Keď budhisti prenasledujú moslimov: Europoslancov stále viac znepokojuje situácia Rohingov

Utečenencký tábor Rohingov v Bangladéši. FOTO: Twitter/MSF

Jakchainský štát v západnej časti Mjanmarska je domovom približne milióna Rohingov, prevažne moslimskej menšiny, ktorá čelí útlaku a nepretržitému vážnemu porušovaniu ľudských práv. Za ostatných päť mesiacov však utieklo viac ako 600 tisíc z nich.

Európsky parlament včera (14. decembra) opäť odsúdil násilie proti tejto menšine, vyjadril hlboké znepokojenie nad humanitárnou situáciou a vyzval na „okamžité ukončenie násilia namiereného proti Rohingom, ich zabíjania, zastrašovania a znásilňovania, ako aj ničenia ich domovov mjanmarskými bezpečnostnými silami“.

Ide už o piate uznesenie europarlamentu, ktoré sa týka rohinských moslimov.

V prevažne budhistickom Mjanmarsku žije dnes menej ako 5 percent moslimov. Väčšina z nich nemá priznané občianstvo a okrem neho nemá ani právo voliť. Rohingská menšina má vlastný jazyk aj kultúrne zvyklosti a považuje sa za potomkov arabských kupcov.

Najprenasledovanejšia menšina

Rohingovia patria medzi najprenasledovanejšie menšiny na svete. Prijatím zákona o mjanmarskom občianstve ešte v roku 1982 sa stali osobami bez štátnej príslušnosti. Ich voľný pohyb v rámci i mimo Jakchainského štátu podlieha prísnym obmedzeniam. Preto sú nútení žiť prevažne v táboroch.

Mjanmarska vláda využíva na ich potláčanie najrozličnejšie metódy, vrátane vypaľovanie dedín, ktorý slúži ako nástroj na trvalé poškodzovanie sociálnej štruktúry Rohingov. Hranica medzi Mjanmarskom a susedným Bangladéšom bola militarizovaná a zamínovaná, aby cez ňu ľudia nemohli prechádzať.

Mjanmarskí predstavitelia tvrdia, že aktivity proti menšine sú opodstatnené prítomnosťou „extrémistických teroristov“, ktorí údajne patria medzi rohingských militantov. Prenasledovanie civilistov odmietajú a tvrdia, že informácie o mučení si tisícky utečencov vymysleli.

Organizácia Lekári bez hraníc tvrdí, že len za prvý mesiac útokov počas septembra prišlo v tejto súvislosti o život 6 700 osôb. Takmer 70 percent obetí bolo zastrelených, ostatní upálení alebo umučení. Mjanmarska vláda priznala 400 obetí.

Od augusta utieklo do susedného Bangladéša už viac ako 646 tisíc Rohingov. Desiatky osôb však na ceste zahynuli. Európsky parlament hovorí, že viac než 400 tisíc ľudí potrebuje zdravotnú starostlivosť a potraviny. Odhaduje sa, že celkový počet rohinských utečencov v Bangladéši prekročí do konca roka 2017 jeden milión osôb. Navyše sa v ostatnom období množia aj správy o obchodovaní s rohinskými ženami a dievčatami v Mjanmarsku aj v Bangladéši.

Vlády Mjanmarska a Bangladéša už podpísali nezáväzné memorandum o porozumení, ktoré by malo zaručiť bezpečný návrat rohinských utečencov z Bangladéša, čo ocenila aj Európska únia. Stále však nie je jasné koľko potenciálnych rohinských repatriantov bude umiestnených v táboroch a dočasných záchytných oblastiach a ani to, aký bude časový rámec na návrat do bezpečia.

Etnické čistky a apartheid

Postupný proces liberalizácie prebieha v Mjanmarsku od roku 2010, kedy sa ukončila takmer 50 ročná vláda vojenskej junty. Medzinárodné spoločenstvo najprv informácie o potlačení junty potešili, no od roku 2016 stále intenzívnejšie sleduje pôsobenie väčšinového obyvateľstva a jeho zaobchádzania s menšinami.

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Zajd Ra´ad al-Husajn uviedol, že situácia v Mjanmarsku „vyzerá ako učebnicový príklad etnických čistiek“, a že nemožno vylúčiť, že v Mjanmarsku dochádza ku genocíde rohinských moslimov zo strany vládnych síl.

Podľa agentúr OSN majú humanitárne organizácie naďalej značne obmedzený prístup k Rohingom. Amnesty International označila situáciu menšín v Jakchainskom štáte za „apartheid“.

Európska únia už na riešenie situácie poskytla významnú čiastku. Z dohodnutých 344 miliónov dolárov spolu s UNHCR, OCHA, IOM a vládou Kuvajtu poskytne Únia takmer polovicu.

Európsky parlament teraz očakáva, že bude aktívnejšie konať celá Únia. Členské štáty vyzval na zvyšovanie tlaku na mjanmarské orgány a od Komisie žiada, aby „zvážila vyvodenie dôsledkov v súvislosti s obchodnými preferenciami, ktoré Mjanmarsko využíva“.

Europoslanci vyzvali k výraznejšej aktivite aj ďalších významných regionálnych hráčov, najmä Čínu.

Zmeny však Parlament očakáva v prvom rade u mjanmarskej vlády. Aun Schan Su Ťij, jej súčasná šéfka, získala od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia ešte v roku 1990. Dcéra otca moderného Mjanmaru a držiteľka Nobelovej ceny za mier si ocenenie v Štrasburgu prebrala až o 23 rokov neskôr.

Európsky parlament ju však vo svojom včerajšom vyhlásení upozorňuje, že o ocenenie za výnimočný príspevok k svetovému boju za ľudské práva môže prísť.  „(Je) treba zvážiť možnosť odobratia Sacharovovej ceny v prípade, že laureáti porušia uvedené kritériá po tom, ako im bola cena udelená,“ pripomenuli europoslanci.

Aun Schan Su Ťij stojí na čele vlády od roku 2015. Vtedy ešte jej opozičná strana Národná liga za demokraciu vyhrala voľby a v parlamente získala prevahu. Výhra strany otvorila cestu k vymenovaniu prezidenta, ktorý prvý krát po 54 rokoch nemá vojenské prepojenie.