Tento článok je súčasťou Špeciálu: Čo chystá Fico IV?
Národná rada stále diskutuje o programovom vyhlásení, ktoré už nová slovenská vláda schválila. V zahraničnopolitickej oblasti hovorí najmä o národných záujmoch, menej o tom, čo chce vo svete Slovensko ponúknuť. Chýba snaha podporovať slovenské kapacity v medzinárodných inštitúciách či štruktúrach NATO a EÚ. Nespomína sa ani Rusko, ani Čína, a pri V4 je dokonca otvorená „všetkým projektom“, ktoré ju posilnia.
Nová slovenská vláda sa chce v zahraničnej politike riadiť heslom „Slovensko na prvom mieste“. Podľa programového vyhlásenia vlády (PVV), o ktorom v parlamente od utorka (14. novembra) rokujú poslanci a poslankyne, v nej plánuje byť najmä „solidárna, zodpovedná a predvídateľná“.
Najviac sa v nej venuje Európskej únii a Ukrajine.
Kroky Únie vyvolávajú „verejný nesúhlas“
Koalícia stále považuje členstvo v EÚ za „nenahraditeľné“. Tvrdí, že chce zachovať „všetky pozitíva vyplývajúce z tohto členstva pre občanov Slovenskej republiky“ a podporovať snahy ako návrat k mierovej podstate bloku, rovnocenné partnerstvo so Spojenými štátmi či dokonca „ambiciózne európske postupy pri ochrane klímy“. Nezabúda však prízvukovať prvoradé slovenské záujmy.
Vo všeobecnosti ale koalícia popisuje Úniu pomerne kriticky. Kým v roku 2012 tvrdila Ficova vláda v programe, že chce „podporovať a presadzovať snahy o trvalo udržateľný rozvoj Európy“ a v roku 2016 dokonca prispievať k „rozvoju stabilnej a prosperujúcej EÚ“, v najnovšom PVV vysvetľuje, že „mnohé rozhodnutia orgánov a aparátu (EÚ) vyvolávajú na Slovensku verejný nesúhlas“. Nešpecifikuje ale, o čo ide, respektíve aký postup by zvolila na to, aby sa to nedialo.
Vyhranené názory má ale na to, čo by sa v bloku robiť nemalo. Napriek tomu, že sa o tom na európskej úrovni už nehovorí, nová vláda pre istotu deklaruje, že „odmieta akékoľvek snahy o povinné kvóty na prerozdeľovanie nelegálnych migrantov alebo povinnosť platiť za takýchto migrantov akékoľvek represívne platby“.
V zahraničnopolitickej oblasti tiež odmieta zrušenie práva veta. Iniciatívy, ktoré by obmedzili potrebu získať súhlas od všetkých členov Únie, považuje za „oslabovanie postavenia jednotlivých členských krajín“.
Kým koordinácia európskych politík doteraz patrila pod premiéra a na Úrad vlády, ktorý s podporou rezortu diplomacie túto oblasť koordinoval, podľa nového programu bude horizontálna koordinácia „európskych strategických iniciatív“ spadať pod úrad podpredsedu vlády Petra Kmeca. Chce na ňom preto podporiť budovanie kapacít a pripraviť aj mechanizmus, ktorý zjednoduší tvorbu slovenských pozícií k európskym politikám.
Medzi strednodobé priority zaradila vláda napríklad „zlepšenie komunikácie o európskych témach, a to najmä kvôli budúcoročnému 20. výročiu vstupu Slovenska“ do tohto bloku. Týkať by sa mala „nielen komunikácie projektov zo zdrojov Európskej únie, ale aj konkrétnych politík, vďaka ktorým sa Slovensko už 20 rokov rozvíja,“ uvádza sa v PVV.
Z dlhodobého hľadiska chce Slovensko pripraviť na to, aby vedelo „maximálne využiť tie oblasti, do ktorých bude v budúcnosti smerovať na EÚ úrovni najviac finančných zdrojov“.
Podobne ako v minulosti, vláda krajinu opäť plánuje nachystať na to, aby sa mohla uchádzať o členstvo v Bezpečnostnej rade OSN, a to na obdobie rokov 2028 až 2029.
Medzinárodným inštitúciám či ďalšiemu pôsobeniu slovenských zástupcov v nich sa ale v PVV špecifickejšie nevenuje. Dokonca opomína strategickú snahu Slovenska podporovať diplomatov a diplomatky pri získavaní dôležitých postov v ich štruktúrach, hoci práve tieto skúsenosti by mohli podporiť snahy Slovenska uspieť a zabezpečiť si rešpektované miesto vo svetovej politike.
„Strategickosť“ pri obnove Ukrajiny
Okrem Únie sa PVV sústreďuje najviac na tému Ukrajiny. Nová koalícia sa zväzuje plniť svoj predvolebný sľub a v programe píše, že zo Slovenska už do vojnou zmietanej krajiny nepošle žiadnu vojenskú pomoc. Sústrediť sa v tejto súvislosti ale chce na podporovanie „všetkých zmysluplných mierových plánov s návrhmi na okamžité ukončenie bojov (…) a diplomatické riešenie konfliktu“.
Stabilizácia a obnova Ukrajiny predstavuje podľa PVV „príležitosť pre rozvoj Slovenska, osobitne našich východných regiónov“. Pri ich podpore sľubuje využiť opäť hlavne európske peniaze.
Rovnako v tomto kontexte prízvukuje príležitosti pre slovenské firmy. Úrad podpredsedu vlády má aj preto najprv zanalyzovať doterajšie aktivity a následne pripraviť „cestovnú mapu ďalších krokov“. „Konkrétne iniciatívy“, ktoré by pomohli zapojiť do stabilizácie a následnej obnovy Ukrajiny kľúčových slovenských aktérov, chce predstaviť čo najskôr a na národnej úrovni pre ne vyčleniť aj finančné zdroje.
Aj tu ale do popredia dáva národné priority: „V rámci obnovy Ukrajiny (bude vláda presadzovať) najmä také projekty, ktoré budú zodpovedať záujmom Slovenskej republiky,“ tvrdí.
Vyšehrad pre novú vládu ostáva prioritou, podobne ako to bolo za predošlých Ficových vlád. Spolupráci je dokonca koalícia tak otvorená, že sa v PVV zaväzuje podporiť „všetky projekty“ zamerané na ďalšie prehĺbenie vzťahov medzi štvoricou krajín.
Hoci si vláda uvedomuje „rozdielne pohľady“ členov V4 „predovšetkým na vojnový konflikt na Ukrajine“, podľa nej by „nemali ohrozovať historicky vynikajúce vzájomné priateľské vzťahy a strategický význam tohto regionálneho zoskupenia“.
Článok vznikol v spolupráci s
