Komisia stupňuje tlak na Bulharsko a Rumunsko, chce vidieť výsledky

http://www.crossed-flag-pins.com

Európska komisia včera (20.7.) predstavila výročnú správu o Bulharsku a Rumunsku v rámci Mechanizmu spolupráce a overovania (CVM), ktorá sa zameriava na oblasť vynútenia práva a boja s korupciou a organizovaným zločinom. Na prvý pohľad sú správy výrazne rozdielne – Komisia pozitívne vyhodnotila pokrok Rumunska a vyjadrila silnú kritiku Bulharska. Najmä Sofia, ale aj Bukurešť, musia čo najrýchlejšie zintenzívniť svoje reformné úsilie.

Hovorca Komisie Mark Gray na tlačovej konferencii uviedol: „Vo všeobecnosti môžeme povedať, že potrebné zákony sa prijímajú a odporúčané opatrenia sa implementujú, ale to, čo je menej viditeľné je ich konkrétna aplikácia v praxi,“

Upozornil, že je „obzvlášť dôležité“ pre súdnictvo oboch nováčikov v EÚ preukázať plnú oddanosť reformnému procesu.

Bulharsko : Potrebné sú hlboké reformy, vládne korupcia

V prípade Bulharska Európska komisia ocenila najmä posilnenie Najvyššej súdnej rady, vzdelávanie pre sudcov, reformy v oblasti policajného vyšetrovania a snahu o vytvorenie Špecializovaného súdu pre vyšetrovanie závažného organizovaného zločinu.

Gray poukázal na „dôležité výzvy“. Uviedol, že za posledný rok množstvo rozsudkov o zbavení viny v prípadoch korupcie na najvyšších miestach, v prípadoch podvodov a organizovaného zločinu odhalilo množstvo medzier v súdnom systéme.

Deficit vníma EK predovšetkým v tom, že v súdnictve naďalej vládne silná korupcia. Vymenevanie viacerých osôb v rámci súdnictva vyvolalo dokonca podľa Graya „bezprecedentné verejné protesty“, keďže existovali pochybnosti o ich kvalite a transparentnosti.

Súdy nevyšetrujú systematicky závažné prípady, tak ako to odporúča Komisia, mešká schválenie nových zákonov, ktoré majú posilniť boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

Zlepšenia navrhuje EK v oblasti zvýšenia profesionality v justícii a polícii, odporúča účinnejšiu legislatívu a efektívnejšie štátne štruktúry, ktoré bojujú s korupciou a kriminalitou, ale tiež prijatie zákona, ktorý by umožnil konfiškáciu majetku získaného z údajnej nelegálnej činnosti.

„Otázkou národnej priority pre Bulharsko, by malo byť urgentné presadzovanie reformnej stratégie súdnictva a ďalšie kroky v ústrety hlbokej reformy súdneho systému,“ zdôraznil hovorca Komisie.

Rumunsko „rýchlo reaguje“

Rumunsko dostalo zo strany EK o niečo viac pozitívnych bodov. Pochvala bola najmä za prijaté opatrenia na zefektívnenie justičných postupov, keď sa rumunská vláda snaží implementovať štyri zákonníky odporúčané európskymi partnermi. Gray ich nazval „základom pre moderný súdny proces“.

Podľa EK je dobré, že Rumuni reagujú rýchlo na odporúčania komisie, dôkazom čoho je aj vytvorenie právneho rámca pre fungovanie Agentúry pre národnú integritu (ANI), ktorá má bojovať proti úplatkom, a prehodnotenie justičného systému.

Oblasti, v ktorých Rumunsko nedosiahlo odporúčané štandardy, sa týkajú tiež boja proti korupcii. Gray skonštatoval, že aj keď sa Národnému úradu pre boj s korupciou (DNA) čoraz viac darí odhaľovať a obviniť vysokopostavené osoby, je ešte stále príliš veľa nevyriešených prípadov a mnohé známe kauzy kvôli súdnym prieťahom upadajú do zabudnutia. EK odporučila posilniť protikorupčné opatrenia aj na úrovni miestnej samosprávy.

Opäť o rok

Do roku 2009 mohla Európska komisia obe krajiny potrestať, čiže uvaliť konkrétne sankcie, ak nedochádzalo k želateľnému pokroku. Od roku 2010 komisia túto právomoc už nemá, môže iba odporúčať konkrétne zmeny. A aj to sa môže zmeniť na budúci rok, keď EK prednesie poslednú výročnú správu o stave justície v Bulharsku a Rumunsku.

Komisia zatiaľ neponúka scenár, ako bude ďalej tieto krajiny usmerňovať. Všetko sa vraj uvidí až o rok. Päť rokov od vstupu oboch krajín do Únie by mala podľa Graya Komisia urobiť celkové zhodnotenie každej z nich a predložiť „primerané návrhy v svetle tohto zhodnotenia“.

Na otázku čo by mohla Komisia o rok zrušiť monitorovanie jednej krajiny a ponechať u druhej, hovorca EK odpovedal, že „všetky možnosti“ sú otvorené. Diplomatické zdroje pre EurActiv uviedli, že veria vo výsledky takzvaného „peer pressure“. Napríklad v prípade, že sa skončilo monitorovanie Rumunska, politický dopad pre Bulharsko by bol „obrovský“.

Bulharská opozícia sa pripravuje na vyslovenie nedôvery stredopravej vláde po tom, čo krajina pod vedením Bojka Borisova stále nezískala prístup do schengenského priestoru, čo považujú za „fiasko presadzovania zákona“.

Novinárom povedal, že krajiny vyvíjali na exekutívu EÚ tlak pri príprave správy, čo je však podľa neho bežné, po ďalších otázkach takisto priznal, že Komisia má skrytú kritickú pasáž týkajúcu sa „sponzorstva“ bulharskej polície v rámci „Technickej aktualizácie“, ktorú nečítalo veľa ľudí.

Bulharská tlač nedávno odhalila, že polícia dostáva „sponzorské peniaze“ z rôznych súkromných zdrojov, pričom mnohé z nich sú blízke bulharskému podsvetiu.

Pozície

Rumunský prezident Traian Basescu označil monitorovaciu správu Komisie za korektnú. Registruje pokrok v súvislosti s dosiahnutím istých cieľov pri budovaní efektívneho justičného systému, na strane druhej aj problémy, ktoré v justícii pokračujú a negatívne ovplyvňujú vierohodnosť systému.
Stotožnil sa s pozitívnym i negatívnym hodnotením činnosti niektorých konkrétnych zložiek rumunskej justície, avšak označil za „trochu priostrú“ kritiku rumunského parlamentu, ktorý podľa jeho názoru neustále podporoval snahy vlády o prijatie noviel zákonov k reforme justície. „Bez parlamentnej väčšiny, ktorá podporí iniciatívy výkonnej moci, by nebolo možné dosiahnuť pokrok,“ podčiarkol. Považuje síce za nespravodlivé, že sa kvôli chýbajúcemu pokroku v oblasti spravodlivosti odložilo prijatie krajiny do Schengenu, ale priznal, že treba vychádzať z predpokladu, že túto podmienku si kladú niektoré štáty a Rumunsko musí preto urobiť maximum pre to, aby požiadavky splnilo.

Bulharský minister zahraničia Nikolaj Mladenov vníma kritickú výročnú správu pozitívne. Keďže Komisia upozorňuje hlavne na nedostatky v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a na nutnosť reforiem v súdnictve, naznačuje, čo ešte musia urobiť všetky inštitúcie krajiny.
Bulharský premiér Bojko Borisov označil správu EK za „priateľskú“ a „dôležitú“. Rovnako ako bulharský generálny prokurátor avizoval ďalšie reformné kroky.

Pirátska verzia internetovej stránky bulharskej vlády včera oznámila, že premiér Bojko Borisov rezignoval.