Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Obnoviteľné zdroje na Zbojníckej chate v Tatrách v roku 2016. [TASR/Milan Kapusta]

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

Ada Ámonová pracuje ako výskumníčka berlínskeho think-tanku E3G – Tretej generácie environmentalizmu. Komentár vznikol ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Čo sa týka podielu obnoviteľných zdrojov energie, Česko, Maďarsko, Slovensko a Poľsko sedia v Európskej únii v poslednom rade. Vo všetkých krajinách je podiel pod 20 percentami. Situácia je ešte horšia pri pohľade na podiel obnoviteľných zdrojov v elektroenergetike. Maďarsko je v pomyselnom rebríčku krajín Únie predposledné, Poľsko je piate a Česko šieste od konca. Slovensko z Vyšehradskej skupiny vytŕča vďaka hydroelektrárňam vybudovaným za komunizmu.

Nízky podiel obnoviteľných zdrojov sa často dáva za vinu geografii. Lenže Rakúsko, ktoré s tromi krajinami V4 susedí, je vo využívaní obnoviteľných zdrojov kontinentálnym lídrom. Naozaj vietor prestáva fúkať na rakúskej hranici? Čo by teda mohol byť dôvod pre taký obrovský rozdiel?

Odpoveďou je politická vôľa. Úspešný rozvoj obnoviteľných zdrojov v Rakúsku je zakotvený v politickej a spoločenskej zhode o prospešnosti čistej a udržateľnej energetickej politiky bez ohľadu na aktuálne ideologické smerovanie. Všetkým obyvateľom prináša blahobyt a čistý vzduch, ekonomike mnoho benefitov. Táto vízia a uvažovanie podporuje vysoké klimatické ambície.

Rakúsko pre 25 rokmi

Pred 25 rokmi však bolo všetko inak. Postoj k obnoviteľným zdrojom bol vtedy v Rakúsku podobný tomu, aký dnes vidíme v stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátoch: obnoviteľné zdroje sú drahé, nespoľahlivé a neschopné produkovať dostatočné množstvo energie.

Podiel obnoviteľných zdrojov na Slovensku padá, spotreba energie stúpa

Zo zelených energií pochádzalo v roku 2017 len 11,5 percenta slovenskej spotreby energie. Fotovoltický priemysel kritizuje štát, že aj napriek novému zákonu robí málo pre jeho rozvoj.

V minulom storočí  na klimatickej zmene ani zďaleka nebola tak rozsiahla celospoločenská zhoda, technológie obnoviteľných zdrojov boli oveľa menej rozvinuté, investičné náklady boli vysoké a projektový manažment a financovanie boli iba v plienkach. Rakúsko, Nemecko a Škandinávia sa stali priekopníkmi, vďaka ktorým dnes prežívame pravý opak. Investície do solárnej a veternej energie sú rutinnými projektami, ktoré sa dobre integrujú do elektrických sietí. Celkové náklady investícií sa znížili značne pod väčšinu nákladov konvenčných elektrární.

Vlády V4 však stále veria, že iba veľké elektrárne sú schopné spoľahlivo dodávať elektrinu. Dominantní hráči v elektroenergetike sa cítia byť ohrození solárnou a veternou energiou a majú pravdu. Miestne vlády preto radšej blokujú rozvoj obnoviteľných zdrojov a udržujú hegemóniu konvenčných technológií pre výrobu elektriny.

Niektoré z týchto krajín zavádzajú nezmyselné a  radikálne regulácie. V Maďarsku nedostane povolenie žiadna veterná elektráreň  v okruhu 12,5 kilometra od akéhokoľvek ľudského obydlia, čo robí červenú zónu pre veterné elektrárne prakticky z celej krajiny. V dôsledku týchto pravidiel je jednoduchšie dostať povolenie na 2-gigawattovú jadrovú elektráreň ako na 30-megawattovú veternú farmu. Na Slovensku si zase ľudia môžu nainštalovať vlastné domáce obnoviteľné zdroje elektriny, z vyrobenej elektriny však musia spotrebovať aspoň 90 percent.

Kultivovanie provinčnej diskusie

Národné energetické a klimatické plány, ktorých prvú verziu si Európska komisia vyžiadala do konca minulého roku, odrážajú deformovanú predstavu energetickej politiky a veľmi nízke klimatické ambície. Najvyšší cieľ pre podiel obnoviteľných zdrojov v roku 2030 je v týchto krajinách 21 percent a podporné dokumenty majú vo všeobecnosti nízku kvalitu. Podľa novej štúdie, aplikujúcej metodiku Komisie na základe smernice o obnoviteľných zdrojoch, mali všetky štáty prísť s aspoň o štyri percentá vyšším podielom, ktorý by pokrýval štvrtinu spotreby z dodávok zelenej energie. S určitosťou pritom platí, že nákladovo efektívny potenciál sa pohybuje nad týmto číslom.

Väčšina slovenských europoslancov sú v klimatických otázkach „dinosaury“

Európske politické rodiny sa v energetickej politike štiepia na východ a západ, zistili ochranári. Aj ich však šokovalo celkovo nízke skóre európskych ľudovcov.

Dnešná situácia volá po spoločnom postupe organizácií, ktoré už po desaťročia pracujú na urýchlení prechodu na čistý a udržateľný energetický systém. Think-tanky a environmentálne asociácie z vyšehradských krajín a Rakúska sa nedávno zišli v Prahe, aby vytvorili platformu pre obnoviteľné zdroje Vyšehrad+, ktorá hľadí ďalej ako krátkodobé vládne politiky. Nová koalícia chce kultivovať diskusiu o energetickej politike, ktorá sa dnes pohybuje na patetickej a provinčnej úrovni. Platforma ponúka novej Európskej komisii nielen expertízu a kritickú analýzu národných plánov, ale aj správne čísla.

Vyšehradská spolupráca sa začala s fanfárami a dlho slúžila ako dobrá platforma pre politickú zmenu. Prispela k rozvoju demokracie v strednej Európe. Z V4 sa však stal rušivý prvok v strede Európy. Dnešná vyšehradská spolupráca je založená na ignorovaní klimatických hrozieb, na snahe predĺžiť spaľovanie fosílnych palív, na porušovaní limitov pre znečisťovanie ovzdušia a na podkopávaní rozvoja obnoviteľných zdrojov. Krajiny V4 poškodzujú záujmy a zdravie svojich obyvateľov. Platforma pre obnoviteľné energie Vyšehrad+ je založená s cieľom zvrátiť tento trend a otvoriť sa spolupráci s rovnako zmýšľajúcimi aktérmi.

Starý Vyšherad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+.