Vyšehradská skupina v EÚ: Neprichádza s agendou, ale ani neblokuje

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa na pozvanie premiéra SR Petra Pellegriniho zúčastnila na summite krajín Vyšehradskej štvorky (Február 2019). [TASR/Martin Baumann]

Obavy Nemecka, že vyšehradská štvorka bude blokovať ďalšie európske politiky sa zmiernili. Nemecko sa namiesto toho snaží nájsť s V4 spoločnú reč pri zohľadňovaní rozdielov medzi krajinami, píše ANNA-LENA KIRCH z Hertie School of Governance.

Anna-Lena Kirch je výskumnou pracovníčkou v Centre for International Security Policy (CISP) v rámci Hertie School of Governance, kde sa venuje najmä poľsko-nemeckým vzťahom v oblasti bezpečnosti a obrany. Zaoberá sa aj vládnutím v EÚ, Vyšehradskou skupinou a nemeckou zahraničnou politikou.

Z berlínskej perspektívy Vyšehradská štvorka ako entita do veľkej miery zmizla z radaru európskej politiky. Hlavným dôvodom je, že azylová a migračná politika už pre Brusel nie je top prioritou. Okrem toho, domáca politika a diskurz v Nemecku aj v iných členských krajinách Únie sa v niekoľkých bodoch migračnej politiky priblížil pozícií stredoeurópskych krajín – odklon od „vítacej kultúry“ smerom k väčšej ochrane vonkajších hraníc, pragmatických dohôd s tretími krajinami a proti povinným relokačným schémam. To vo výsledku znížilo kontroverznosť celej témy. V Únii je v súčasnosti konsenzus ohľadne zamerania sa na vonkajšiu dimenziu migrácie. Zároveň si členské štáty uvedomili, že pri relokačných schémach a reforme Dublinského systému neexistuje jednoduché a rýchle riešenie. Agenda Únie sa podriadila iným politickým výzvam ako brexit, obranná spolupráca, vzťah s Čínou a klimatická politika. V4 v týchto otázkach ako skupina nevyčnieva.

Ukázalo sa, že bez otázky utečeneckých kvót, proti ktorým sa V4 postavila, skupina neprináša spoločnú, proaktívnu európsku agendu. Ako celok Únii v týchto dňoch chýbajú kredibilné impulzy k nadnárodnej integrácii alebo prehlbovaniu „dvojrýchlostnej“ Európy okolo eurozóny, ako to navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pokiaľ takáto agenda naberie po voľbách do Európskeho parlamentu momentum a bude ju podporovať aj Paríž a Berlín, môže to priniesť ďalšie stredoeurópske veto. Súčasťou eurozóny je z V4 iba Slovensko. Ďalšie krajiny sú na jednej strane kritické k presunu ďalších právomocí Európskej komisii, na druhej strane sa však obávajú marginalizácie v potenciálnom scenári dvojrýchlostnej Európy. Tlak na „viac Európy“ ale ani po voľbách nie je pravdepodobný. V Únii rastie fragmentácia, úroveň kohézie je nízka a mnohé členské krajiny sa vyrovnávajú s nestabilnými vládami.

V4 pred časom deklarovala, že sa bude na reforme Únie aktívne podieľať, čo ale zatiaľ skupina nenaplnila. Dokonca ani v oblastiach ako energetická bezpečnosť alebo jednotný trh, kde mali stredoeurópske krajiny tradične spoločné záujmy, sa nedokázali prezentovať ako jednotná skupina. Vo Vyšehrade sa v uplynulom období veľa hovorilo o revízii smernice o vyslaných pracovníkoch, kde sa skupina spočiatku spoločne postavila proti pozícii Francúzska, ktoré chcelo pre pracovníkov dočasne vyslaných do iných členských štátov vyššiu úroveň sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Vlády vo Varšave, Budapešti, Prahe a Bratislave iniciatívu kritizovali ako protekcionistické opatrenie západných krajín proti lacnejšej pracovnej sile zo strednej a východnej Európy. Aj v tomto prípade ale spoločná pozícia V4 dlho nevydržala. Proti konečnému zneniu smernice nakoniec hlasovali iba Maďari a Poliaci.

Ďalším spoločným znakom vyšehradských krajín bolo ich postavenie ako čistých príjemcov európskych peňazí. Z toho vyplývala spoločná pozícia ako „priateľov kohézie“, skupiny ktorá lobovala proti rozsiahlym škrtom v európskom rozpočte pre kohézne fondy a za flexibilnú kohéznu politiku v rokovaniach o novom, sedemročnom rozpočte. Toto sa ale čoskoro zmení, nakoľko Česká republika sa v blízkej dobe stane čistým platcom. To medzi krajinami vyhĺbi ďalšiu priepasť.

V4 sa chýbajúce spoločné európske záujmy snaží vyvažovať rozširujúcimi sa konzultáciami v rámci platformy V4+, ktoré sú v súlade so značkou V4 ako flexibilnej a inštrumentálnej spolupráce. Zoznam zahŕňa stretnutia s európskymi partnermi ako Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Slovinsko, Benelux a Pobaltské republiky, ale aj stretnutia s tretími stranami ako Kanada, Izrael, Egypt, Japonsko, Južná Kórea, krajiny západného Balkánu a iné. Ďalším krokom v diverzifikácii partnerov je poľská účasť na širších, regionálnych platformách, z ktorých najviac viditeľnou je Iniciatíva troch morí.

Nič však nenaznačuje, že vyšehradská spolupráca zmizne alebo sa stane nepodstatnou. Existencia inštitúcie rotujúceho predsedníctva a hustá sieť viac či menej formalizovaných konzultácií a koordinačných stretnutí na všetkých administratívnych a politických úrovniach má silný stabilizačný a zjednocujúci efekt. Rozpad skupiny v blízkej budúcnosti nie je na stole.

Keď v roku 2018 Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) prezentovala svoj prieskum EU Coalition Explorer o spolupráci medzi jednotlivými krajinami v európskych inštitúciách, ukázalo sa, že pre vyšehradské krajiny sú iné členské štáty z regiónu prirodzenými partnermi. Všetky sa klasifikovali v prvej päťke najviac oslovovaných krajín spomedzi európskej 28-čky. Zástupcovia Slovenska a Maďarska iné vyšehradské krajiny kontaktujú dokonca častejšie ako Berlín. Mnohé z vyšehradských projektov majú cezhraničný alebo regionálny charakter a cielia na oblasti mimo kontext všeobecnej európskej politiky. Spoločné projekty financuje Medzinárodný vyšehradský fond. Niektoré sa zameriavajú na prepájanie občianskych spoločností, iné budujú výskumné a analytické štruktúry ako napríklad „Think Visegrad“. Z fondu tiež skupina financuje spoločné infraštruktúrne projekty s dôrazom na prepojenia smerujúce zo severu na juh, snahu o vytvorenie regionálneho inovačného hubu alebo obrannú spoluprácu vo výcviku, vzdelávaní a zdieľaní informácií.

V každom prípade, strach Berlína z regionálnych ambícií skupiny a jej potenciálu brániť spoločným európskym politikám oslabol. Nemeckí tvorcovia politík a analytici sa dnes snažia nájsť spoločné záujmy V4 a Nemecka s ohľadom na rozdielne predstavy Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Poľska. Účasť Angely Merkelovej na summite V4+ v Bratislave uplynulý február niektoré nemecké médiá charakterizovali ako „Versöhnungstour” (turné zmierenia), iné zase ako „nereálne balansovanie“. Nemecká vláda aj väčšina politických strán, s výnimkou Alternatívy pre Nemecko (AfD) ale ostáva k vývoju v regióne, ktorý chápu ako snahu podkopať právny štát a európske hodnoty, kritická. Nedávny príklad je billboardová kampaň Viktora Orbána zameraná proti predsedovi Komisie Jeanovi-Claudeovi Junckerovi a Georgovi Sorošovi, ktorá vyvolala rozsiahlu kritiku a napokon viedla k pozastaveniu členstva Fideszu v Európskej ľudovej strane. Nemeckí politici a analytici ale neprestávajú pátrať po spoločných európskych projektoch nad rámec obchodu. Prvým krokom týmto smerom bolo pripojenie sa Nemecka do Iniciatívy troch morí v pozícii pozorovateľa v septembri 2018. Počas februárového summitu V4+ Nemecko sa partneri dohodli na spustení spoločnej rozvojovej iniciatívy v Maroku, zameranú na boj s chudobou, ktorá by mohla prispieť k širším stabilizačným snahám v severnej Afrike. Či sa projekt podarí uskutočniť, a do akej miery sa spolupráca preleje do iných oblastí, ukáže až čas.