Občianska spoločnosť je vo viacerých členských štátoch ohrozená, varuje európska agentúra

Protest v Bratislave z apríla 2016. [TASR/Andrej Galica]

Právne zmeny v niektorých krajinách znemožňujú organizáciám občianskej spoločnosti plniť si svoju demokratickú úlohu, píše v správe Agentúra EÚ pre základné práva (FRA).

Slovensku agentúra vyčíta napadnutie aktivistky z Inštitútu ľudských práv Aleny Krempaskej zo septembra 2016. Spomína tiež povinnosť dvojitej registrácie mimovládok – na ministerstve vnútra a na úrade podľa ich zamerania.

Pripomína aj návrh zákona podobný tomu maďarskému, ktorý vyžaduje označovanie organizácií financovaných zo zahraničia. Na Slovensku neprešiel, v Maďarsku však platí a kritizujú ho ako mimovládky tak aj medzinárodné organizácie.

FRA naopak na Slovensku oceňuje možnosť darovať mimovládkam percentá z daní, čo je opatrenie, ktoré má okrem Slovenska len osem ďalších krajín. Pozitívne vníma aj vytvorenie Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie ako poradného orgánu.

Protiteroristické alebo protiobčianske opatrenia?

FRA v správe upozorňuje na prípady, kedy nové alebo prepracované zákony ohrozili prácu občianskej spoločnosti v členských krajinách. Ide najmä o protiteroristické opatrenia. Rumuni napríklad musia z bezpečnostných dôvodov demonštrácie organizovať len v okrajových častiach, mimo zorného poľa tých, voči ktorým sú namierené.

Boj proti terorizmu rozkladá ľudské práva v Európe

Amnesty International upozorňuje, že rozrastajúce sa bezpečnostné právomoci štátov v EÚ obmedzujú práva občanov.

V Bulharsku zákon zakazuje protestovať v bezpečnostnej zóne okolo vládnych budov. V prípade hrozby teroristického útoku tam dokonca vláda môže zakázať všetky verejné zhromaždenia vrátane tých, ktorých sa hrozba netýka.

Obavy mimovládok vzbudzuje aj protiteroristický zákon v Poľsku.

Agentúra pripomína aj prípad Českej republiky, kedy polícia zakázala demonštráciu proti porušovaniu ľudských práv v Číne počas návštevy čínskeho prezidenta v marci 2016. Aj vtedy úrady uviedli, že protest zakázali z bezpečnostných dôvodov napriek tomu, že organizátori splnili všetky zákonné náležitosti.

Problémové Poľsko a Maďarsko

V správe sa často spomínajú Poľsko a Maďarsko, ktorých vlády sú často kritizované za vzťah k občianskej spoločnosti.

CEU: Orbán útočí na Stredoeurópsku univerzitu

Maďarská vláda nestiahne zákon, ktorým prísnejšie reguluje činnosť zahraničných univerzít. Prominentná Stredoeurópska univerzita varuje, že ju to môže prinútiť odísť z Maďarska.

V Poľsku ide napríklad o zákon, ktorý uprednostňuje opakujúce sa zhromaždenia pred novými, čím obmedzuje možnosť organizovať protestné zhromaždenia proti existujúcim podujatiam. FRA si všimla aj viaceré útoky na aktivistov.

Pri Maďarsku agentúra kritizuje zdĺhavý proces registrácie občianskych združení, viaceré zakázané protesty a najmä kontroverzný zákon, údajne namierený proti praniu špinavých peňazí. Ten vyžaduje, aby organizácie, ktoré získavajú časť prostriedkov zo zahraničia, túto skutočnosť uvádzali vo všetkých svojich materiáloch.

Zakázané témy

Osobitý spravodajca OSN pre situáciu ochrancov ľudských práv si všimol, že niektoré témy ochrany práv sa presadzujú ťažšie, než iné. V Maďarsku demonštrácie na podporu práv Rómov alebo LGTB komunity „prebiehajú v atmosfére strachu a z bezpečnostných dôvodov sú prísne sledované“.

Advokát: Štáty nesmú brániť homosexuálnym párom v uplatnení práva slobodne sa usadiť

Generálny advokát sa domnieva, že právo slobodne sa usadiť sa kdekoľvek v EÚ sa vzťahuje aj na partnerov v zväzkoch ľudí rovnakého pohlavia.

S LGBT témami majú problémy aj v Bulharsku – polícia tam podľa správy neochránila účastníkov pochodu Pride, na ktorých útočili anti-Pride aktivisti, a nakoniec zatkla obe skupiny.

Správa naopak vyzdvihuje bratislavský Pride, ktorý v roku 2016 „prvýkrát za dva roky prebehol bez incidentov“, rovnako ako pochod v Košiciach. Situácia sa zlepšila aj v Litve a na Cypre.