Vyšehradská štvorka stojí v oblasti digitalizácie na križovatke

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

[Unsplash/Alexander Sinn]

Peniaze z Plánu obnovy nebudú pre V4 v digitalizácii stačiť. Nevyhnutné budú investície zo súkromného sektora a národných programov. Štvorka totiž riskuje, že sa medzi nimi a zvyškom Európy vytvorí v digitálnej oblasti rovnaká priepasť, aká je v oblasti výroby a služieb: krajiny síce vo veľkom výrobky montujú, ale nič nevylepšujú, píše maďarský analytik BOTOND FELEDY.

Botond Feledy je výskumníkom a analytikom maďarského Centra pre Euro-atlantickú integráciu a demokraciu (CEID). 

Krajiny Vyšehradskej štvorky podobne ako niektoré ďalšie krajiny na juhu EÚ, čelia komplikáciám v digitalizácii pre to, že ich hospodársky rozvoj v poslednom desaťročí výrazne závisel od ich výrobnej sily a turizmu. Väčšina priamych zahraničných investícii krajín V4 súvisí s automobilovým priemyslom, v ktorom čoraz rýchlejšie prebieha robotizácia. Predstavuje pre V4 súčasná dátová revolúcia novú príležitosť alebo skôr záťaž?

Európsky rámec digitalizácie

Predsedníčka Európskej komisie sľúbila, že 20 percent z Plánu obnovy pôjde na digitalizáciu. Zatiaľ je ale otázne, ako presne sa tieto peniaze rozdelia medzi členské štáty a ktoré konkrétne snahy prinesú skutočné výhody vo vývoji digitalizácie na európskej úrovni. Na začiatku je však jasné, že ani takto vysoká alokácia financií nepokryje potreby európskeho digitálneho sektora do takej miery, aby zostal dlhodobo konkurencieschopný na globálnej úrovni. Z tohto dôvodu bude nevyhnutné, aby sa doň investovalo aj zo súkromných investícii a národných programov. Treba však mať na pamäti, že kapacity digitálneho sektora naprieč členskými štátmi Únie sú rôzne.

Európskym hlavám štátov a predsedom vlád je jasné, že Európa potrebuje mať vlastných svetových digitálnych hráčov. Na druhej strane, tak ako vždy, aj teraz prevládajú rozdiely medzi členskými krajinami o podobe fungovania týchto „národných lídrov“ v digitalizácii. Práve to brzdí rokovania, ktoré majú za cieľ nájsť spoločného európskeho menovateľa digitálnej sféry. Najlepšie to vidno na pomalých rokovaniach medzi rezortami obrany Nemecka a Francúzska, ako aj na ich pomalom smerovaní k vzájomného konsenzu. To isté však platí aj pre sektor energetiky a jej dodávateľov.

Krajiny V4 majú dobré predpoklady na to, aby podporovali myšlienku bližšej spolupráce kritického priemyslu na európskej úrovni, ako aj umelú inteligenciu a skladovanie dát. Práve tento prístup môže pomôcť prekonať priepasť medzi záujmami väčších členských štátov.

V prípade distribúcie informačných a komunikačných technológii (ICT) bude V4 viazaná novou legislatívou EÚ. Konkrétne, legislatíva o digitálnych službách, digitálnych trhoch a zákon o správe dát, ktoré nadväzujú na zákon o ochrane osobných údajov (GDPR). Tie zaiste vymedzia manévrovací priestor všetkých členských štátov. Pre niektoré z nich je ťažké prezentovať svoje záujmy v Bruseli, keďže sú v dôsledku absencie veľkých IT spoločností sú ich požiadavky v zásade menšie.

Slabé digitálne zručnosti vo V4

Svetová ročenka digitálnej konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2020 (WDC) ponúka pohľad na súčasné trendy digitalizácie v tomto regióne. Táto správa „meria kapacitu a pripravenosť 63 svetových ekonomík na adaptáciu a výskum digitálnych technológii. Tie sú kľúčovým faktorom ekonomickej transformácie v biznise, vláde a spoločnosti“. Na základe ročenky sa zdá, že krajiny V4 nenasledujú rovnakú cestu vývoja technológii napriek tomu, že vo všetkých sídlia viaceré nadnárodné spoločnosti. Na to, aby lepšie integrovali svoje digitálne trhy, budú musieť posilniť dobre vyškolenú mládež, rozvoj startupov, uľahčiť celkový prístup investorov k financiám, či získať najlepších európskych hráčov na svoju stranu.

Spomedzi krajín V4 sa na poslednom mieste rebríčka umiestnilo Slovensko, ktoré prepadlo zo 47. miesta (2019) na 50. miesto v roku 2020. Maďarsko tento rok obsadilo pôvodné slovenské miesto, na ktoré sa prepadlo zo 43. miesta. Naopak, Česko sa posunulo na 35. priečku, aj keď minulý rok bolo na 37. mieste. Rovnako Poľsko sa posunulo na 32. pozíciu z pôvodnej 33. Správa ešte uviedla, že Maďarsko patrí medzi krajiny, ktoré majú najmenej rozvinutú mieru „pripravenosti“ na digitálnu konkurencieschopnosť. Vyplýva to z kapitoly ročenky, ktorá „skúma mieru pripravenosti ekonomík na digitálnu transformáciu“.

Odborníci častokrát poukazujú na dlhodobý prínos vzdelania vo vývoji digitálnej oblasti. Ekonóm Septimiu Szabo, autor správy Európskej komisie s názvom „Prechod na Priemysel 4.0 vo Vyšehradskej štvorke“ konštatuje, že „tri až štyri percentá študentov ukončí štúdium v oboroch ICT“ vo V4. Je zrejmé, že časť týchto absolventov po skončení štúdia odíde do zahraničia. V zahraničí pracujú pre medzinárodné výskumné spoločnosti a korporácie, čím znižujú domáci ľudský kapitál ICT. Problém je, že hodnotenia študentov V4 klesli v prírodovedných predmetoch všade okrem Poľska, uvádzajú výsledku prieskumu programu PISA. 

Je nejasné, nakoľko je obyvateľstvo V4 pripravené na digitalizáciu. V tejto súvislosti Szabo cituje zistenia programu medzinárodného hodnotenie zručnosti dospelých (PIAAC), ktorý spravuje OCED a ktorý tvrdí, že 19 percent obyvateľov v Poľsku a Maďarsku má nízku gramotnosť. Ďalej 18 percent má nízke numerické zručnosti v Maďarsku a 24 percent v Poľsku. Tieto čísla poukazujú na rozšírenie priepasti, ktorá sa vytvára medzi bežnou populáciu a znevýhodnenými. Vzhľadom na tieto skutočnosti je podstatné, aby boli vzdelávacie a preškoľovacie programy pre dospelých dostupnejšie a inkluzívnejšie. Napríklad rôzne granty by mohli pomôcť malým a stredným podnikom investovať do vylepšenia digitálnych a kybernetických zručností svojich zamestnancov. Ukázalo sa ale, že najmä domáce spoločnosti vo V4 zaostávajú v implementácii nových technológii a nemajú jasnú víziu o tom, ako prebehne ich vlastná digitálna transformácia. Szabo na záver správy poznamenal, že „úroveň digitálnych zručností u pracovnej sily V4 je dosť nízka  , rovnako ako využívanie digitálnych verejných služieb”. 

Je jasné, že žiadna z týchto krajín nepodá dobrý výkon v digitálnej sfére, ak sa mladšie generácie na digitalizáciu riadne neadaptujú. Digitálna stratégia EÚ uvádza, že jej cieľom je, aby 57 percent obyvateľstva Únie malo nejaké digitálne zručnosti s tým, že do roku 2025 by to malo byť 65 percent.

Čo brzdí slovenský plán na budovanie internetových sietí?

Rezort informatizácie musel dopracovať mesiace chystaný Národný plán širokopásmového pripojenia, vláde chýbali „dáta“. Komisia, zložená prevažne z poslancov koaličných strán, následne posudzovala rozsiahly technický dokument, ktorý pôvodne pripravovali experti. Ani ona však napokon nič zásadné nedopĺňa.

Politická elita V4 nasleduje príklady komunikácie zo západu

Otázka je, či sú politické vedenie a sociálna elita v regióne pripravení podporiť túto zmenu. Na rozdiel od Donalda Trumpa, ktorý spustil  revolúciu v používaní Twitteru keď mal viac ako 70 rokov, predstavitelia V4 zďaleka neudávajú digitálne trendy. Naopak, nasledujú príklady online komunikácie zo západu. Zdá sa, že súčasná generácia politikov je ovplyvnená tým, že sa v minulosti socializovali v rámci východného bloku. V tom istom čase používali ich náprotivkovia na západe Apple počítače a Commodore. Aj keď priznávam, že tento pohľad je značne prehnaný, jeden z komisárov, ktorého nedávno vymenoval maďarský predseda vlády Viktor Orbán, povedal, že premiér málokedy surfuje na internete. Nie je možné odhadnúť, ako veľmi porastie používanie digitálnych nástrojov v momente,  keď sa do popredia dostane nová, mladá generácia politických lídrov.

Maďarská vláda nedávno založila Národnú dátovú agentúru (NAÜ), v ktorej sa má anonymizovať a predávať väčšina verejných a vládnych dát. Samozrejme aj dáta, ktoré idú opačnom smerom, sú rovnako dôležité. Napríklad legislatíva o správe dát EÚ plánuje podporiť používanie súkromných a priemyselných dát vo verejnej správe a vylepšiť ju tým, že bude môcť lepšie merať dopady svojich rozhodnutí. To je okrem iného aj otázka vývoja politickej kultúry.

Miera používania dát predstavuje ďalší problém. Momentálne sa diskutuje o tom, že aplikácie, ktoré mapujú výskum koronavírusu, vedia sledovať pohyb občanov. Na to, aby sa riadne implementovala nová smernica EÚ, je nevyhnutné dbať na maximálnu transparentnosť a dohliadať na úrady a súdy. Len takto sa vybuduje dôveru v digitálny trh.  

Je užitočné postaviť sa rôznym pokušeniam, ktoré súvisia so spracovávaním dát, hlavne keď sa vo V4 prehlbuje politické napätie, pričom najmä v Maďarsku a Poľsku je polarizácia obzvlášť intenzívna. Na jednej strane môže väčšie používanie dát podporiť demokratické procesy v krajine. Na druhej strane môže podporiť autoritatívne tendencie. Čínsky model IT autokracie je pre mnohých veľmi atraktívny. Podobne aj americký IT model „dozorného kapitalizmu,“ ako ho nazvala spisovateľka Shoshana Zuboff, predstavuje pre členský štát bezpečnostné ohrozenie.

Je možné, že digitálne nariadenia sa v priebehu nasledujúcich rokov zmenia na horúci zemiak. Môže za to množstvo priestoru na interpretáciu, ktorý táto legislatíva ponúka členským štátom. Takisto je tu veľké riziko, že dôjde k zneužitiu toho, ako sa spravujú dáta. Nemožno opomenúť ani riziko, že Čína a Spojené štáty budú zasahovať do kritickej infraštruktúry a kybernetického priestoru Európskej únie. Je možné, že sa pre svoje doterajšie konanie stanú krajiny V4 obeťami týchto rizík. Poľsko sa napríklad prikláňa k postojom Spojených štátov (ako v prípade Huawei) a Maďarsko dáva priestor čínskym investíciám. Celkovo jednotlivé opatrenia členských štátov ohrozujú jednotný postoj Únie, ktorý sa týkaj aj regulácie európskeho kybernetického priestoru. 

Na Slovensku chce najrýchlejší superpočítač na svete: Únia našu technológiu potrebuje

Čip, ktorý vyvíja Radoslav Danilák, rieši nielen efektívnosť, ale aj spotrebu energie dátových centier. Tie môžu v roku 2030 zhltnúť až polovicu svetovej energie. Americký protekcionizmus posilňuje a v EÚ všetko trvá, preto nemá vlastný Google, Facebook ani Intel, hovorí.

Riziko priepasti

Dovoľte mi uviesť čitateľom príklad skutočnej situácie, v ktorej je veľmi ľahké zneužiť dáta. V jednom svojom ustanovení GDPR jasne uvádza, že jedine anonymné dáta môžu byť predmet predaja v dátovom priestore EÚ. Vedci z Katolíckej univerzity v belgickom Louvane a Imperial College v Londýne zistili v roku 2019 na anonymizovaných amerických dátových zdrojoch, že až „99.98 percent Američanov by ľahko rozpoznalo hocijaký dátový zdroj za použitia 15 demografických atribútov.

Naše výsledky jasne naznačujú, že aj silno anonymizované dátové zdroje nie sú odolné voči moderným štandardom anonymizácie dát, na ktoré sa odvoláva GDPR. Tým pádom vážne spochybňujú technickú a legálnu adekvátnosť modelu, ktorý dáta anonymizuje a po použití vypúšťa“. Predstavme si, že sa dátové zdroje predajú v súlade s právom a ich údaje sa budú anonymizovať v zlých rukách v hocijakom členskom štáte. Ide o veľké riziko, o ktorom sa skoro vôbec nehovorí. 

Krajiny V4 riskujú, že sa medzi nimi a zvyškom Európy vytvorí rovnaká priepasť v digitálnej oblasti, aka je v oblasti výroby a služieb. Ich postavenie v dodávateľskom reťazci je už teraz nízke. Síce vo veľkom montujú výrobky, ale nevylepšujú ich. Do toho musia čeliť právnym obštrukciám, lebo veľké korporácie majú oproti nim komparatívnu výhodu. Ide aj o dôsledok implementácie smernice o službách EÚ z roku 2006. Viacerí odborníci varovali, že stavia nové členské štáty do nevýhodnej pozície. To isté sa stalo v prípade poľnohospodárskych dotácii po rozšírení EÚ na východ.

Diskusie o budúcnosti digitálnej suverenity v EÚ a európskeho dátového priestoru môžu skončiť v rovnakých zákopoch, ako súčasné politické konflikty. Rozdelenie EÚ na východ-západ v otázke postoja k Rusku a Číne je rovnako intenzívne ako diskusie o spracovávaní a spravovaní dát v mene vlád členských štátov, ktorých kapacity sú obmedzené na základe dostupných rozpočtov a IT personálu.

Na to, aby sme sa nestali závislí proti svojej vôli, musí sa politické vedenie dohodnúť na dlhodobých cieľoch. Takýto vývoj je ale naďalej málo pravdepodobný.