. V roku 2004 sa v deklarácii z Kroměříža stanovilo, že štyri vyšehradské štáty sa zaväzujú pomáhať tretím krajinám pri príprave na členstvo v Európskej únii a NATO. Medzi ambície V4 sa dostal aj rozvoj politiky Únie vo vzťahu k východnej (európska susedská politika) a juhovýchodnej (proces rozširovania) Európe.

V tomto kontexte prirodzene vznikol formát V4+Ukrajina. Východnej Európe poskytol cenné skúsenosti vyšehradskych krajín. Úroveň spolupráce nebola spočiatku príliš intenzívna. Smerovanie a formy spolupráce boli obmedzené na diskusiu bez konkrétnych výsledkov. Debatovalo sa o oblastiach energetiky, bezpečnosti a obrany.

Skutočne praktická spolupráca vznikla v roku 2014, keď sa Ukrajina stala obeťou ruskej agresie. Vrchol spolupráce sa dosiahol v rokoch 2015 a 2016, a to na politickej úrovni aj pri realizácii konkrétnych projektov. Vyšehradské štáty boli medzi prvými, ktoré vydali spoločné vyhlásenie na podporu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. V4 zapojila do diskusií aj Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Nemecko a Francúzsko, ktoré sa pripojili k vyhláseniam o podpore.

V najdramatickejších časoch, keď musel Kyjev bojovať proti ruským okupantom na východe a zároveň plniť program reforiem vo viacerých oblastiach, spustili vyšehradské štáty spoločnú iniciatívu, ktorá koordinovala ich pomoc. Pravidelné stretnutia na ministerskej úrovni, ako aj spoločné tematické konferencie a workshopy (V4 Road Show), poskytli Kyjevu vzorové príklady z oblasti energetickej efektívnosti, decentralizácie, vzdelávania a rozvoja malých a stredných podnikov.

Mikloš: Ukrajina za posledné štyri roky dosiahla viac ako počas predchádzajúcich dvadsiatich

Počas posledných štyroch rokov urobila Ukrajina niekoľko obrovských zmien, aby sa mohla stať fungujúcou trhovou ekonomikou a liberálnou demokraciou. Mnohí si to však sotva všimli, píše IVAN MIKLOŠ.

V4 pomohla Ukrajine zabezpečiť alternatívne dodávky zemného plynu, keďže energetická bezpečnosť je jednou z jej hlavných priorít. Znížila sa tak energetická závislosť Ukrajiny na Rusku.

Vyšehrad donedávna podporoval aj európsku integráciu Ukrajiny. V tejto záležitosti presadzoval konštruktívny postoj. To sa ukázalo najmä pri podpise a ratifikácii asociačnej dohody, ako aj pri poskytnutí bezvízového režimu.

Ukrajina dostala pozvanie zúčastniť sa vyšehradskej bojovej skupiny EÚ. V prvej polovici roku 2016 boli preto ukrajinské jednotky v aktívnej pohotovosti. Pravdepodobne bude táto spolupráca pokračovať aj v roku 2019.

Ukrajina je zároveň jedným z najväčších prijímateľov grantov Medzinárodného vyšehradského fondu mimo regiónu V4. V najťažšom roku 2014 dosiahla ročná úroveň podpory pre Ukrajinu 1,3 milióna eur. Na Ukrajinu prišlo aj veľké množstvo ľudí v rámci programu Mobility štátnych zamestnancov.

Kyjev dokonca vyhlásil, že sa chce pripojiť k V4 a rozšíriť ju na V5. Táto túžba zaznela na stretnutí prezidenta Ukrajiny Petra Porošenka a ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej skupiny ešte v decembri 2014.

Vo svojom vyhlásení ocenil prezident Porošenko reformy uskutočnené v štátoch V4 a zdôraznil svoj záväzok realizovať na Ukrajine vlastný program reforiem.

Nie je prekvapením, že V4 sa niekoľkokrát spomína aj v Národnej bezpečnostnej stratégii prijatej v roku 2015. Ako referenčné kritérium pre dosiahnutie primeranej ekonomickej bezpečnosti bola stanovená úroveň sociálnych noriem v strednej a východnej Európe.

Ukrajinci považujú vojnu na východe za „dočasnú ruskú okupáciu“

Legislatíva ukrajinského parlamentu vymedzuje pretrvávajúce násilie medzi ukrajinskými silami a Ruskom podporovanými povstalcami. Prichádza po takmer štyroch rokoch bojov, ktoré si vyžiadali viac ako 10 tisíc životov.

Čo sa pokazilo?

Spolupráca v rámci formátu V4+Ukrajina však stratila svoje tempo v rokoch 2016 a 2017. A to najmä na politickej úrovni. Možno to vysvetliť tým, že V4 sa zamerala na vnútorné otázky, ako migračná kríza v EÚ alebo postoj k asertívnej zahraničnej politike Ruska. Vysvetlenie môže spočívať aj v neúplnom chápaní Kyjeva toho, ako funguje V4, čo sú mechanizmy spolupráce a aký je potenciál partnerov.

Niektorí si naopak myslia, že Kyjev sa viac sústreďuje na vzťahy so silnými medzinárodnými hráčmi, ako sú Spojené štáty, Kanada, Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko. Tí majú viac zdrojov a väčšie slovo v globálnych záležitostiach.

Všetky tieto dôvody vysvetľujú súčasný stav a náladu v piatich metropolách. Do úvahy by sa mali vziať aj bilaterálne vzťahy jednotlivých krajín. Napriek tomu, že všetky rozhodnutia vo vyšehradskej skupine sa prijímajú na základe konsenzu, závisí tempo spolupráce v značnej miere aj na predsedníckej krajine. Štát na čele V4 je zodpovedný za vypracovanie programu predsedníctva. Ak v niektorých konkrétnych záležitostiach s Ukrajinou nesúhlasí, môže znížiť úroveň spolupráce na minimum. Stalo sa to počas posledného maďarského predsedníctva, ktoré skončilo v júni 2018.

Toto predsedníctvo prebiehalo v rovnakom čase ako maďarská predvolebná kampaň a maďarsko-ukrajinské spory o jazykových modalitách v novom ukrajinskom školskom zákone. Ukrajinskí diplomati uviedli, že Budapešť ignoroval návrhy Kyjeva usporiadať rôzne podujatia vo formáte V4+Ukrajina. Spolupráca sa tak zredukovala len na všeobecné diskusie v rámci širšej skupiny V4+Východné partnerstvo.

Napriek tomu, že sa zachovali niektoré tradičné formy spolupráce, napríklad stretnutie náčelníka generálneho štábu, mnohé zaujímavé iniciatívy nezapadli do maďarských predstáv. Prístup Maďarska bol sklamaním, pretože bolo jedným z priekopníkov formátu V4+Ukrajina.

Dramatická ratifikácia dohody je na konci. Ukrajina je asociovaný partner EÚ

Strategická dohoda s EÚ prežila „Majdan“ aj zamietavé holandské referendum.

Očakávania od slovenského predsedníctva

Ukrajina preto vkladá nádeje do súčasného slovenského predsedníctva. Prieskumy ukazujú, že Bratislava vníma V4 ako vplyvného hráča Európskej únie. Slovenská republika už navrhla viaceré pokročilejšie formy politickej a sektorovej spolupráce vo formáte V4+Ukrajina. Slovensko sa navyše vo vzťahoch s Ukrajinou sústreďuje na otázky reformy bezpečnostného sektora, obrany, energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti.

Počas predchádzajúceho slovenského predsedníctva (od júla 2014 do júna 2015) sa podarilo posilniť formát V4+Ukrajina, pričom sa dôraz kládol na bezpečnosť. Politický dialóg sa udržiaval na vysokej úrovni a priority predsedníctva odzrkadľovali nevyhnutné potreby Ukrajiny (energetická bezpečnosť, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika V4, obranná spolupráca, doprava, a podobne).

Počas summitu V4+Nemecko+Ukrajina, ktorý sa konal v Bratislave, sa jednotlivé strany dohodli na zriadení pravidelného stretnutia ministrov zahraničných vecí a obrany vyšehradských krajín a Ukrajiny.

Netreba pripomínať, že vzhľadom na úsilie Slovenskej republiky a Maďarska v rokoch 2014 a 2015 mohla Ukrajina čeliť ruskému tlaku aj v energetickej oblasti. Kyjev bol v novembri 2017 dokonca schopný prestať nakupovať zemný plyn z Ruska.

Dôležitejšie však je že, slovenské think-tanky prediskutovali s ukrajinskými partnermi priority a agendu predsedníctva. Takýto prístup ostro kontrastuje s maďarským predsedníctvom.

Program slovenského predsedníctva zanecháva veľmi pozitívny dojem. Poskytuje viac priestoru pre formát V4+Ukrajina. Aj napriek konsenzuálnemu prístupu pri rozhodovaní o záležitostiach vyšehradských krajiny, sa môže považovať za krok vpred vo vzťahoch medzi V4 a Ukrajinou.

Dobrou správou je, že Bratislava plánuje oživiť iniciatívu V4 Road Show. Chce usporiadať štyri okrúhle stoly venované konkrétnemu vývoju ukrajinských reforiem. Hoci nie všetko v rámci V4 Road Show bolo rokoch 2014 a 2015 ideálne, ide o veľmi dobrú príležitosť ako zintenzívniť dialóg.

Prezident združenia Ukrajincov, žijúcich v zahraničí: Svet nesmie okupáciu Krymu nikdy akceptovať

„Cieľom ruskej dezinformačnej kampane je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom,“ hovorí Eugene CZOLIJ, prezident organizácie, zastupujúcej 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, žijúcich v 53 krajinách.

Východné partnerstvo: V4+EaP6 alebo V4+AA3?

Treba spomenúť aj kľúčovú úlohu vyšehradských krajín pri podpore a rozvoji politiky Východného partnerstva. Poľsko bolo jedným zo zakladajúcich štátov a prvý inauguračný summit sa konal v roku 2009 v Českej republike. Vyšehradská skupina aktívne podporovala partnerské krajiny a rozvinula špecifický formát V4+Východné partnerstvo. Ten bol efektívny z hľadiska politických vyhlásení a najmä pri príprave summitov Východného partnerstva. V roku 2012 bol v rámci portfólia IVF spustený grantový program na zvýšenie kultúrneho a sociálneho presahu v regióne Východného partnerstva (V4EaP).

Vzhľadom na to, že politiky rozširovania a susedstva patria medzi priority Vyšehradskej skupiny, stretnutie vo formáte V4+Východné partnerstvo sa koná počas každého predsedníctva. Posledné sa uskutočnilo v auguste 2017 v Budapešti. Závery summitu Východného partnerstva v Bruseli v novembri 2017 dokazujú, že EÚ venuje veľkú pozornosť štyrom prioritám Východného partnerstva. V rámci nich sa plánuje dosiahnutie 20 bodov v šiestich partnerských krajinách do roku 2020. To znamená, že každé nové predsedníctvo si môže vybrať jednu zo štyroch priorít pri príprave stretnutia V4 a Východného partnerstva. Týmto spôsobom by bolo možné zvýšiť efektivitu stretnutí na úrovni rôznych ministerstiev, a to nielen ministerstiev zahraničných vecí alebo obrany. Spolupráca by navyše kládla dôraz na predanie skúseností V4 všetkým šiestim partnerským krajinám.

Okrem všeobecného formátu, ktorý sa skladá zo všetkých šiestich partnerov z východnej Európy a južného Kaukazu, by mohlo byť užitočnejšie vytvoriť nové formáty, ako V4+AA3 (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina, ktoré podpísali asociačnú dohodu) alebo V4+2 (Gruzínsko a Ukrajina) v závislosti od konkrétnej oblasti spolupráce. Takéto nové iniciatívy sú v súlade s vyhlásením summitu Východného partnerstva a nedávnym vyhlásením summitu EÚ-Ukrajina.

Stanú sa Ukrajina a Gruzínsko členmi NATO?

Na summite NATO v Bruseli sa lídri členských krajín stretli aj s prezidentmi Ukrajiny a Gruzínska. Pripomínajú si desať rokov, odkedy NATO obom prisľúbilo členstvo. Za dekádu sa mnohé zmenilo, no ich členstvo ostáva takmer rovnako vzdialené, píše MICHAL ČUBRÍK.

Proaktívnejší prístup

Ukrajina by mala mať proaktívnejší prístup. Mala by navrhnúť ďalšie nové iniciatívy a formy spolupráce, ktoré by mohli byť zaujímavé pre Českú republiku, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.

Kyjev sa síce momentálne snaží zlepšiť svoje bilaterálne vzťahy, no ukrajinská diplomacia sa musí v horizonte piatich až desiatich rokov zamerať aj na politický a praktický pokrok v rámci V4. Viac ako 25-ročná existencia tejto sotva inštitucionalizovanej, ale efektívnej iniciatívy, je pre Ukrajinu jasným signálom, aby ju nebrala na ľahkú váhu a premýšľala dlhodobo.

 

Článok vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu