Vyšehradské krajiny a viacrýchlostná Európa: vnímanie, pozície, stratégie

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Premiéri krajín Vyšehradskej skupiny spolu s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom. [(MTI/Szilard Koszticsak)]

Koncept „viacrýchlostnej integrácie“ sa do diskusií periodicky vracia. Používajú ho zástancovia, aj oponenti hlbšej integrácie, najmä v časoch oslabeného konsenzu o jej smerovaní, a rýchlosti. Jedným z dôsledkov je vágnosť konceptu – aj preto, že paralelne s ním v diskusii zaznievajú podobné, s čiastočne sa prekrývajúcimi významami.

Štúdia sa pozerá na vnímanie „viacrýchlostnej integrácie“ vo Vyšehradských krajinách a postoje politických aktérov, i verejnosti. Jej cieľom nie je poskytnúť vyčerpávajúcu definíciu, či popis vývoja konceptu. Zameriava sa najmä na súčasnú diskusiu, rámcovanú obdobím 2004-2019.

Diskusie o prehlbovaní integrácie, viacrýchlostnej Európe, či členstve v „integračnom jadre“ prebiehajú v krajinách V4 podľa individuálnej logiky, formujú ich vnútroštátne politické konflikty, diskurzy, či štiepne línie. Napriek tomu existuje niekoľko spoločných aspektov debaty, vnímania alebo postojov, spájajúcich vyšehradské krajiny:

  • Viacrýchlostná integrácia je vnímaná ako binárna voľba: oficiálni predstavitelia i experti zdôrazňujú potrebu zachovania otvoreného charakteru budúceho „jadra EÚ“. Verejné i politické diskusie sú však viac formované obavami, že „viacrýchlostná integrácia“ povedie k vytvoreniu exkluzívneho klubu. Pre tých, ktorí sa nechcú (či nemôžu) stať jeho členmi, ostane „len“ stále menej relevantné členstvo v EÚ.
  • Dôležitá úloha eura: aj v krajinách, ktoré nie sú členmi Hospodárskej a menovej únie, prevláda pocit, že hlbšie integrovaná eurozóna, možno s vlastným fiškálnym nástrojom, zdieľaním rizík, a pod., povedie k vytvoreniu „integračného jadra“ v EÚ. Oficiálne a formálne bude otvorené všetkým budúcim záujemcom o členstvo, prakticky sa však stane uzavretým exkluzívnym klubom. Je zaujímavé, že tento strach nevedie k viditeľným posunom v oficiálnych postojoch k prijatiu eura v Českej republike, Maďarsku, či Poľsku.
  • Možné náhle zmeny postojov: diskusia o „viacrýchlostnej Európe“ je súčasťou vnútropolitických konfliktov medzi opozíciou a vládou, či v rámci vládnucej koalície. Zmeny politickej konštelácie tak môžu spôsobiť rýchle zmeny oficiálnych postojov.
  • Umelosť diskusie: hlavní politickí aktéri, vrátane najvyšších predstaviteľov štátov, vyslovujú podporu, či opozíciu voči, viacrýchlostnej integrácii a participácii v „integračnom jadre“ často vágnym spôsobom. Štruktúrované, rozpracované argumenty chýbajú. Aj alternatívne koncepty (Európa domovín), či návrhy na hlbšiu integráciu v niektorých oblastiach (európska armáda, európsky minimálny príjem a pod.) sa v diskusii objavujú bez ďalších detailov, aby neskôr nebadane zmizli, či ostali vo všeobecnej rovine. To oslabuje vplyv Vyšehradských krajín (individuálne, aj ako skupiny) v debate o budúcnosti EÚ.
  • V súčasnosti si je ťažké predstaviť, že by Maďarsko či Poľsko začali smerovať k členstvu v eurozóne. Podobne je to v Čechách, kde však bezprostredné smerovanie bude ovplyvnené aj výsledkom súčasnej politickej nestability. Ak si Slovensko podrží svoj súčasný zahraničnopolitický kurz, vyšehradské krajiny budú stať pred politickou kvadratúrou kruhu: ako udržať zdanie úzkej spolupráce vo V4, a sledovať individuálne, rozchádzajúce sa stratégie smerom k „jadru EÚ“.

 

Štúdiu spracoval autorský kolektív expertov zo štyroch vyšehradských krajín: Aneta Zachová (EURACTIV.cz, Česká republika), Edit Zgut (University of Warsaw, Centre for Europe, Maďarsko), Karolina Zbytniewska (EURACTIV.pl, Poľsko), Zuzana Gabrižová, Radovan Geist, Marián Koreň (EuroPolicy, Slovensko).

Projekt bol podporený Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na základe grantovej podpory pod číslom MVZ/2018/47

 

Štúdiu v anglickom jazyku nájdete na tomto odkaze.

Štúdiu v slovenskom jazyku nájdete na tomto odkaze.