Ľudia neovládajú politické reálie, mladých politika nezaujíma vôbec

PROMOTED CONTENT

Mladí ľudia nemajú záujem o politiku. Až 26 percent ľudí vo veku 18-24 rokov uviedlo, že domácu politiku vôbec nesleduje a nečíta o nej žiadne články. Až 41 percent ľudí v rovnakej vekovej kategórii uviedlo, že si články o slovenskej politike v tlači alebo na internete pozrú zriedkavejšie, ako raz za týždeň.

Na druhej strane v ich živote hrajú dôležitú úlohu sociálne siete. V danej vekovej kategórii až 65 percent respondentov uviedlo, že na najdôležitejšej sociálnej sieti Facebook strávi viac ako hodinu denne. Len 3,5 percenta mladých uviedlo, že Facebook nepoužíva. Aj to vyplynulo z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied na vzorke 1600 respondentov v dňoch 20. až 24.11 zrealizovala agentúra MVK.

„Samozrejme, to, že mladí sú na internete, vieme, na druhej strane dominancia Facebooku je dramatická, dá sa povedať, že to prekvapilo,“ povedal vedúci inštitútu Juraj Draxler.

Ľudia zároveň neveria tradičným médiám. Takmer 40 percent respondentov všetkých vekových kategórií  deklarovalo, že celkom alebo čiastočne nedôveruje tradičným médiám a, naopak, 45 percent respondentov o sebe vyhlásilo, že radi sledujú alternatívne médiá.

Inštitút strategických analýz SAV prieskum realizoval ako súčasť aktivít projektu Sociálna analýza Slovenska. Ten skúma, do akej miery sa dnes mení komunikácia o verejnej politike.

„Vo verejných diskusiách často počuť o fenoméne falošných správ („fake news“), koniec-koncov, termín postpravdivý vyhlásil Oxfordský slovník anglického jazyka za slovo roku 2016. Tiež sa hovorí o rastúcom nezáujme o všetko, čo súvisí s tradičnou politikou, “ poznamenal Draxler. „Nás zaujímalo, do akej miere takéto tvrdenia platia o Slovensku.“

Prieskum sledoval aj to, do akej miery majú ľudia nielen záujem o politiku, ale chápu jej základné reálie. Pri jednej z otázok mali napríklad respondenti odpovedať, akými právomocami disponuje prezident Slovenskej republiky. Až 23,5 percenta respondentov sa pritom nesprávne domnievalo, že prezident môže predkladať na schválenie zákony Národnej rade Slovenskej republiky.

Len 52,7 percenta respondentov si vedelo správne spomenúť, koľko členských štátov má Európska únia. Najlepšie neobstáli ani otázky týkajúce sa geografických znalostí. Väčšina respondentov (50,5 percenta) sa nesprávne domnievalo, že Nemecko je rozlohou väčšie ako Francúzsko. Len polovica respondentov vedela na mape sveta nájsť Severnú Kóreu.

„Aj keď treba poznamenať, že naši ľudia sú na tom výrazne lepšie ako napríklad Američania,“ poznamenal Draxler. „Tam v podobnom prieskume tento rok vedelo na mape nájsť krajinu iba 36 percent ľudí.“

Aj prieskum Inštitútu strategických analýz pritom potvrdil celosvetový trend, keď sa ľudia domnievajú, že vlády sú pripravené podnikať rozsiahle utajené operácie voči vlastným občanom. Až tretina respondentov odpovedala, že úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že za útokom na Svetové obchodné centrum („Dvojičky“) v septembri 2001 v New Yorku stála vláda USA.

„Prieskumy verejnej mienky, ako bol tento, sú určite zaujímavým odrazom nálad, postojov aj vedomostí občanov,“ dodal Draxler. „Pre nás však zároveň ide len o malú časť aktivít. Spoločenskú komunikáciu sa podrobnejšie snažíme analyzovať prieskumami na menších vzorkách, analýzami textov, ale aj hĺbkovými rozhovormi, rozhovormi vo fokusových skupinách alebo napríklad psychologickými experimentmi.“

Na projekte Sociálna analýza Slovenska sa podieľa viacero ústavov SAV, ale i sociálni psychológovia z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Výstupy projektu bude inštitút prezentovať počas zimy. Po tejto prezentácii bude nasledovať predstavenie novej témy Sociálnej analýzy Slovenska, ktorá sa tak bude v pozmenenej podobe realizovať aj na budúci rok.

 

Stiahnite si prezentáciu z tlačovej konferencie – TK ISA SAV 14.11.2017_prezentácia.