Firmy: Dobrovoľnosť zodpovedného podnikania je kľúčová

Podľa združenieaBusinesseurope musia byť podniky v rozvíjaní zodpovedného podnikania a komunikácii jeho výsledkov flexibilné. Tvrdí to v stanovisku  k stratégii CSR (Corporate Social Responsibility) ako si ju najnovšie predstavuje Európska komisia pre roky 2011-2014. Európska únia by sa podľa európskej podnikateľskej loby v prvom rade mala zamerať na to, aby vytvorila podmienky, v ktorých môžu podniky prosperovať, čo bude prirodzene viesť aj k inováciám na poli spoločensky zodpovedného podnikania.

Združenie tvrdí, že až 80% z 250 najväčších podnikov na celom svete dnes podáva správy o ich sociálnej a ekologickej „stope“. Počet takýchto správa rastie z takmer nulového v roku 1992 na 4000 správ v roku 2010.

Prístup, ktorý EK naznačuje v novej stratégii môže podľa združenia ohroziť úspechy, ktoré dosiahla svojim doterajším praktickým prístupom od roku 2006, vrátane vytvorenia CSR Aliancie. Nevidí ani pridanú hodnotu jednotného európskeho rámca v situácii, kedy sa väčšina veľkých spoločností riadi medzinárodnými regulami.

Súčasné právne požiadavky pre zverejňovanie nefinančných informácií spoločností sú postačujúce. Firmy by mali mať možnosť rozhodnúť, ako najlepšie tlmočiť svoje „zodpovedné aktivity“ zúčastneným stranám, podľa potrieb cieľových skupín, možností spoločnosti, a tiež analýz nákladov a výnosov.

Získať si späť dôveru?

Napriek súčasnej ekonomickej kríze európske spoločnosti podľa Businesseurope nevykazujú žiadne známky znižovania ambícií v CSR. Združenie Komisii vyčíta, že stratégia je zdanlivo založená na predpoklade, že európska obchodná komunita je zodpovedná za aktuálnu krízu. Navyše obsahuje tvrdenie, že verejnosť spoločnostiam nedôveruje, a tie by to mali napraviť. „Súhlasíme, že kríza mohla narušiť dôveru v množstvo inštitúcií a organizácií, vrátane biznisu, no Komisia nepredkladá nič čo tieto tvrdenia hmatateľne preukazuje“, tvrdí združenie. Preto podľa nich nemôžu byť použité na zdôvodnenie povinnosti niektorých CSR aspektov.

V niekoľkých členských štátoch sa podľa podnikateľov dôvera medzi zamestnávateľmi a zamestnancami dokonca zvýšila, keď sa zamestnávatelia snažili udržať si zamestnancov napriek zložitým ekonomickým podmienkam napríklad prostredníctvom krátkodobých pracovných schém.

Každá iniciatíva v sfére CSR by sa podľa Businesseurope mala byť viac zameraná na pozitívnu rolu obchodu v spoločnosti, než na nedôveru. Stratégii ale kvitujú, že EÚ správne rozlíšila, že rozvoj sociálnej zodpovednosti firiem by mal byť vedený firmami samotnými. Podniky musia mať možnosť pružne inovovať a rozvíjať svoj prístup k CSR tak, aby bol vhodný pre ich situáciu.

Napriek tomu Businesseurope tvrdí, že nová definícia CSR, ktorú navrhla EK ignoruje dosiahnuté výsledky na európskej úrovni na základe predchádzajúceho prístupu. Nová definícia predpokladá u spoločností zmysel pre povinnosť voči spoločnosti nad súčasný rámec, keď hovorí o potrebách podnikov “mať v procesoch miesto pre integráciu sociálnych, environmentálnych, etických a ľudských práv a záujmov zákazníkov v obchodných operáciách a hlavnej stratégii”. Taktiež predpisuje aspekty, ktoré by spoločnosti mali zahrnúť do svojho prístupu k CSR. Tieto dva prvky vraj redukujú dobrovoľný charakter CSR a ponechávajú menej flexibility pre spoločnosti, aby si mohli vytvárať svoje vlastné stratégie v tejto oblasti.

Stratégia EK vyzdvihuje úlohu verejných autorít vo vytváraní trhových stimulov pre zodpovedné riadenie obchodu nielen prostredníctvom dobrovoľnosti, ale aj cez doplnkovú reguláciu. To sa podnikateľskej loby nepozdáva. „Myslíme si, že tento prístup zásahov nie je tou správnou cestou vpred, a že SZP je prínosom iba vtedy, keď vychádza zo skutočného presvedčenia spoločnosti“, reaguje združenie.

Ohradzuje sa aj proti navrhovanému zahrnutiu priamych alebo nepriamych aspektov CSR do legislatívy o verejnom obstarávaní a tiež proti vyžadovaniu nefinančných informácií o firmách nad súčasný rámec. „Veľké úsilie firiem neustále zlepšovať transparentnosť voči zamestnancom, zákazníkom, miestnej komunite, investorom a spoločnosti dokazuje, ako sa transparentnosť a spoločensky zodpovedné podnikania stali kľúčovými faktormi v aktivitách podnikov“, píše Businesseurope.

Pochybujú tiež o opodstatnenosti návrhu vytvárať kódex osvedčených postupov, keďže to má opäť odporovať dobrovoľnosti , ktorá by navyše mala byť rozpoznateľná. Monitoring aktivít podnikov tiež nepovažujú za šťastný z obavy, že sa nebude robiť konštruktívne ale stane sa sledovaním.

Zo stratégie pozitívne hodnotí väčšie zapájanie malých a stredných podnikov do diskusie  pozitívne.